Ahojte Mam 17rokov a asi pred rokom aj nieco som zacala s dietami.Mala som 163cm a 54kg.Schudla som behom pol roka na 47 a vtedy sa to zacalo.Dovtedy som totiz sice drzala diety ale tie znamenali len obmedzovanie sladkeho ci pitie cistej vody miesto coli a pod. ale tak sa chudlo velmi malo a tak som postupne obmedzovala prijem jedla na minimum.Posledne 2-3 mesiace je to tak ze nejem nic len pijem az kym mi neni na odpadnutie potom si nieco dam len aby som neodpadla.Lenze potom to vystrieda uplny zachvat prejedania sa a zjem take mnozstva ze mi je zle mam pocit ze prasknem a tak to cele vyvratim bo mam vycitky a bojim sa ze priberem.A tak hned za tym zase nasleduje ocista cize znova cele dni nic nezjem a takto dookola.Idem sa s toho zblaznit neviem to zastavit pretoze aj keby som chcela staci mi jeden pohlad do zrkadla a je mi zo seba zle.Citim sa tucna a hanbim sa chodit medzi ludi.Nehala som vsetko co ma doteraz bavilo a utapam sa doma v depresiach.Teraz uz viem preco toto cele zacalo.Je to prostredie v ktorom zijem,pretoze som stratila vlastny domov.Malo to byt len na kratko no teraz je to pre mna nekonecne a ja sa citim ako zviazana.vo mne to krici ale nikto ma nepocuje a nechape a ja si neviem pomoct.nemozem nic spravit a preto robim to co jedine mozem ovplyvnit-postava.ale uz nevladzem chcem sa zabit pretoze nevidim zmysel zivota pretoze nechcem zit v depresi nechcem sa trapit nejedenim ci zvracanim.PROSIM piste len tie co toto prezivaju alebo prezivali co ma chapu pretoze ludi co ma nechape je uz viac ako dost.A sama viem ze pokial som toto nezazila tiez by som nevedela na take nieco regovat.dakujem
Chcem sa <censored> ... mat rada :)
Ked tu tak clovek cita co sa tu pise vtedy si uvedomuje ze nie je sam kto ma problem a uvedomi si,ze problem ktorý má sa ani zdaleka nevyrovna ostatnym. Sice nemam ani bulímiu ani anorexiu a ani super postavu, ale nesuhlasim z nazorom ze by ludi, ktorí majú taký problem nikto nepochopil. Nie som takto chorá, ale aj tak si myslim ze vo všetkých ktorým co i len trochu zalezi na ostatných nájdeš lera pomoc. urcite!!!!!!! Cloveče pomôž si a aj Boh ti pomôže.
nika :)ja cvicim vela chodim do fitka a okrem toho mam aj vela inych treningov ale staci ked si dam kusok suchara alebo tak a uz sa na seba hnevam :( ja za to nemozem. Ty si bola alebo si chora?
Maaca budem mooc rada ak potom napises ako bolo u toho psychijatra a tak... jak to tam prebiehalo a pod.? Ci mas pocit ze on ta chape? Dakujem... A brunuska ako to je s tebou dnes? Vobec sa uz nezaoberas tym ci mas alebo nemas to kilo naviac? Lebo ja si neviem predstavit ze sa najem a nebudem mat vycitky :(
maaca blahozelam a drzim palce!!! takto sa to robi baby-toto je uz uplne zmenene myslenie-uz nemysli ako baba s ppp-riesi svoj problem! je schopna vidiet veci a hlavne seba realne!!! a moze to dokazat kazda z vas- KAZDA KTORA CHCE!!!!
Lera: Ahoj ja som mala taky isty problem ako ty, presne do bodky. az na to ze som zacinala anorexiou, potom bolo celkom v pohode a teraz uz rok a asi 4 mes. trpim bulimiou. Je to otrasny zivot, takze viem co rozpravas. Ale ja som to povedala mamke, uz som musela lebo sopm to nezvladala, ano bolo to tazke povedat, ale neverila by si kolko sil sa teraz vo mne naslo, ano a mamka je moj poklad, nevedla absolutne nic o tejto chorobe, ale sli sme si sopolu sadnnut na net, ukazala som jej plno stranok o tejto chorobe asi 3 - 4 hodiny sme si to citala, studovali a pochopila, pochopila ze som vazne chora, ze potrebujem velku podporu, lassku, a urcite aj odbornu pomoc. Povedala som jej to presne pred tyzdnom, teda v pondelok vecer....a dnes ti poviem ze od vtedy som vracala 4 krat, viem zlyhala som lebo som si povedala ze nie, ze uz nebudem ze uz s tym koncim, ale ked si to tak vezmem tak predtym som vracala najmenej 4-6 krat (ked nie viac) denne. Takze som to super zredukovala, ano mamka ma kontroluje sme casto spolu, pekne sa rozpravame, co predtym by som takto urcite nemohla povedat. Takze si myslim ak sa chces z toho dostat, urcite to musis niekomu povedat, ano je to VELMI TAZKY BOJ, ale da sa to, ja tomu verim,! Dnes ideme s mamkou ku psychiatrovi, aj uz chcem ist, lebo vidim ze sama to urcite nezvladnem. Aj mam takych 160 cm a vazim 44 kg, uz som pomaly sla na 42, ale za ten tyzden som pribrala 2 kg urcite, ano aj pre mna to je hrozne, boze 2 kg za tyzden??? Ale no a co, musim sa z toho dostat, nchcem este umriet, a preto si myslim ze by si to mala spravit aj ty! Vies nepomoze ti vela ked si tu budes pisat a anorektickami alebo bulimickami, oni maju ten isty problem a tiez si nevedia pomoct a niektore sa z toho ani nechcu dostat a to je na to najhorsie! Takze ak si zufala, a nevies co dalej tak urcite to niekomu blkizkemu pomoc, ja verim ze sa najde niekto kto ta pochopi a podpori, nehovor ze nie. a este nieco uplne suhlasim s BRUNUSKOU ma svätu pravdu, nevciem na co cakas, ja uz som na tom bola tiez velmi zle, uz som cakala kedy to so mnou vytne, tak necakaj na to aj ty!
Uz musim ist prec, idem na brigadu, ale neskor sa sme este stavim, tak po obede! Drzim palce, a nevahaj pust sa do toho, zacni sa liecit! Ja idem uz dnes a uvidim ako to dopadne! Tak papa!
lera, mozem sa zabit s tebou?
lera mala-a bola som sa liecit.som rada ze si ma nepochopila zle.nie nikto ta nepochopi-ani kamarati a mama-resp.rodicia uz vobec nie-pochopia ta len ti co to prezili a vedia o com to je.nemusis to nikomu hovorit o mne to nik-vazne nik ani doma!!! netusil 5 rokov!!!nik si nic nevsimol!a nikomu som to nepovedala sama som sa vzala a sla za psychiatrom!! urob to aj ty- vyhladaj ho sama-nie nemusis ist do nemocnice-mozes to riesit aj ambulantnou liecbou.len uz cosi urob! uz prestante pred tym zatvarat oci a utesovat sa v tomto stave-pretoze nemate silu nic riesit???blbost-mate sily dost-ked mate silu najest sa a vyvracat mate silu vyhladat aj pomoc-ale treba chciet!chciet to zmenit!
kam ist??? otvor si telefonny zoznam a vyhladaj si najblizsieho psychiatra a chod za nim-normalne tam chod povedz ahoj volam sa a mam ppp- problem s jedlom.ale co je najdolezitejsie povedz- CHCEM SA LIECIT,UZ DALEJ NEVLADZEM!
