Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

Nikinka_22

Elderane
prečitala som si tvoj prispevok a uplne si mi podobna, tiez som vysokoskolacka, teraz druhacka,zacinam 20,teho v škole a mam z toho obavy ako to zvladne lebo posledne tyzdne zacinam mat problemy ktore sa mi objavili po 2 rokoch relativneho pokoja. Kam chodiš do školy? MOhla by si mi dat mail mozme pokecat lebo fakt mame podobne problemy a je dobre mat niekoho kto presne chape čo preživaš:)

tibbi88

Ja som bral Mirzaten v kombinácii s Asentrou vo februári 2009...a i keď lieky majú na každého trochu/výrazne iný účinok, pre mňa to bolo jedno z najhorších období života, nuestále som mával nočné mory, hlava sa mi točila, tremor, nepokoj, nuestála únava, vyčerpanosť...a to som bral tie lieky len týždeň a ešte ďalšie dva týždne to trvalo kým sa to trochu znormalizovalo

marcelina78

ahojte,
brala som mirzaten 30 mg 1/4 tbl.mesiac,
lekarka povedala, ze takato davka nema ziadny liecebny efekt,
citila som nervozitu, tak som si zvysila na polovicu na noc, na 3. den mi zacalo byt zle , zasa tie silne tlaky v hlave a nepokoj a trva to dodnes, uz 11 dni, je to sposobene tym liekom myslite? Mam brat konecnu davku celu tabletu a mam z toho obavy...Bral niekto tieto lieky?Dakujem za kazdu radu.

tati

kati,ja ked mam dobre obdobie tak o uzkosti ani netusim...nic mi nie,nic ma netrapi, ziadne psychicke ani fyzicke stavy.proste som to ja,taka aka som vzdy bola.a potom z nicoho nic pride obdobie, kedy sa rano zobudzam na strasnu uzkost, nechut do jedla, napinanie na zvracanie a hlavou mi behaju same hlupe veci. to o com sa tu rozpravame - co ak sa zblaznim, ako budem takto zvladat starostlivost o rodinu a ze nikdy nebudem mat normalny vztah so vsetkym co k tomu patri a aky je zivot jednotvarny a ci to ozaj uz do konca zivota budem kazdy den len vstavat do prace a zvysok dna riesit hluposti ako nakupovanie,upratovanie a varenie....kedysi som mala uzkost vylucne len zo vztahu a vtedy som si musela hovorit ako nemam priatela a ako mozem kedykolvek utiect ked som chcela aspon nieco zjest,teraz som to ako tak prekonala,najma preto,ze moj priatel ma so mnou obrovitansku trpezlivost...ale ked vcera zase padla rec na spolocne byvanie a vyzera to tak,ze sa tomu buduci rok uz nevyhnem,tak som zacala panikarit a ZASE si musela hovorit ako mozem kedykolvek utiect...ja uz som tak z jedneho vztahu utiekla ked si uz vsetci mysleli, ze coskoro bude svadba ;-))) myslela som si,ze mi moje telo takto naznacuje,ze to nie je ten pravy...no potom sa to stalo aj s inymi, takze chyba je asi vo mne....

katkaxxx

ahoj tati, vdaka za opytanie, je to tak zhruba rovnako.. nehovorim ze je to neviem ake strasne ale nadsena z toho nie som, proste som stale taka strasne nespokojna so sebou. hnevam sa na seba ze som urcite pocity a pod. v mojom ponimani "nezvladla" a tak.. racionalne si aj uvedomujem ze robim strasnu blbost ale stale ma zvieraju akesi pomyselne okovy ktore ma nutia mat akoze "vsetko pod kontrolou".. taky mam divny pocit so seba, neviem co si mam o sebe mysliet a tak.. a pod chvilou ma paradne tlaci na hrudi.
no ja to tiez tak mam ze od maja tak striedavo dobre a zle.. ale ja si stale tak 80% z toho robim sama, napriek tomu ze si to uvedomujem (ze su to moje blbe presvedcenia a myslienky) tak sa z toho furt nejako uplne neviem vymotat. a teraz ked je clovek este takyto precitliveny tak to je este horsie.. ale raz si budem tukat na celo ze aka som bola sprosta ze som sa trapila.. tak ako teraz nechapem ako som sa mohla tak strasne trapit ked som dostala prvykrat panicky atak - nie kvoli tomu ataku samotnemu ale kvoli tomu ze som si hovorila ze akaaa len musim byt troska labilna ze sa mi nervy prejavuju uz aj fyzicky, ze aka som nenormalna a pod... fakt teraz nechapem ako som mohla byt taka blba.. no nic, cim sme starsi tym viac chapeme..

TATI a co je u teba horsie a lepsie obdobie? pocity psychicke alebo fyzicke? lebo u mna su to hlavne tie vselijake divne pocity o ktorych som tu uz velakrat pisala, ale neviem presne ze co trapi teba.. viem ze to s tymi vztahmi a s priatelom - to je hlavny problem?

tati

kati cau, ako je? ja tiez ked sa rano zobudim na nervozitu, tak prve co mi pomoze je otvorit okno ;-))) a takmer vzdy ta najneprijemnejsia cast odide cestou do prace, ked som na cerstvom vzduchu...a samozrejme,ze nase hormony nas ovplyvnuju...ja som to tu uz spominala,ze zvycajne najhorsie mi je ked je spln mesiaca a vtedy priblizne mam aj menstruaciu...mne inak toto neprijemne obdobie trva uz neobvykle dlho s mensimi ci vascimi prestavkami kedy mi je dobre....ked tak nad tym rozmyslam,tak uz od januara!!!uz sa mi aj obcas chce zakricat ze STACILO, DAJ MI UZ POKOJ ;-)))

katkaxxx

to je dneska ale fakt nafigu cele... ako taka labilna koza.. pod chvilou mi je do placu, akoby sa chceli tie slzy zo mna vydrat von, vyfiltrovat emocie alebo co..
a prehanaju sa mi hlavou spomienky na vselijake strachy co som doteraz mala a nahana ma pocit strachu z toho ze sa toho nikdy nezbavim alebo ze nikdy nebudem stastna..prip. strach z toho ze tie strachy este niekedy budem mat.. stale mam potrebu byt pri niekom, pri co najviac ludoch, aby som sa citila v bezpeci a v pohode.. este aj rano ked sa zobudim a mam tu nervozitu o ktorej som pisala, tak mi dava taky akoby vacsi pocit bezpecia ked si otvorim okno a pocujem ze su vonku ludia, ze sa rozpravaju, akoby mi to davalo pocit bezpecia.. to su divne mozgove pochody co? ja sa nechcem stazovat, kazdy mame v zivote nejake bremeno a mimo tohto si uvedomujem ako vela darov mam, ale niekedy toho mam uz fakt po krk...

ak tu niekto budete, tak napiste.. budem rada..

katkaxxx

ahoj tati, nuz odpoved vies najlepsie aj ty sama, ze manio-depresia to nie je :) tie odpovede my vieme vzdy ze? len tie emocie sa s nami stale hraju.. cvicenie ti urcite pomoze a obdiv za to ze si sa do toho dokopala, ja sa snazim tiez zacat s cvicenim len furt sa neviem do toho nejako dokopat..
ja som este stale taka dost nahouby.. v praci mi je uplne super, bavi ma robota a som tam v kolektive ludi - tak sa citim totiz najbezpecnejsie. vkuse vyhladavam spolocnost co najviac ludi, vtedy sa citim omoc istejsie.. ono to ani neni nejake hrozne teraz ale ja robim stale z komara somara... vcera som sa rano zobudila o hodinu skor ako som mala vstavat a uz som sa len prehadzovala a taku nervozitu som mala v rukach a nohach a samozrejme ja hned z toho vyjasena ze co to maaa znamenat, ze ved ja som nemavala nikdy problemy so spankom a ze co sa to deje a bla bla.. a pritom ludia bezne ked maju bud stres alebo nejake starosti tak sa budievaju alebo nemozu spat a ja sa zobudim o hodinku skor a uz z toho robim ako keby som minimalne mesiac nespala. neznasam tuto svoju vlastnost.
TATI mne to tiez chodi v takych cykloch, ze je dobre dobre dobre, potom sa to trochu zhorsi, potom mozno den, dva, tri je tak horsie a potom je zase lepsie.. takto to mam od toho maja.. akoze celkovo ta intenzita uz klesa samozrejme odost, ale este to neni uplne ok. a hlavne su to strasne blbosti vsetko, za ktore viem ze z obrovskej casti si mozem sama, uz som tu vela o tom popisala - o tej svojej praci s pocitmi a tak. myslis ze to nemoze byt tymi nasimi zenskymi cyklami? mne teraz zase klasicky meska (ako kazdy mesiac) a myslim si ze to dost na mna posobi.. taka som nahouby, hrozne nespokojna so sebou a hocico ma vyplasi.. este sa mi dnes rano aj snival taky sen, ktory dokonale vykreslil nasu rodinnu situaciu, aj som si poplakala ked som vstala.. aj to je take vzdy ze ja sa bojim si poplakat, lebo nechcem posobit na priatela ze som nejaka labilna alebo co. on mi praveze este hovori ze nech si poplacem, ze treba vypustit tie emocie ale ja sa stale bojim plakat a este sa mu aj ospravedlnim za to ze placem.
to s tymi detmi tati.. nechcem ta v ziadnom pripade nakazit svojimi strachmi v tejto oblasti, treba si povedat ze dovtedy este prejde par rokov, ze budeme na sebe pracovat a budeme dobrymi matkami. navyse som presvedcena ze budeme po vsetkych strankach ovela lepsimi matkami ako je drviva vacsina matiek, ked sa rozhliadnes okolo seba a vidis ako sa rodicia spravaju k detom, ake rozne ine veci su v rodinach - alkohol, cigarety atd, tak proste nikto nemoze byt na 100% dokonaly.. MY takmer sme :P len ta uzkost obcasna :P aj priatelovi s tym obcas pilim usi, ze sa bojim ze aka budem matka a tak a on mi len povie ze budem tou najlepsou matkou na svete :) to je inak sranda, ze vsetci ludia moji blizki maju vo mna vacsiu doveru ako ja sama v seba.. tak velmi by som chcela dosiahnut stav SPOKOJNOSTI samej so sebou.. ci sa mi to niekedy podari to neviem..

tati

cau kati,ja tiez nemam rada relaxacie ked mi je dobre lebo mi vzdy vsetko zle pripomenu...a to som si myslela,ze som nejaka divna :-))) tak som rada,ze v tom nie som sama. mne bolo srtrasne dobre v posledne dni,este vcera pre spankom si hovorim,ze tusim uz mam pokoj a prichadza to obdobie kedy mi je dobre a hned rano ako som sa zobudila bolo zase zle ;-))) a presne to iste co pises.strasne som sa bala,ze co ked nie som normalna a co ked mam manio-depresivnu psychozu ked sa mi striedaju obdobia kedy mi je uzasne s obdobiami kedy mi je totalne zle...a tiez som isla do parce a nikto nic nevie,nikto si nic nevsimol,len mne sa cely den hlavou melie,ze co len so mnou bude...a uz zacinam vymyslat to iste co ty...co ked sa mi to zhorsi ked budem mat dietatko a nebudem schopna sa onho postarat? inak prihlasila som sa teraz do gymu a uvidime,ci mi cvicenie pomoze nabudit viac hormonov stastia ;-))))

katkaxxx

spravila som si aj relaxaciu ale ja ich moc nemam rada tie relaxacie.. akoze ked je clovek v pohode tak ako prevenciu ich neni problem robit.. ale ked clovek nie je v pohode (aspon u mna je to tak) tak vtedy sa mu akurat nahrnu do hlavy blbe myslienky, pospomina si na vsetko co ho trapi a tak.. preto ich moc nemam rada.. ale tak to moze byt len u mna tak, vseobecne urcite pomahaju.. a hlavne ich treba robit pravidelne.. (ja si na ne spomeniem len ked je mi blbo)