pomoc čo mam robiť?

Príspevok v téme: pomoc čo mam robiť?
Doda283

Dobrý deň. Mám 13 rokov a asi do konca decembra mam problem. Stale ma prenasleduju myslienky ze niekomu nadavam . Som katolik a verim v Boha . už amvam myslienky ze nadavam Bohu . ale ja Mu nechcem nadavat bojim sa ked zaspavam že sa rano nezobudim . je to hrozne. niekedy ked pocujem niake zvuky alebo šuchnutie bojim sa a bojim sa že niekto za mnou stoji. Rodicia o tom nevedia nemam odvahu im o tom povedat a hlavne nie otcovi.. povedala som to iba sestre ale ta si mylsi ze som nenormalna a ze si to len namyslam.. proste je to hrozne poradte mi prosim .. dakujem ..

Doda283

Anjelik: Dakujem este raz .. od vcera sa citim fajn :).. dnes som si povedala ze sa budem usmievat :)).. slo to dobre -zatial som stastná a mám plány na kt. sa mozem tesit .. dakujem este raz .. keby nieco tak napisem :))

anjelik

No vidím, že si rozumné dievčatko, tak ti poviem jednu rozprávku..trebárs aj pred spaním :o)
Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievčatko. Bolo dobre vychované a poslušné, chodilo do školy, usilovne sa učilo a modlilo, pretože jej vysvetlili, že keď to tak bude robiť, bude všetko pekné a ona bude šťastná. Ale raz sa stalo niečo zlé a dievčatko nevedelo pochopiť, že prečo??? Veď ona je dobrá, modlí sa...tak prečo???
A odpoveď neprichádzala, tak sa dievčatko nahnevalo a hnevalo sa stále viac a viac. Na Boha prednostne, veď ako to mohol dopustiť?? A s každou nadávkou ožil v je vnútri jeden hadík a ten sa túlal, až pokiaľ si nenašiel v jej tele miestečko a spokojne sa zabýval. A pozval do domčeka aj ďalšieho nahnevaného hadíka...ale raz už hadíkom ich domček nestačil a tak si postavili nový a väčší. V lekárskej terminológii sa to nazve zápalové ložisko, poprípade nádor. A takto by asi rozprávky končiť nemali..:o)
Preto treba v sebe vytvoriť k tým hadíkom aj macíkov. Prvý macík bude v modrom tričku a bude mať nápis pochopenie...Že svet nie je iba dobrý a ľudia nie sú dokonalí, ani rodičia a ani sestry. Druhá bude macinka v ružových šatkách a tá sa bude volať tolerancia a odpustenie...že keby ľudia vedeli byť dobrí, tak by boli...že ich máme mať radi aj takých, akí sú..A tretí macko bude mať žltú šiltačku...Ten sa bude iba usmievať a držať ti palce...a vždy, keď pôjde nejaký ten nahnevaný hadík okolo, tak si ho strčí do vrecka a pre istotu ho ešte aj prisadne...:o))

riso34

volam sa riso a mam 34 ,zijev v anglicku us 3 roki , pracoval som tu 17 mesiacov , zhorsilo sa mi zdravie a caka ma operacia panvoveho klbu .
kcel by som vediet na aky benefi mam narok , momentalne mam jobseeker aj s manzelkou , a neviem ako mam postupovat po operacii a na aky benefit mam pravo .

Doda283

Dakujem Vam vsetkym ktori ste mi odpisali. potesilo ma ze si niekto precital o mojich problemoch a poradil mi.. Bella12- neviem možno to môže byt tym že sme neboli na Vianoce vsetci spolu ako ma byt .. sestra kt. pracuje v Taliansku neprisla pretoze sa to nedalo a tesila som sa na nu..a este aj nasi sa trosku hadali a tak otec s nami nejedol stedru veceru.. trochu ma to sklamalo a aj zarmutilo ..bolo par slz kt. nikto nevidel..chcela som aby boli tieto Vianoce perfektne no nevydarili sa podla mojich predstav..:( Tie myslienky som dostala asi na 1.svaitok vianocny alebo druhy-- vecer.. nemohla som uverit co sa deje..pre istotu som si stipala do ruky ci sa mi to nesniva.. nedalo sa to zastavit musela som vyjst z postele a prejst sa a popri tom som plakala..nakoniec ani neviem ako som zaspala a na druhy den zas.. stava sa mi to hlavne vecer ked idem spat a modlim sa.. vzdy mi nieco hrozne pride na mysel..ja viem ze by som to mala mame povedat .. kolkokrat som uz aj chcela ale proste niako sa mi to nedalo.. uz som si vela raz hovorila ze zajtra jej to poviem no potom mi to preslo a a zaujimala som sa o ine veci.. a kaslala som na to.. a ked to prislo zas.. potom som to obanovala..a ked by som uz mala ist k psychologovi radsej chcem psychologicku .. ani neviem preco .. ale asi by sa mi lepsie o tom hovorilo.. ..-ja viem .. aj si hovorim ze ja to nechcem - tie myslienky..- nechcem nadavat .. stale sa ospravedlnujem ale aj tak sa to neda..
MATOS:este v januari som ani nevedela co mam vobec .. co to je .. myslela som si ze som posadnuta alebo co.. tak ale mam 13 a nikdy by mi nic taketo nenapadlo ze existuje niaka porucha alebo co.. potom som si to kukla na nete .. a nasla som si tu obsedantno kompulzivnu poruchu.. par dni ma to upokojilo ked som si o tom precitala no potom sa to zase zacalo..-a ano je to pravda ked som sa snazila nemysliet na to este viac sa to vratilo..
Anjelik: dakujem ti za odpoved :).. to s macikom ma potesilo a aj som sa nad tym usmiala...:))..podarilo sa :))tvoj príspevok mi pri čitani zlepsil naladu a usmievala som sa :DD .. .. ja mam vela snov .. kt. by som chcela uskutocnit.. zalozit si rodinu , mat babätko, viem pekne kreslit .. tak mozno íst na umelecku.. neviem este kam pojdem.... tak dakujem este raz . za vsetko co si mi napisala som rada ze existuju takí ľudia ako si ty - s dobrým

anjelik

:o)
Skúsim ti teraz niečo napísať a vyzerá to tak, že si šikovné dievčatko, že ma pochopíš. Zavri teraz na chvíľku očká a predstav si plyšového macíka. Podarilo sa? No a ďalej...kto si predstavil macíka?? Bola si to ty...a ty si tá, ktorej patria všetky tie nadávky a hádanie sa. Pretože ty si tá, čo si to predstavuje. Tak pouvažuj trošičku, prečo by si si tak chcela nadávať??? To je jedno, koho si predstavíš, že mu nadávaš..v konečnom dôsledku si to ty sama.. Možno je to pre teba trošku zložité...A svojho Boha sa báť nemusíš...Iba toho, na čo myslíš..to je skôr nebezpečné...takže mysli na pekné veci, čo ťa ešte čakajú, na školu, na kamarátky, na nejakých pekných chlapcov...poprípade si kúp nejaké zvieratko, ak ti vaši dovolia...A bojí sa každý, s tým sa netráp. Keď však viac vecí spoznáš..už sa báť nebudeš. Teraz si skús predstaviť, že existujú takí nejakí bubáci a aj tí sa chcú kamošiť a preto šuchocú a buchocú..ale sú príliš plachí a preto ich nevidíš...Ak si sa teraz usmiala...tak som rada..lebo to znamená, že sa cítiš lepšie. tak krásny dník...;o))

MATOS

Mozno mas vtierave myslienky. Je to taka srandicka, pri ktorej ta prenasleduju veci, ktorych sa bojis. Mal som to aj ja. Dobre je precitat si o tom na internete. Pochopis pri tom, ze nie si jedina, ktoru to trapi a dozvies sa, ako proti tomu bojovat. Jednoducho sa nad tym nezamyslaj, pretoze cim viac sa na to pokusas prestat mysliet, tak tym si to vlastne privolavas. Je sice zlozite nerozmyslat nad tym preve preto, ze sa za to hanbis a nepaci sa ti to ale ver, ze ti to pomoze. A nie si divna. Ma to mnozstvo ludi, ale casto sa o tom boja hovorit a tak o nich nevies.

bella12

Doda283, neprežila si vtedy v decembri niečo, čo Ťa negatívne zasiahlo - niečo veľmi stresujúce alebo dokonca traumatizujúce? Tie nutkavé myšlienky, ktoré nechceš a ktoré Ťa aj napriek tomu obťažujú, sú prejavom obsesívno-kompulzívnej poruchy, ktorú mohla taká stresová udalosť spustiť. Nemáš sa za čo hanbiť, ani by si neverila, koľko ľudí má s takýmito myšlienkami problém. A rozhodne nie si nenormálna. Táto porucha je poruchou emócií, človek máva neodôvodnený strach a pochybnosti, prestáva si veriť, rozum mu však pracuje ako má - len mu človek pod vplyvom neustálych pochybností neverí. Doda, najlepšie by bolo, keby si sa s tým, čo prežívaš, zdôverila mamke a zašli by ste za nejakou psychologičkou. Sama si s týmto problémom neporadíš a dobré by bolo podchytiť ho ešte v začiatkoch.

A čo sa týka tých nadávok na iných či Boha, nemusíš sa trápiť, nie je to hriech. Hriech je niečo, čo chceš sama dobrovoľne, Ty však tieto myšlienky nechceš, oni samé Ťa napadajú a robia Ti zle.