depka z pribudajúceho veku

metzger26, ty nemas depky z veku, ale z toho, ze si si dos*al zivot a si v tom rozpolozeni, ze to tak pojde dalej, ibaze potom budes k tomu vsetkemu este aj 'stary'

pozri sa na to takto, mas dve moznosti

1. lutuj sa dalej a ostan necinny a bude len horsie a horsie

2. prestan sa lutovat, veci, ktore vyriesit/zmenit mozes, tak pre to nieco aj urob, neviem co si si dokafral, ci mas dlhy, alebo si bol kriminalnik, alebo co konkretne - nepises nic, ale vzdy, ked CHCES, mas moznost velmi vela zmenit a urobit svoj zivot inym, aky je teraz, takym, aby si ked raz budes n aozaj mat tych 40-50, mal zivot, ktory ta bude tesit

dovtedy mas minimalne 14 rokov casu a za ten cas sa toho velmi vela napravit aj stihnut ;-)

P.S. ak potrebujes odbornu pomoc (dlhy, psychika, cokolvek), je kopa ludi, ktori ti mozu podat pomocnu ruku a nebudes v tom sam, lenze ty musis chciet a musit to aj vediet potom prijat

taky je zivot...nemladne nikto, len starne, dolezite je si najst, stale nejaku radost, s ktorou bude starnutie prijatelnejsie

Poviem ti aj ja som mala/mám depky z veku.. a som o dosť mladšia než ty. Ale vezmi si to tak , že ani sa nenazdáš a už tu nie si. Ľudia sú veľmi veľmi povrchní , preto ich trápia aj maličkosti.

To kolko mame rokov je jedna z mala veci, ktore vobec nemozeme ovplyvnit, preto nema zmysel to vobec riesit. Co ale ovplyvnit mozeme je to, ako svoj zivot prezijeme. Metzger, s tymto postojom v zivotu a k veku, ta nic mile a optimisticke necaka. Neries co bude ked budes mat 40-50 (inak nie je to ziadna tragedia), to pride tak ci tak, ci budes sedivy to tiez neoplvyvnis, lebo to mas v genoch. Zi naplno svoj zivot, vytyc si nejake mety, ciele, ktore sa snaz dosiahnut, urob si pekny kazdy den svojho zivota a bude to fajn. Ja mam 43 a nie je to ziadna tragedia, sediva este nie som, ani frustrovana, ani ma ten vek netrapi.

40 rokov nie si starý :) je to stredný vek.. tak nestresuj horšie to bude neskôr.. no čo už.. život je život.

Ešteže mám len 17... :P

ja budem mat tento rok 60 tku a vobec si to neuvedomujem.To pride tak nejako prirodzene.Ale pamatam si ked som mala asi 18 rokov a zamyslela som sa nad tym,ze kazdou sekundou starnem,tak sa mi vzdy rozbuchalo srdce a skoro som od strachu alebo co to bolo odpadla.Tak tomu nechaj volny priebeh.

Ahoj, ja som na tom rovnako, mám 28 rokov a život v keli...tiež sa desím , čo bude, až budem staršia, ale treba to asi prekonať

ked sa tym budes trapit stale, tak ti zivot pretece pomedzi prsty ani sa nenazdas a potom budes naozaj v depke, ze si zmeskal roky...nemysli na to, aj to je krasna cast zivota, pokial si za mlada splnis to po com tuzis.