Mam 23 a moja sestra 17. Nasi su rozvedeny. Ja som ostala z otcom (bola som v puberte pri rozvode a nechcela som odist od svojich priatelov a stareho zivota), a ona odisla z mamou na druhu stranu slovenska. Mama je vsak dost tresnuta, vkuse vrieska, takze sestra sla na strednu skolu na sever SR, cize na intrak. Vidim ju asi len raz za 3 mesiace, v lete je u mna vkuse. Bohuzial, trapi ma nieco viac ako len to ze mi chyba. Ona bola vzdy trosku uletena, metalove kapely, alkohol, trava... Raz som zistila ze sa sebaposkodzuje, ma mnoho reznych ran. Tvrdila mi vsak ze stym prestala. Az nedavno mi volala ze sa potkla a rozrezala si ruku, potom sa priznala ze sa porezala. Plakala ze nechce zit a pod. Chodi sa na intraku opijat, potom s kamoskami stopuju a prespavaju u cudzých ludi... bojim sa ze sa jej nieco stane. Nechcem na nu kricat ani jej nic vycitat, pretoze sa bojim ze sa mi uz nezverí, a ja nebudem vediet kde skutocne je ani co robi. Co snou mam robit? :((
Neviem ako pomoct mojej sestre
vercik, psychiater ma moc ju rovno zavriet, ak uzna, ze je nebezpecna sebe alebo okoliu! v tom je podstatny rozdiel medzi psychologom a psychiatrom.
pokial je nutena byt na internate kvoli skole a ty tiez nemozes len kvoli nej opustit vsetko a prip. sa pristahovat do toho mesta, hoci len docasne, aby byvala s tebou namiesto na intraku, tak je toho malo, co mozes. to podstatne som uz napisal.
máš ju ďaleko od seba, ale očividne jej prospieva, keď je s tebou. Na tvojom mieste by som okamžite riešila prestup na školu v tvojom okolí, nech ju máš pod dohladom. V tom prípade ju môžeš postupne spracovať aby navštívila psychológa, ubezpeč ju, že o tom nikto okrem jej, teba a psychológa nebude vedieť. A celý ten čas jej môžeš byť oporou a človekom, na ktorého sa môže so všetkým obrátit.
ved to som jej aj tvrdila, dokonca som jej chcela vybavit vyborneho psychiatra odomna s prace. bohuzial moje slova nejako nevnima. to ze pokial je tu so mnou je vsetko v pohode. vidim ze je stastna a spokojna. ale akonahle je pri mame alebo na intraku tak uz to ide z kopca. :( bojim sa ze raz si urobi nieco fakt vazne. ved aj ta rana na ruke bola vazna. potrebovala 15 stehov! :(
rada je tazka. taketo stavy sa (bez pomoci psychologov alebo psychiatrov) daju riesit s akym-takym uspechom jedine vtedy, ak by tvoja sestra mohla zmenit prostredie a okruh ludi, ktori na nu vplyvaju. co u tvojej sestry zrejme do uvahy nepripada.
tebe mozem poradit len to, aby si bol pre nu oporou, aby mala sestra pocit, ze sa moze s doverou kedykolvek na teba obratit. nekricat, nementorovat, byt trpezlivy, vypocut, snazit sa pomoct, poradit. ziadne ultimata ani prikazovanie. v takom veku a stave to nepomaha, len by si pretrhal aj tie krehke nitky, ktore sestru k tebe viazu.
mozes sa jej pokusit vysvetlit, ze navsteva psychologa neznamena automaticky psychiatria. psycholog je viazany lekarskym tajomstvom podobne, ako akykolvek iny lekar, niet dovod mu nedoverovat.
Ked nie psychiater, tak kvalitny psycholog.
s tým nemusí skončiť na psychiatrii ked bude fakt odhodlaná s tým skončiť ....len to chce aj veľkú podporu od rodiny ..to by bolo najlepšie keby ste spolu ...vieš ono to je všetko len v hlave ...to máš ako s fajčením ...na tom nie je žiadna závislosť to je len blbé vsugerovanie ..ten kto chce s hocičím prestať tak prestane ...
