Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

silviap

Ja viem, ľahko sa to hovorí a ešte ľahšie píše. Poznám to, teraz si všetko logicky vysvetľujem a vravím si, aké je to ľahké, a keď to na mňa príde, tak všetka logika a zdravý rozum je fuč...:-(
Ale som si všimla,že mnohí vravíte o tom, že nemôžete dýchať,nadýchnuť sa,ale našťastie ja také problémy nemávam. Ja sa vždy iba bojím,príde na mňa zdrazu taký nepríjemný pocit, že čo keď sa zbláznim? a potom už tie hrozné myšlienky,čo všetko so mnou bude a tak...

tobi

presne tak luuca)))) no a neviem, ci to co mi bolo, nemoze byt aj preto,ze som chora, uff, beriem ATB plny nos, hrdlo...mozno to tazke dychanie bolo z casti aj z toho...no neviem, hm...

silviap

Naša choroba asi spočíva v našom správaní, zvykli sme si reagovať tak,ako reagujeme.Možno by pomohlo sa trošku pozorovať, ako reagujem v napätých situáciách,či tak isto nereagujem aj počas ataku. A pomaly začať meniť svoje správanie,je to sila zvyku... A ešte ma napadlo,že sa hovorí,že na každú chorobu je nejaká bylinka. Hovorí sa, že ľubovník bodkovaný odstraňuje napätie,úzkosť a depresie.Ešte som to neskúšala,lebo beriem tabletky a nechcem to príliš kombinovať. ale verím tomu,že to pomáha,lebo nedávno som mávala hrozné bolesti pri menštruácii a začala som piť alchemilkový čaj a úžasne mi pomohol. Už nemávam také bolesti ako predtým, resp. občas aj žiadne. Vždy keď sa blíži termín,začnem asi týždeň predtým piť čaj a ešte aj pár dní po tom a všetko prejde v pohode. nemusím si dávať ani tabletku
:-)

tobi

ahojte, ale niekedy sa to naozaj neda navsimat...(((tak ja som bola tiez pomerne dlho v pohode a pred tyzdnom na mna prisiel taky slabucky atacik, a tuto noc som nemohla dychat...ako keby som nemohla poriadne vydychnut( take nejake plytke dychanie) no snazila som sa zaspat, ale neslo to, asi o 2 som uz zaspala-ale s frontinom((lebo ako sa mi zle dychalo, a zadriemala som hrozne som sa strhla,a busilo mi srdce....no, ale nebol to atak, ale len nieco podobne(alebo ine) tak akoby uz sa neprejavil uplne, ale len chcel ukazat, ze je este tu...pa

luuca

silviap je to všetko krásne čo si napísala len jeden rozdiel, že pri chrípke sa cítiš síce zle ale fyzicky a nie psychicky ... ale ano máš pravdu dôležité je pozitívne myslieť len niekedy to fakt nieje také jednoduché ....hlavne keď ťa to ovplyvňuje v tvojich bežných činnostiach...

silviap

Ahojte všetci.Ja si myslím, že my sme veľmi citliví ľudia,preto máme tie strachy a úzkosti. A nemali by sme si tak všetko pripúšťať. Keď to na nás príjde, nemali by sme si to všímať,lebo potom sa to zbytočne stupňuje, to napätie, ale mali by sme to brať tak, príde to a odíde to. Ako súčasť života, veď inak sme zdraví, čo majú povedať takí, čo sa nedokážu hýbať,postaviť...Nedávno som čítala článok, že zomrela žena, ktorá prežila 61 rokov železných pľúcach!!! Veď to by som asi nezvládla. od 10 rokov v tom žila, dýchal za ňu prístroj. A ona nemohla ísť ani s priateľmi von, ktovie či mala priateľa,manžela...ale asi nie. Nezažila čo je to prechádzať sa po lúke, opaľovať sa na slniečku, nevedela čo je to chystať sa na rande s mužom svojich snov, čo je to čakať bábätko, milovať sa,starať sa o domácnosť...a také bežné veci. Obdivujem takých ľudí, čo zvládajú prežiť také ťažké rany osudu. My sa nesmieme dať, musíme veriť, že sa dokážeme vyliečiť. Veď sa vraví, že telo má úžasnú schopnosť samoliečby.Tak prečo by to neplatilo aj na psychiku??? Nemali by sme sa zaoberať našou chorobou, mali by sme žiť a tešiť sa z maličkostí. Všimla som si, že keď príde na mňa tá úzkosť,tak sa začínam uzatvárať do seba, premýšľať o sebe, o tej chorobe a to je to zlé. Je treba nevšímať si to, ísť s priateľmi von,začať niečo robiť, odpútať pozornosť,nepripúšťať si to tak a hlavne nezaoberať sa tými myšlienkami. Uff... Toľko som toho popísala,neviem či ste ma pochopili o čo mi išlo:-))) Jednoducho,keď ma to prepadne,netreba to zbytočne rozvádzať,lebo potom je to ešte horšie,a stále sa to nabaluje...a prestať sa báť tých myšlienok,začať pomaly dýchať...veď ani keď dostaneme chrípku,tak si nemyslíme,zlé veci o nej,že z nej zomrieme,či zošalieme, ale vyliečime sa z nej a potom na ňu zabudneme a nerozmýšľame o nej,že čo keď sa vráti??? aké to bude?ako to zvládnem??a nebojíme sa jej, keď príde,tak príde,nijak to neovlplyvníme a vieme ako sa z toho dostať. A má to aj dôvod prečo sa to stalo,možno preto, aby sme zmenili svoj život,svoj životný štýl k lepšiemu,aby sme zmenili svoje myslenie,svoje správanie k lepšiemu a tak prežili šťastný a lepší život ako tí iní,ktorí také problémy nikdy nezažili?
:-)

luuca

sunnie ja viem snažím sa nepreťažovať. nemám ani pocit že by som sa preťažovala a aj napriek tomu sa mi to vracia... samozrejme že lieky zabrali ale myslela som si že ked ich beriem tak sa to nevráti... už som ich raz brala asi 1 rok a znova sa to vrátilo ale nebyvalo mi zle počas brania liekov preto som na nervi... doteraz to bolo fajn...

sunnie

lucca hlavne sa nepretazuj, viem o com hovorim. zdravie je prvorade a zvaz ci ti tie stresy za to stoja. viem ze niekedy sa neda inak ale mozno ked trosku polavis a budes mat menej stresu tak ti bude lepsie, neda sa vsetko zvladat resp.je to na ukor zdravia. aj lieky ti zaberaju, urcite sa citis lepsie ako bez nich, nie?
ja mam uzkosti a depresie skoro 10 rokov, tiez mam pocit ze to hadam nikdy neprejde, aj ked mavam aj dobre obdobia (roky) bez liekov. ale stale sa mi to doteraz vratilo, najviac mi pomohlo ked som sa s tym naucila zit a chorobu akceptovat aj ked je to fest tazke.