tiché dievča :/

renushik: dakujem za prispevok, presne mam tie iste problemy ako si mala ty, nedokazem s auvolnit v spolocnosti, a tie vnutorne myslienkove pochody, to je hroza pre mna, snazim sa to nejako kontrolovat,ale nie je to moc uspesne a antidepresiva brat nechcem.. bol som aj za psychologickou,ale ta mi povedala,ze socialna fobia sa v mojom veku uz moc zmenit neda, ja tomu neverim, a budem sa snazit to zmenit aj ked je to dost narocne..

Du sollst Deusch lernen.

kirel, toto bude trošku dlhší príspevok, neľakaj sa: fobiou som trpela už odkedy som sa pamätala... a noo, keď som nastupovala na vysokú chcela som začať od začiatku, bez toho, aby som sa roztriasla, keď ma niekto cudzí osloví a tak podobne... ak teda trpíš sf, tak asi vieš o čom hovorím.. tak som si zohnala číslo na psychiatra, no a som bola taká vystresovaná z neho, že mu musela namiesto mňa zavolať sestra, prvé stretnutie som sa celá klepala a potila (dnes sa už iba na tom smejem)... dal mi tabletky, ktoré som užívala asi rok, nevyliečili ma síce, ale ani neuškodili, čo mi však skutočne pomohlo, bola meditácia a dychové cvičenia... mnoho ľudí si neuvedomuje, aký dôležitý je správny dych, ako dokáže človeka zbaviť stresu a negatívnych myšlienok... začala som to robiť a zároveň som začala čítať rôzne knihy o rozvoji osobnosti a postupom času sa akoby fobia rozplynula, je to neuveriteľné ale po tých rokoch fóbie som konečne mohla ísť napr. do nákupného centra a netriasť sa pri tom ako osika, dokonca sa na každého usmievam a už nemám problém sa niekomu pozrieť do očí... základom je utíšiť neustálu mentálnu vravu, ktorú bežne v sebe väčšina ľudí má, zamysli sa ako často si sama pre seba v mysli niečo hovoríš, takto v človeku prebývajú rôzne iracionálne myšlienky, ktoré podporujú napr. aj túto sf, musíš sa naučiť vypnúť myseľ a uvoľniť sa... o meditácií najdeš toho veľa na internete, môžeš si vybrať vlastný spôsob, takisto dychové cvičenia (ja skúšam pránajámu), ale aj taký autogénny tréning je prospešný, je už len na tebe akú techniku si nájdeš, len to musíš robiť stále..:D a zároveň sa musíš dostávať medzi ľuďmi a pomaly sa osmeľovať, tak ako som to robila ja... :) trošku vyčerpávajúca odpoveď, dúfam, že ale pomôže.. :)

Čo je to sociálna fóbia? Akože sa bojíš ľudí či jak?

renushik: viem,ze je to trosku mimo temy, ale strasne by ma zaujimalo ako si porazila socialnu fobiu?:)

súhlasím s eva123, tadiaľ cesta nevedie, u mňa bol problém s nižším sebavedomím (a mala som aj sociálnu fóbiu, ale to už je iný príbeh), až kým som si neuvedomila, že sa nemám za čo hanbiť, či už je to výzor alebo schopnosti... uvedomila som si, že musím pochovať staré myšlienky, a pod týmyto nánosmi negatívnej špiny som našla osobnosť (seba), neviem ako je to s tebou, samozrejme, hovorím o vlastných skúsenostiach... a nemusíš byť extra spoločenský typ, radšej tisíc krát budem pestovať doma papučkovú kultúru ako tráviť čas napr. s partiou ktorá fajčí a chlasce... si mladá, a myslím, že to sa časom upraví, len sa musíš dobrovoĺne zapájať (a často sa treba prvá ozvať- ja som mala dlho s týmto problém), ale nehrať sa pri tom na niekoho iného, pretože ako povedal Curt Cobain, snažiť sa byť niekým iným je plytvaním osobnosti, ktorou ste... Držím ti palčeky nech sa osmelíš...

Len prosímťa nerob zo seba úplne iného človeka, že napr. keď si doteraz nefajčila, nepila a nenadávala si, že keď prídeš na strednú tak so všetkým týmto začneš, s mylním dojmom, že je to "cool" a že budeš vďaka tomu obľúbená. Jedna bývalá spolužiačka presne toto spravila a bola za totálnu kravu, pretože to bolo úplne očividné, že sa hrá na niečo, čo vôbec nieje. Nakoniec sa z nej len všetci smiali a bola za totálne trápnu...

ja som bola ticha seda mys, sice teraz nie som super duper nadupany extrovert, ale myslim, že je to minimalne o 90 % lepšie ako to bolo, len musíš na sebe veľa pracovať...

Je to na tebe!!!ci sa rozhodnes byt ticha aj nadalej alebo to zmenis a zacnes sa sama zoznamovat zo spoluziakmi na strednej skole.ja som tiez velmi ticha a aj v skole som bola ticha a neoblubena skoro o mne ani nevedeli ze tam som..:) ale mne to vyhovovalo ja som nepotrebovala aby o mne kazdy vedel ale tiez ma to aj stvalo ze sa snikym ani nerozpravam ani nic.A mozno mas strach a preto si ticha...ten strach musis prekonat a povedat si ze taka nechces byt a pokusit sa to zjmenit napriklad aj tym ze si medzi novymi spoluziakmi najdes tebe sympatickeho cloveka a zacnes sa s nim bavit o comkolvek a uz by to malo ist..:)

Čo poradiť 14 -ročnému dieťaťu...V prvom rade si musíš užívať život, veď základka je samá sranda, super život , a stredná je ešte lepšia!!! Otvor sa novým známostiam, zoznám sa, prezraď im o sebe viac. Pýtaj sa ich tiež, čo ti len na um napadne a neuzatváraj sa do seba. Prichádzaš o veľmi veľa. Prvý krok je zoznámenie, ale nezabúdaj, že zoznámenie predchádzajú prvotné dojmy...Takže si musíš byť istá sama sebou. NIe si? Tak si zmeň účes, alebo sa inak obliekaj, a hneď ti stúpne sebavedomie....V tvojom prípade ide o strašne veľa vecí, o ktorých by sa dalo konverzovať...NESTRÁCAJ NÁDEJ A MAJ SEBAVEDOMIE