Psychicke tyranie v byte

Connie20

Neviem ako to u vas chodi, ale podla tvojho rozpravania vidim podobnost v mojom pribehu. Ja som si pred par rokmi tiez zvykla na to otcove spravanie vkuse bol s mamou nespokojny (to by bolo nadlho), ale narozdiel od teba (ako som to vycitala) som sa vzdy postavila za mamu, vzdy som bola tam kde on dvihal hlas ci ruku. On sa to snazil predomnou a sestrou skryvat a darmo ma posielal do izby ja som sa nepohla z miesta, tak sme na seba vrieskali az to preslo k tomu, ze som ho zacala nahravat, aby som mala proste dokazy - on si totiz vela veci nikdy nepamatal a rad si domyslal. Takto sa nedalo dalej fungovat cim dlhsie to trvalo tym to bolo horsie - od psychickeho k fyzickemu napadnutiu.

Rodina je vtedy v jednom kolotoci, ktory sama jednoducho nezastavi, potrebovali sme pomoc, ale kam sa obratit?Vtedy som uz konala a bola u nas niekolkokrat policia. Moj foter sa nakoniec musel vystahovat ma zakaz vstupu do bytu uz 2,5 roka, lenze on sa silou mocou chce vratit co si neviem predstavit ako by sme tu zas fungovali.

Ja viem ze peniaze su strasne dolezite, a viem ake je to byt zavisla od cudzej pomoci, ale treba podporit mamu to je ten prvy krok, druhy rozvod pokial s tym tyranom fakt nechce prezit este horsie chvile, je aj moznost to vyriesit mimosudne ak sa avsak dokazu dohodnut. Je moznost ze si popri VS najdes nejaku brigadu a tym pomozes financne mame aj sebe a velmi dobre viem, ze sa to vsetko hovori lahko len by som nikdy nepovedala, ze to vsetko sa stane prave mne.

Dufam, ze som ti pomohla, tak to proste u nas bolo a nepoviem, ze sa to skoncilo kedze este su tu tie sudy...hlavne je konat a necakat, ze sa to zlepsi takyto clovek sa nezlepsi ani po 20 rokoch.

geekygirl7

Cetečko:
ja viem, ze je to tazke, ale uvedom si, co pises: nechces ist do prace, lebo chces is na VS, azylovy dom odmietas lebo"keď teraz si pritom slušne žijeme"
ale uvedom si, ze za toto "pohodlie" tvoja mama fyzicky a psychicky trpi. Čo ked ju otec raz zabije? Mozno aj nedopatrenim-strci do nej a ona si rozbije hlavu. Potom uz bude neskoro lutovat.

Cetečko

alenka ja som žena, budem mať 20 takže rada by som išla na VŠ preto nechcem veľmi pripustiť možnosť žeby som musela ísť do práce a aby sme si spolu so sestrou a mamou mohli zaobstarať jednoizbový byt. Mama sa s nim rozhodla ostať, najprv to bolo kvoli nam deťom, neskôr kvoli tomu aby nebola sama, lebo obe so sestrou mame priateľov a mame aj vlastne životy, takže vie že nebudeme pri nej pripútané donekonečna. Nevidím svoju budúcnosť v tom že odídeme do nejakého azylu(keď teraz si pritom slušne žijeme). Čo potom ďalej? Azyl neprichádza do úvahy. Skôr tak jednoizbový byt alebo iné možnosti. No nič ja som sa len chcela podeliť o skusenosti ake mám ja. Občas týrané ženy berú tú danú situáciu ako normálnu. (samozrejme aj ja ako dcéra, hemžia sa mi v hlave rôzne myšlienky ale realitou je že sa s tym neda urobiť nič, nežijeme vo filme, žijeme na Slovensku a tu ma nespasi nič, takže riešenie vidím vo VŠ a keď sa mi podarí vyštudovať čo mam v plane tak nemal by byť problém so zamestnaním - to znamená budú peniaze a bude to zas o niečom inom)

alenka.maxov

Cetecko, toto co prezivate doma vobec nie je normalne, hoci si si uz na to zvykol. Je to podla mna aj fyzicke aj psychicke tyranie. Rozumiem mamine, ze zrejme nema tolko peniazkov, aby len tak od neho odisla s tebou, ale musi existovat niekto minimalne z rodiny, kto jej moze docasne pomoct. Alebo treba odist do azyloveho domu, rozviest sa s nim, prosto urobit NIECO a nenechat sa tyrat! Povies si, ze mne sa to lahko hovori, ale tak isto som mala v rodine takyto pripad a vyriesili sme ho tak ako radim tebe. Najhorsie je, ze aj ty sa mozes v dospelosti takto spravat k svojej zene...zvycajne to tak v tyranskych rodinach byva. Drzim palce, aby to nebol tvoj pripad...

Cetečko

U nás je psychické aj fyzické týranie ale netuším čo s tým robiť, oco sa tvári ako by nič pritom mame nadáva, kričí na ňu strašne a teraz nedavno ju tak sfackal že mala opuchnutu hlavu a na druhej strane modrinu.Ja ani neviem ako sa spravať v takej situácii, ale neviem naisto povedať či je to psych. alebo fyz. tyranie lebo som už zvyknuta na to. Asi je to normalne.
Len je to nepríjemné lebo často krat mi ide srdce zinfarktovať keď ho vidim aky je oco nasraty.Neviem čo kedy z neho vzíde. Už len ked je s mamou v kuchyni a ja počujem že oco napr. brúsi nôž tak som v strachu a načuvam čo sa bude diať.
Sprosta doba je, keby netrebalo na život dve platy tak by sme konečne žili preč od oca a konečne by sme pokojne spali.

baretka

To psychické týranie je pre teba málo? Prečo čakáš kým prerastie do fyzického? Vieš ako sa hovorí...len toľko ti ublížia koľko si sama dáš...

bonaD

Tyran vycíti slabosť svojej obete a udrie tam, kde je najviac zraniteľná. Neukazuj mu svoju slabosť. Ale ak to trvá už dlhšie, je to nezvratné.