Fajčenie - ochrana pred rakovinou pľúc

FAJČENIE - OCHRANA PRED RAKOVINOU PĽÚC ???
Vedci z testov so zvieratami už dlho dobre vedia, že isté množstvá tabakového dymu pôsobia ako anti-karcinogén [majú protirakovinový účinok].
Európania sa prvýkrát zoznámili s tabakom v roku 1492, keď Kolumbus a jeho spoločník výskumník Rodrigue de Jerez prvýkrát videli fajčiť kubánskych domorodcov. Ešte v ten istý deň si de Jerez prvýkrát zabafkal a zistil, že fajčenie je veľmi uvoľňujúcim, presne tak, ako ho miestni ubezpečovali. To bola dôležitá udalosť, pretože Rodrigue de Jerez odhalil to čo kubánski a domorodí Američania vedeli už po stáročia: že fajčenie cigár a cigariet je nielen relaxačné, ale okrem toho lieči kašeľ a ďalšie ľahké ochorenia. Rodrigue de Jerez, ktorý si po návrate domov okázalo zapálil cigaru na ulici bol okamžite zatknutý a tri roky väznený zdesený španielskou inkvizíciou. De Jerez sa vlastne stal prvou obeťou protifajčiarskej lobby.
Počas menej než jedného storočia sa fajčenie stalo veľmi obľúbeným a v celej Európe prijímaným spoločenským zvykom a z kolónií sa dovážali tisíce ton tabaku na uspokojenie rastúceho dopytu. Stále viac spisovateľov oslavovali tabak ako univerzálny liek na rôzne ľudské choroby. Začiatkom 20. storočia fajčil takmer každý druhý človek, ale výskyt rakoviny pľúc zostal na nízkej, takmer nepodchytiteľnej úrovni.
Smrteľné rádioaktívne častice
Potom však 16. júna 1945 došlo k desivej kataklizmatickej udalosti, ktorá sa nakoniec stala príčinou toho prečo západné vlády navždy prekrútili predstavu o fajčení.
K. Greisen spomína: "Keď intenzívne svetlo zoslablo, odložil som tmavé sklo a pozrel sa priamo k veži. Asi tou dobou som si všimol modrú farbu obklopujúcu dymový mrak. Potom niekto zvolal, že by sme mali sledovať postup tlakovej vlny po zemi. Vyzerala ako jasne osvetlená kruhová oblasť tesne pri zemi, ktorá sa pomaly rozprestierala smerom k nám. Mala žltú farbu."
"Jednou z vecí, ktoré ma prekvapili bola stálosť toho dymového mraku. Po úvodnej prudkej explózii, získala spodná časť mračná zdanlivo ustálený tvar a zostala bez hnutia visieť vo vzduchu. Jej horná časť medzitým neustále stúpala nahor, takže po niekoľkých minútach dosiahla výšku najmenej piatich míľ. Tam sa začala pomaly kľukatiť kvôli premenlivým rýchlostiam vetra v rôznych výškach. Stĺp dymu na začiatku vzostupu prenikol mrakom, ale zdal sa byť oblakom úplne neovplyvnený".
Toto bol notoricky známy nukleárnej test "Trinity", prvá špinavá jadrová zbraň, ktorá explodovala v atmosfére. Šesť kilogramová guľa plutónia, komprimovaného na nadkritickú hodnotu šošovkovými náložami výbušniny. Trinity explodovala nad Novým Mexikom silou rovnajúcou sa približne 20 000. tonám TNT. V niekoľkých sekundách boli nasaté do atmosféry miliardy smrtiacich rádioaktívnych častíc a vynesené až do nadmorskej výšky takmer desiatich kilometrov, odkiaľ ich vysokorýchlostné jetstreamové prúdenie roznieslo široko ďaleko.
Americká vláda, ktorá vopred vedela o radiácii a bola si veľmi dobre vedomá jej smrtiacich účinkov na ľudské bytosti, napriek tomu nemilosrdne nariadila vykonať tento test v absolútnom pohŕdaní ľudským zdravím a životmi. Právne to bola trestuhodne hrubá nedbanlivosť, ale o to sa americká vláda nikdy nestarala. Skôr či neskôr bude pre všetky dlhodobé účinky, ktorými trpeli Američania a ďalší občania v miestnych aj oveľa vzdialenejších oblastiach, tak či tak "vypátraný" iný vinník.
Mikroskopický spad na 50 000 rokov
Ak niekde na pláži na vašej pleti náhodou pristane jediná mikroskopická čiastočka rádioaktívneho spadu, dostanete rakovinu pokožky. Po vdýchnutí jedinej čiastočky rovnakého smrtiaceho svinstva vás nevyhnutne očakáva úmrtie na rakovinu pľúc. Ak totiž náhodou výnimočne nie ste šťastný fajčiar cigariet, zaryje sa pevná mikroskopická rádioaktívny čiastočka hlboko do pľúcneho tkaniva, úplne ubije obmedzené telesné zásoby vitamínu B17 a vyvolá nekontrolovateľné bunkové bujnenie.
Ako si môžeme byť tak úplne istí, že častice rádioaktívneho spadu naozaj vždy vyvolajú rakovinu pľúc ak je osoba exponovaná zvnútra? Skutoční vedci, na rozdiel od lekárskych šarlatánov a propagandistov s tým nemajú problém. Aby ľubovoľná teória bola vedecky akceptovateľná, musí najprv preukázať v súlade s tvrdými požiadavkami, na ktorých sa vedci všeobecne dohodli. Najprv musel byť izolovaný podozrivý rádioaktívny agens, a potom použitý pri prísne kontrolovaných laboratórnych experimentoch s cieľom dosiahnuť udaného výsledku, to znamená rakoviny pľúc u cicavcov.
Vedci v priebehu rokov neľútostne obetovali desaťtisíce myší a potkanov, ktorých pľúca úmyselne vystavovali pôsobenia rádioaktívnych látok. Exaktne doložené výsledky všetkých týchto mnohostranných experimentov sú identické: u KAŽDEJ myši alebo potkana sa vyvinie rakovina pľúc a každá myš alebo krysa na ňu pôjde. Teória teda bola prevedená do tvrdých vedeckých fakt, získaných v rigorózne kontrolovaných laboratórnych podmienkach. Podozrivý činiteľ [rádioaktívna látka] po vdýchnutí cicavcom spôsoboval predpokladaný výsledok [rakovinu pľúc].
Celkovú závažnosť rizika rakoviny pľúc ktorú ľudia získavajú z atmosférického rádioaktívneho spadu ani nemožno nadsadiť. Predtým než Rusko, Británia a USA postavili 5. augusta 1963 atmosférické testy mimo zákon, bolo už v ovzduší rozptýlených viac ako 4200 kilogramov plutónia. Keďže vieme, že menej ako jeden mikrogram [milióntina gramu] vdýchnutého plutónia u človeka zapríčiní terminálnu rakovinu pľúc, vieme aj to, že vlády našich priateľských spojencov umiestnili do ovzdušia a životného prostredia vo všeobecnosti na 4 200 000 000 [4,2 miliárd] letálnych dávok, pričom polčas rozpadu týchto rádioaktívnych čiastočiek je minimálne 50 000 rokov.
Vydesilo vás to? Bude horšie, toto je len začiatok
Vyššie spomenuté plutónium je časťou vlastnej jadrovej zbrane pred výbuchom, ale ďaleko najväčšie množstvo smrteľne rádioaktívnych častíc je vytvorených z obyčajného prachu alebo piesku, odsatého pri výbuchu z krajiny a ožiareného pri vertikálnom prestupe miestami, kde bola ohnivá guľa explodovanej zbrane. Tieto častice tvoria najväčšiu časť stĺpca "dymu" na ľubovoľnej fotografii atmosférického jadrového výbuchu. Vo väčšine prípadov bolo takto odsaté a pri prechode permanentne ožiarené niekoľko ton materiálu, ale buďme neuveriteľne tolerantní a tvrdí, že pri každom jednotlivom atmosférickom nukleárnom teste bolo do ovzdušia vtiahnutých len 1000 kilogramov povrchového materiálu.
Pred ich zákazom prebralo Rusko, Británia a USA celkom 711 jadrových skúšok v atmosfére, pri čom bolo vytvorených 711 000 kilogramov smrtiacich mikroskopických rádioaktívnych čiastočiek, ku ktorým ešte musíme pripočítať pôvodných 4 200 kilogramov materiálu zo samotných zbraní, takže tu i v rámci opatrného odhadu máme celkom 715 200 kilogramov. Pri viac ako milióne letálnych dávok na kilogram to neznamená nič iného, než že vlády spomínaných krajín zamorili atmosféru viac ako 715 000 000 000 [715 miliardami] takých dávok, čo je dosť, aby u každého muža, ženy a dieťaťa na Zemi mohli 117 - krát spôsobiť rakovinu pokožky či pľúc.
Skôr než sa na to spýtate - nie, rádioaktívne častice nemôžu "zhasnúť", aspoň nie za vášho života alebo života vašich detí a vnúčat. Pri polčase rozpadu 50 000 rokov, alebo aj dlhšom, s nami tieto nespočetné trilióny smrtiacich, vládami šialencov vyprodukovaných rádioaktívnych častíc budú v podstate naveky. Častice unášané okolo celého sveta mocnými jetstreamami sú rozložené náhodne, hoci vykazujú vyššiu koncentráciu v obvode niekoľkých tisíc kilometrov okolo miest pôvodných testov. Normálny vietor, či iné porušenia povrchu je všetko, čoho je potrebné k tomu aby sa opäť dostali hore a vytvorili zvýšené nebezpečenstvo pre ľudí pohybujúcich sa v najbližšom okolí.
Kedysi úplne nevinná aktivita, ako trebárs hravé kopnutie do piesku v lete na pláži, by sme dnes ľahko mohli deklarovať ako pokus o samovraždu, ak sa vám pritom podarí zvíriť pár rádioaktívnych častíc, ktoré sa vám môžu prilepiť na pleť alebo ich vdýchnete do pľúc. Doberali sme si Michaela Jacksona, keď sme ho videli s chirurgickou maskou cez nos a ústa. Môže to byť na pohľad výstrednosť, ale Michael väčšinu z nás by takmer iste prežil.
Dvanásť rokov po kataklizmatickom teste Trinity bolo západným vládam úplne jasné, že sa im veci začínajú vymykať z rúk. Správa Britskej rady pre lekársky výskum z roku 1957 uvádza, že celosvetová "úmrtnosť na rakovinu pľúc sa v období medzi 1945 až 1955" viac ako zdvojnásobila, hoci nebolo ponúknuté žiadne vysvetlenie. V priebehu toho istého desaťročia sa počet úmrtí na rakovinu v bezprostrednej blízkosti Hirošimy a Nagasaki strojnásobil. Od roku 1945 až do oficiálneho ukončenia atmosférických testov v roku 1963, zaznamenal nárast výskytu rakoviny pľúc na pacifických ostrovoch päťnásobok. Potom keď bolo jasné, že úplne rozhasili naše životné prostredie na 50 000 rokov dopredu, nastal pre "veľkú vládu" čas prikročiť k dôležitej akcii slúžiacej na odvrátenie pozornosti.
Fajčenie nebolo príčinou rakoviny
Ako ľuďom najlepšie dokázať, že si spôsobujú rakovinu pľúc sami, to znamená mocou im hovoriť, že sami nesú vinu za spôsobenú ujmu na zdraví tak, aby z toho nikdy nemohla byť obvinená alebo dokonca žalovaná žiadna vláda? Jedinou samozrejmou látkou, ktorú ľudia okrem vzduchu vdychovali do pľúc je tabakový dym, a tak si na neho prišliapli. Rôzni mizerne kvalifikovaní zdravotnícki "výskumníci" z čista jasna zistili, že využijú z impozantných štátnych dotácií, s cieľom spustiť výskum, zameraný na dosiahnutie jasného konečného výsledku: "Dokážte, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc"! Skutoční vedci [obzvlášť niektorí význační nukleárni fyzici] sa nad ranným patetickým úsilím zelenáčov protifajčiarskej lobby dlho len pochmúrne usmievali, ale nakoniec ich vlákali do pasce. Akože lekárski výskumníci boli vyzvaní, aby svoje falošné tvrdenia preukázali podľa presne rovnakých prísnych vedeckých štandardov použitých pri skúške, ktorá dokázala, že vdýchnuté rádioaktívne častice vyvolajú u cicavcov rakovinu pľúc.
Pripomeňme si, že aby ľubovoľná teória bola vedecky akceptovateľná, musí byť najprv preukázané v súlade s tvrdými požiadavkami, na ktorých sa vedci všeobecne dohodli. Predovšetkým musí byť izolovaný podozrivý agens [tabakový dym] a potom použitý v dôkladne kontrolovaných laboratórnych experimentoch na predvedenie udaného výsledku, to znamená rakoviny pľúc u cicavcov. Napriek tomu, že v rámci pokusov boli doslova desiatky tisíc obzvlášť náchylných myší a krýs vystavené ekvivalentu 200 cigariet denne, nakoniec až na niekoľko rokov, sa "lekárskej vede" ANI RAZ U ŽIADNEJ Z NICH nepodarilo vyvolať rakovinu pľúc! Áno, neklame vás zrak, čítate správne. Stovky tisíc lekárov nás viac než štyridsať rokov klamali.
Skutoční vedci chytili akože lekárskych výskumníkov pod krk, pretože "spárovali" experiment so smrtiacimi rádioaktívnymi čiastočkami s experimentom s blahodárnym tabakovým dymom, a tým definitívne na večné časy preukázali, že fajčenie za žiadnych okolností nemôže byť príčinou rakoviny pľúc. A ďalej, pri jednom veľkom - "nešťastnou náhodou" - spustenom experimente, ktorý by si nikdy nedovolili publikovať, títo skutoční vedci s prekvapujúcou jasnosťou preukázali, že fajčenie v skutočnosti pred rakovinou pľúc naopak chráni!
Fajčenie pôsobí ako antikarcinogén
Ako k tomu došlo? Všetky myši a potkany boli vždy použité len v jednom špecifickom experimente, a potom utratené. Výskumníci tak zabezpečili, aby dôsledky vplyvu akejkoľvek testovanej substancie nemohli byť náhodne "zmiešané" s reálnymi alebo imaginárnymi účinkami inej substancie. Jedného dňa, "akoby kúzlom", si niekoľko tisíc myší z experimentu s tabakovým dymom "náhodou" našlo cestu do experimentu s rádioaktívnymi čiastočkami, ktoré v minulosti vždy spoľahlivo usmrtili všetky nešťastné testovacie subjekty. Lenže tentoraz, úplne proti všetkým predpokladom, šesťdesiat percent myší - fajčiarov stretnutie s rádioaktívnymi časticami prežilo. Jediným odlišným parametrom bolo ich predchádzajúce vystavenie hojnému množstvu tabakového dymu.
Okamžite bol uplatnený tlak štátneho dozoru a tieto fakty bola zatajené, ale to skutočných vedcov neumlčalo. Profesor Schrauzer, prezident Medzinárodnej asociácie bioanorganických chemikov, podal v roku 1982 pred komisiou US Kongresu svedectvo o tom, že vedci z testov so zvieratami už dlho dobre vedia, že isté množstvá tabakového dymu pôsobí ako anti-karcinogén [má protirakovinový účinok]. Uviedol tiež, že ak sú zvieratá vystavené známym karcinogénom [rakovinu vyvolávajúcim substanciám], pôsobí aplikácia dostatočného množstva tabakového dymu proti nim.
Lenže profesor Schrauzer zďaleka nehodlal skončiť týmto vyhlásením. Mimo už uvedeného výboru pod prísahou ďalej dosvedčil, že: "žiadna zo zložiek cigaretového dymu sa nepreukázala ako spôsobujúce ľudskú rakovinu pľúc" a dodal, že "nikto nikdy nebol schopný vyvolať rakovinu pľúc z fajčenia u laboratórnych zvierat." Jeho vystúpenie pred kongresovým výborom bolo elegantným riešením inak komplikovaného problému. Preto - ak vládni úradníci zablokujú vydania vašej vedeckej práce, choďte rovnakou cestou ako profesor Schrauzer a uveďte podstatné fakty do písomného záznamu parlamentnej komisie!
Ako sa dalo predvídať, tieto kruté pravdy vyvolali u štátnych úradníkov a pseudo-lekárskych "výskumníkov" záchvat zúrivého hnevu. V roku 1982 už skutočne začali sami veriť vlastnej absurdnej propagande, a nedali sa utíšiť ani významnými členmi vedeckej organizácie. Úplne neočakávane preniesli vinu na ďalšie "utajené prísady", pridávané do cigariet tabakovými spoločnosťami.
"Áno, to musí byť ono!" Tvrdili horlivo, lenže len do doby, než pár vedcov vzalo do ruky telefón a potom poukázalo na to, že tie isté "tajné prísady" boli použité aj pri experimentoch na myšiach, čím bolo preukázané, že tiež nemôžu byť príčinou rakoviny pľúc.
Veci vyzerajú beznádejne nielen pre vládu, tak aj pre celé lekárske spoločenstvá. Od čias, kedy bola do protifajčiarskeho hnutia na začiatku šesťdesiatych rokov napumpované množstvo dotácií, prešli lekárskym štúdiom snáď stovky tisíc lekárov, ktorým bolo vštepované, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc. Väčšina z nich tejto lži uverila, ale v nátere už sa začínali objavovať praskliny. Ani tým najtupejším budúcim doktorom nemohlo uniknúť, že medzi prezentovanými dátami nie je žiadny vzťah, a keď sa opýtali bolo im povedané, že nemajú klásť hlúpe otázky. Veta "Fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc!" bola prevedená na krédo v niečom, čo funguje ako mechanizmus náboženského presvedčenia, v ktorom slepá viera supluje akýkoľvek dôkaz.
Takáto slepá viera však potrebuje systém vonkajšej pomoci. V tomto prípade zohrali túto rolu reklamné agentúry a médiá. Obrazovky náhle zaplavili obrázky strašne zčernatých "fajčiarskych pľúc", sprevádzané omieľaním mantry, že asi túžite zomrieť v hrozných mukách, ak od toho okamžite neodskočíte. Samozrejme to bol úplne patetický nezmysel. Na pitevnej tácke vyzerajú pľúca fajčiara aj nefajčiara napohľad rovnako, sú ružové a jediný spôsob ako môže súdny patológ spoznať, že niekto bol fajčiar je, že nájde stopy od nikotínu na prstoch, balíček cigariet vo vrecku kabáta, alebo ak jeden z príbuzných pochabo uvedie do záznamu, že zosnulý kedysi fajčil tú diabolskú burinu.
A čierne pľúca na fotografii? Tie patrili baníkom, ktorí po celý svoj život v hojnom množstve vdychovali mikroskopické častice prachu čierneho uhlia. Rovnako ako rádioaktívne častice sa zachytia hlboko v pľúcnom tkanive kde zostanú navždy. Keby ste pracovali dvadsať alebo viac rokov bez ochrannej masky v kamennouhoľnej bani, vyzerali by vaše pľúca pravdepodobne rovnako, ako tie na tácke.
Mnoho ľudí chce presne vedieť, čo vlastne myši - fajčiarky zachránilo pred smrtiacimi rádioaktívnymi časticami, a ešte viac sa pýta ako je možné, že dnes podľa reálnych čísel na rakovinu pľúc zomiera oveľa viac nefajčiarov ako fajčiarov. Asi najbližšie k pravde je profesor Sterling zo Simon Fraser University v Kanade, ktorý sa vo svojich výskumných správach prikláňa k úsudku, že fajčenie podnecuje v pľúcach tvorbu tenkej vrstvy hlienu, "ktorá utvára ochrannú vrstvu, brániace ľubovoľným rakovinotvorným časticiam vo vstupe do pľúcneho tkaniva. "Toto má zrejme najbližšie k pravde a navyše aj dokonalý vedecký zmysel. Rádioaktívne častice vdýchnuté fajčiarom ihneď chytí vrstvička hlienu, a potom sú vypudené z tela predtým, než môžu prestúpiť do pľúcneho tkaniva.
Toto poznanie môže byť pre nefajčiarov trochu deprimujúce, ale sú tu jedna alebo dve veci, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili riziko natoľko, ako je len možné. Namiesto aby ste utekali pred fajčiarmi v miestnej krčme či bare, prisadnite si k nim čo najbližšie a vdychujte nimi draho platený dym z druhej ruky. Vytrvajte, nebuďte hanbliví a dávkujú z plných pľúc. Alebo môžete sami po každom jedle vyfajčiť jednu cigaretu alebo malú cigárku, len tri denne, k vytvoreniu tenkej vrstvičky ochranného hlienu. Ak však nemôžete alebo nechcete robiť jedno ani druhé, požiadajte o náhradné chirurgickú masku!