Milujem ho ale nie som šťastná, čo mám robiť?

Príspevok v téme: Milujem ho ale nie som šťastná, čo mám robiť?
katiiia

Ahojte, s priateľom som 6 rokov, asi rok spolu bývame. Všetko bolo super, ľúbili sme sa aj sme plánovali spoločný život, deti, svadbu. Patrí do našej rodiny, všetci ho majú radi, a aj mňa u neho. Ale v poslednej dobe si začínam uvedomovať, že to už nie je také aké to bolo, už mi nedáva toľko lásky aj keď tvrdí že ma miluje, už v ňom akoby necítim tú oporu ktorú by som chcela. Správa sa ku mne niekedy ako k handre, vyštekne na mňa za každú hlúposť, ale robil to aj predtým, no vtedy som to neriešila, teraz mi to už však vadí. Neviem čo mám robiť, on odo mňa odísť nechce, ja od neho tiež nie. Neviem si svoj život bez neho predstaviť. Neviem čo sa deje, ja si ho hýčkam, snažím sa aby bol spokojný aj všetko ale on je ku mne chvíľu odmeraný, potom ma zase chviľku na rukách nosí od lásky. Čo ďalej??

katiiia

dakujem vitali.. snazim sa mysliet kusok optimisticky no zatial to nejde..som rada ze uz aspon nejaku stravu dam do seba,lebo som skoro dva tyzdne nejedla absolutne nic :((( len vodu som do seba dostala :(( ale zas nie vzdy bol na mna zly..myslim ze obaja sme robili chyby..no ale to spravanie bolo niekedy naozaj nepripustne :( o babo sme sa pokusali dva mesiace, no skoro kazdy den :(( a nic :(( aj sa bojim ci som v poriadku, ale vysledky mam vsetky fajn :( tak neviem kde bol problem..je mi to vsetko luto, boli sme spolu dlho..no snazim sa z toho pomaly spametavat :(

vitali

Ak by sa aj k tebe vrátil, tak najlepšie by to bolo po dlhom čase. Pretože on ako človek sa nezmení len tak ľahko, on bol k tebe strašne sebecký, a potreboval by zažiť také pocity a skúsenosti, ktoré by ho naučili inak vnímať svet, lásku a svoje chyby, ktoré robil. Ak by sa k tebe vrátil po týždni, malo by to veľmi malý úžitok. Za pár dní by bol rovnaký, a ty by si sa zas trápila. Možno ti to padne zle, ale práve tá jeho povaha, a to, že ste nemohli splodiť dieťa môžu byť nejakým znamením, že tento vzťah by nebol pre teba dobrý. Ja ti môžem len napísať to, čo si úprimne o tom myslím, ale inak ti neviem bohužiaľ pomôcť, ani ti zmenšiť bolesť. Nezabúdaj myslieť na to, že to zvládneš, že práve preto, aký bol k tebe zlý, ty si zaslúžiš prekonať túto krízu bez ujmy na zdraví. Teraz sa snaž myslieť aspoň kúsok optimisticky pre svoj ďaľší život, lebo si mladá! A nezaslúžiš si, aby si tak trpela! A kedže cítiš veľký smútok, nezabúdaj na druhej strane robiť pre seba niečo potešujúce, aspoň na chvíľu. Mne to tiež pomáhalo. Toto obdobie máš náročné, tvoj mozog, podvedomie si ho zapamätá, a preto je dôležité, aby to nemalo príliš veľké následky do budúcnosti! Nevyčerpávaj sa príliš, ale snaž sa aj prijímať energiu, teraz ju budeš potrebovať! Dúfam, že som to aspoň čiastočne dobre vysvetlila :)

katiiia

vitali: pre mňa je tento rozchod tiež nezmyselný..Veď my sa ľúbime, ja nechcem byť bez neho..Plánovali sme tento rok svadbu, popravde sme sa už aj pokúšali o bábo, ale neostala som tehotná :(( Pozerali sme byty, alebo pozemky keďže on by radšej chcel domček :(( a teraz si mám predstaviť že odchádza?? je mi do plaču len keď to píšem! Ja si uvedomujem že keby sme spolu ostali tak by sme sa asi ešte hádali, no podľa mňa by to bolo o chvíľu dobré, lenže on to vôbec nechce ani skúsiť :(( Pre mňa to je ešte neuveriteľné že sa o týždeň odsťahuje a ja ostanem na byte sama :(( veď ja už bez toho aby ležal vedľa mňa ani neviem zaspať!! Strašne túžim po tom aby sa vrátil, že budeme odlúčení len na chvíľku..Že mu budem chýbať a že sa bude chcieť vrátiť..Neverím že my by sme mali byť bez seba, už veľa krát sme sa pohádali že to vyzeralo na rozchod ale vždy z toho zišlo..aj sme pár krát boli rozídení ale vždy sa vrátil :)) A teraz sa bojím že sa už nevráti :(( A to ešte býva pri mne, a ja už mám depky že mám slzy na krajíčku každý deň :((

vitali

Ja viem presne, aké je to zlé! Vieš, aj ja som s tým svojím mala krízu. Ale to nebola pauza, ale rozchod. Odvtedy budú tri roky čo sme spolu zas :) Bolo to strašne zlé obdobie môjho života. Úplne ma to zobralo. Nielen preto, že som ho milovala, ale aj preto, lebo som dosť opustená a už to tak aj zostane:( a práve o to ho mám ešte radšej! Hlavou mi chodili kadejaké myšlienky, obviňovala som sa, bola som taká nasratá, že som toho nespravila viac! Ani neviem, ako som to zvládla. Keby ste ma videli, aká som bola, nie na vonok, ale vo vnútri... doteraz sú to hrozné spomienky. No ja som zas cítila, že ten rochod nemal byť. Vôbec som tomu nerozumela,trápila sa a áno, intuícia bola správna :)
Vlastne, tým čo píšem o sebe chcem len vyjadriť pochopenie pre teba, aj iných ľudí, čo to zažívajú. Tiež som si ani nemohla predstaviť čo i len iného vedľa seba! A ked mi niekto povedal, budeš mať aspoň pekné spomienky, išlo ma poraziť od smútku. Ešte mi bolo horšie dva dni potom.
Ty teraz nechaj plynúť čas, nepremáhaj city, práve tie potrebujú čas na zahojenie. Tým nechcem povedať, aby si viac prehlbovala smútok! To by ti len ublížilo. Myslím tým to, aby si neignorovala prirodzené pocity! Nechaj, aby si bola sama sebou, pretože ak by si sa hrala na niečo iné, či iného človeka, tak teraz to podľa mňa nemá význam. Inak by to mohlo predĺžiť tú nešťastnú dobu. A tak či tak, táto skúsenosť ťa posilní, i ked si to nevieš teraz predstaviť.

katiiia

vitali: ano nepripustna :(( neviem si predstavit ze by som mala dat pusu inemu chlapovi, ci dokonca si vedla ineho vecer lahnut :((( je to mozno hlupe, ja viem ze teraz je to cerstve ze ho este lubim a vsetko..no ale prave preto ze ho lubim a som na neho moc naviazana tak ho nechcem stratit, aj ked viem ze ked zostaneme spolu tak to nebude dobre :((

vitali

Ja zas rozumiem Katii. Však po pár dňoch po rozchode, a po 6tich rokoch vzťahu, je prirodzené, že city prevyšujú rozum. Človeka to veľmi bolí, bez ohľadu na to, že si uvedomuje nedostatky partnera. Pri skutočnej láske nepríde zmena len tak. A Katia, nemysli si, že si nedokážeš niekoho nájsť. To je tým, že teraz prežívaš ťažké chvíle, preto je predstava iného partnera nepríjemná, či neprípustná.

katiiia

no ja som nedošla na to že ho nechcem..ja aby som s ním chcela byť, lenže on to ukončil. ľúbime sa ale keby sme spolu zostali tak sa len hádame :(( takže preto ma to všetko tak mrzí..to vôbec nie je tak že ja už s ním nechcem byť..

anjelik

Teba tak prehnúť cez koleno a vytrieskať by asi jediné pomohlo...veď moja rozmýšľaj už hlavou...ak si dobre pamätám, tak si sama došla na to, že ho nechceš...tak čo už preboha ťa má mrzieť na tom, že je s druhou??? Tebe keby som aj krásnu budúcnosť a šťastie na dlani podala, ty budeš mať stále pochybnosti...asi sa taká narodila, že??? Ja ťa nechcem strašiť...ale to, o čom uvažuješ a najmä to, ako uvažuješ...sa skôr či neskôr prejaví aj na telesnej úrovni a potom , keď budeš sedieť na onkológii na chodbe so zdravotným záznamom v ruke, tak si tam potom nalep fotku svojho ex..a každému vysvetľuj, že to on za to môže...Tak sa už prosím ťa spamätaj...:o)

katiiia

anjelik: dakujem :)))) ze pavúk :)) no tak vidíš, asi som sa s takým pohľadom na svet narodila :) ale tak teraz to proste prehnane riešim, to si uvedomujem sama ale nejak je to proste vo mne..bojím sa toho čo bude, ako sa to vyvrbí a tak..a najväčší strach mám z toho že ho o mesiac uvidím s inou, to ma asi vystrie keď to uvidím :(((

anjelik

Ja niekedy žasnem, že prečo preboha ľudia tak veľmi odmietajú právo na vlastné šťastie. Ty si tiež taký pavúk...ešte si ani jeden vzťah neuzavrela a už preventívne riešiš ďalší a je úplne jasné, že ten tiež dopadne zle....to sa asi treba s takým pohľadom na svet narodiť, lebo inak nerozumiem..:o)))) Tak sa už skľudni, všetko sa nejak vyvrbí a rob aj niečo iné, ako neustále rozmýšľanie o tom, čo by bolo, keby bolo a čo by nebolo...:o))