Ahojte...mozno ma pre toto budu vsetci odsudzovat, ale musim to niekde napisat... Je to asi rok a pol, kedy som s tym zacala... zacalo sa to po vymene nazorov s jednou kamaratkou... povedala mi dost nepekne veci... ze som zla, ze sa so mnou kamaratila len z lutosti, a mozno aj mala pravdu :( teraz viem, ze mala.. som zla... v ten den ked som sa vratila zo skoly, mala som chut to uz vsetko skoncit, tak som siahla po noziku a porezala si zapastie... ale nebola som taka silna aby som zarezala moc hlboko... neskor po nejakom tyzdni som to spravila znova... az sa to nestalo mojim ritualom. Ked som bola psychicky na dne, siahla som po noznickach, noziku, ziletke, ihle, a rezala som sa kym mi netiekla krv. Zo zaciatku som potrebovala som citit bolest, no neskor mi to uz bolo jedno. Pacilo sa mi to :( a bolest som uz ani necitila. Snazim sa s tym skoncit. Vyhybat sa vsetkemu ostremu. Citim sa ako sipkova Ruzenka :( Bojim sa, ze to takto bude vzdy...
Rezanie sa
alina, neubližuj si, nemá to zmysel, cítiš len tú fyzickú bolesť, vtedy zabúdaš na to, čo ťa všetko trápi, na to, že už nemáš síl ísť ďalej, len cítiš tú ostrú žiletku, ako sa kĺže na tvojej ruke, nohe, na tele... lenže tá fyzická bolesť raz prejde, tá rana sa zahojí, možno ostanú jazvičky... a tak isto je to aj s tou psychickou bolesťou, ktorú prežívame, tá tiež prejde, tá psychická rana sa tiež vie zahojiť, ja keď ostane malinká jazvička... každú bolesť treba vedieť prežiť... ja o tiež viem, tiež s tým bojujem a začínam prežívať tú psychickú bolesť a pomaly vidím ako sa moje ranny hoja...
Ahoj Alina....nieco Ti poviem: ma cely zivot niekto posudzoval a ja som si vsetky tieto veci vzdy brala k srdcu a hoci ja som sa mala rada a nemyslela som, ze maju pravdu, vzdy som tomu uverila. Jedine, co po dlhom case zostane je bolest a odsudzovanie seba sameho. Nikto ta nepozna lepsie nez ty sama.....a ver tomu, ze tu okolo nas je tolko zlych ludi a smelo si ziju svoj sebecky zivot. Bud sama sebou a skus si uvedomit, ze TY SI JEDINECNA BYTOST a nikto, naozaj nikto nema pravo ta sudit. Uz si neublizuj!!!! Si mlada a mas svoj zivot na dlani...a ver, ze zivot vie byt aj naozaj super, ked vies z ktoreho konca sa nan pozriet. Ja uz som prezila rozne zle veci...budem mat 25 rokov a zazila som rodicov, ktori sa cely zivot nemali radi, vo vztahu neveru a bitie, samotu a ponizenie...ALE vzdy som sa postavila a skusila ist odznova...ves kolkokrat som myslela, ze skoncim so zivotom???...Ale dnes si uz uvedomujem, ze nikto a nic nestoji za to,aby si bola smutna. To rezanie ta zbavuje tvojej dusevnej bolesti, lebo citis len fyzicku...ale naozaj to skonci...su ludia a ty ich urcite stretnes, le musis chciet. ktorí sa na teba pozru a budu vediet, ze si skvely clovek, ze mas vela roznych darov, ze sa vies smiat a byt fajn. Lebo kazdy ma nieco cim je vynimocny a mozno by si neverila kolkymi vecami vynikas, keby si sa skusila mat naozaj rada. Takze hlavku hore, odhod ziletky, noznice a noziky a pozri sa na sebe do zrkadla a povedz si ze si super, ze sa mas rada a si stastna sama sebou...a za par chvil sama pocitis tu zmenu. uSMEJ SA a zistis kolko ludi sa na teba usmeje tiez.....LEBO ZIVOT JE FAKT KRASNY A PATRI VSETKYM....TEBE PREDSA TIEZ!!!
Konecne som nasla niekoho komu sa mozem vyrozpravat...zacalo sa to ked som mala 12 teda pred tromi rokmi, mala som chlapca a tie decke lasky az po hrob pozna asi kazdy chodili sme spolu rok a pol a potom som zistila ze spava s inou...bol to riadny sok...v tom okamihu som zobrala 4baliky paralenu a 1balik praskou na spanie to mi vsak nestacilo..pripadala som si ako nafetovana potom som siahla po ziletke a dorezala si ruky, nastastie to skoncilo len vyplachom zaludku...odvtedy je ziletka moja najlepsia kamaratka.....................
Aj moj svagor mal s tymto problem.On si vypaloval s cigaretou gulicky na dlani z oboch stran.Tiez sa mu to pacilo,jeho frajerka sa s nim preto rozisla.On to preto robil,pretoze aby na seba upozornil.V detstve dostal malo lasky,matka sa mu az tak nevenovala a preto to riesil takto.Myslel si,ze si ho zacne viac vsimat ale opak bol pravdou.Ja s manzelom mu pomahame.Vzdy ked nas potrebuje,snazime sa byt pri nom,aby vedel ze nam na nom zalezi.Liecil sa aj na klinike.Dostal sa z toho vdaka nam.Pretoze mal vzdy istotu,ze sme pri nom.Teraz si uz nasiel dievca a uz na to ani nepomysli,aby si ublizoval.Neviem,ci aj ty si mala takyto isty osud,ale urcite musi byt nieco za tym preco si ublizujes.Musis mat pri sebe ludi,ktorim na tebe zalezi.Inak sa z toho nikdy nedostanes.Musis prist na to,preco to vlastne robis.Ci si mala nedostatok lasky,rodicia boli na teba prisny alebo to moze byt uplne nieco ine.porozmyslaj nad tym.
