Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

tatiana26

a len spinkám, ledva som sa premiestnila sem, to je des. SUNNIE áno išpirácia je od Navyho, ale ostatné už nie. TATI ja mám tiež trojkombináciu, ktorú "milujem" : točenie hlavy, pocit na odpadnutie, derealizácia... to je peklo ako má byť. Ale musím povedať, že to nebýva také zlé, ten sertralín do istej miery predsa len zabral. Ale často mávam slabosť a triašku, unavená som, aj dereálky mávam, ale slabšie väčšinou... takže lepšie to je, ale spokojná nie som... ja mám tieto veci tiež viac na fyzickej úrovni ako na psychickej, čiže úzkosť premietnutá do somatických problémov. Čo sa týka partnerov, môj bývalý partner tomu rozumel a pomáhal mi, bol mi oporou a pri súčasnom je to presne tak isto, s tým rozdielom, že sa milšie tvári a stará sa o mňa s láskou :-)

baabika

Ahoj tati, som na tom podobne, mám všetko, som šťastná, spokojná a vidíš to. Viem presne, o čom hovoríš. Mňa to chytá najmä v meste, medzi ľuďmi a keď tam mám ísť sama, no je mi koniec. Môj partner ma podporuje, chodí so mnou, keď sa mu len dá. On mával stavy úzkosti pred 3 rokmi, to sme spolu ešte neboli, ale prešlo mu to. Bol síce u psychologičky, aj mu dala antidepresíva, ale nebral ich dlho. Vraj sa z toho dostal sám tak, že na to nemyslel. Takže ma plne chápe, akurát mne sa na to nedá nemyslieť, je mi ťažko na srdci, potom ma z toho až bolí hlava. Nikdy som neverila, že ľudia môžu takto trpieť, aj keď ich "v podstate" nič nebolí. Ja som si dnes dala prvýkrát ten Neurol, lebo už som to nevedela vydržať a keďže som musela ísť niečo sama vybaviť do mesta, tak som dala a je mi fajn. Konečne po dlhej dobe... Inak som si kúpila v takom obchode s prírodnými produktmi GS Anxiolan, je to proti nepokoju, úzkosti a napätiu, nemáte s tým nikto skúsenosti? Lebo nechcem veľmi brať antidepresíva. Ozaj a to chodíte psychológovi alebo psychiatrovi, či to mám ísť obvodnému a on ma pošle?

katkaxxxx

No ja uz nicomu nerozumiem. boli sme prave s priatelom na navsteve u babky v Ziline po ceste z Tatier a zle pocity su zrazu prec. to ze som bola na 8mom poschodi mi tiez absolutne nevadilo a bola som uplne vesela a v pohode. nerozumiem co sa to dnes deje ale dufam ze je to len PMS.. sunnie u teba sa ako prejavovali depresie? myslis ze by to co mam dnes mohlo signalizovat ze by mohlo nieco podobne byt u mna? misiak vdaka za radu,ono je to take zvlastne ze ked sa clovek citi lepsie tak radi ostosest druhym a ked je sam "v kasi", tak si tie rady na seba nevie aplikovat. nevracajme sa ku tym konfliktom co boli, ja som nikdy nepovedala ze si zly alebo odporny, pisala som ine veci a nema vyznam sa k nim vracat a myslim si tiez ze si sa "vdaka" tejto chorobe zmenil. nechce sa mi registrovat tak som katkaxxxx

sunie

tak ja sa necudujem ze ta to chytilo podla toho co pises.
ano, niekedy ma to mrzi ze ho/nas obmedzujem, ale co sa da robit.
urcite sa s nim nerozchadzaj, je dolezite aby si mala po poku niekoho kto ta chape a je ti oporou. nie kazdy to vie pochopit tak sa ho drz :)

tati

sunie,mne to tiez zacalo po cca.2 rokoch permanentneho stresu,ale takeho,ze som vazila 50kg a kazde rano presviedcala samu seba zjest aspon tu jednu muffinu co mam pred sebou:-)vtedy som vsak este nemala uzkost,aj ked som vedela,ze nieco nie je v poriadku...ale nechala som to vyvrcholit az do konca miest toho,aby som to stopla,ked este bol cas...mas aj ty pocit,ze myslienka na chudaka 'partnera' ti to este viac stazuje?ja sa citim akymsi sposobom zodpovedna a pride mi to ako keby som nicila svoj zivot aj jemu:-(uz som sa s nim preto aj rozisla,ale stale ma presviedca,ze mu to nevadi a ze to chape...

sunie

ja som na tom presne ako ty a vela ludi by somnou menilo :) kazdy mi len zavidi ake mam vsetko super ci uz doma alebo v praci, lenze samozrejme nevedia ako sa vnutri citim a ake mam problemy.
manzel to berie v pohode, bral si ma ked uz som uz toto mala tak vedel do coho ide. samozrejme ze nas oboch moja choroba svojim sposobom obmedzuje a nemozem si uzivat zivot ako by som chcela, ale su predsa aj horsie veci na svete.
ani nemusis vediet co ti to vyvolalo lebo navonok je vsetko fajn. u mna bol spustacom ochorenia hlavne dlhodoby stres.

tati

sunie,ja len nechapem preco ma to chyta.mam vsetko co som kedy chcela!mam pracu,ktora ma sice nebavi,ale vdaka ktorej mozem kazdy mesiac vycestovat do inej krajiny a spat v luxusnych hoteloch,mam uzasneho spolubyvajuceho a prenajaty krasny byt v centre,mam uzasnych priatelov,priatela a rodicov,ktori ma nadovsetko miluju...vsetko je uzasne a ja si to chcem uzit a nemozem,pretoze 'trojkombinacia' uzkost,triaska,nauzea mi to nedovoli.mate aj vy ten pocit,ze to nie je vo vasej hlave,ze problem je to hlupe telo,ktore takto prehnane reaguje na 'neviem co'?a co na to hovoria vasi partneri?

lencok1

ahojte , ja sa citim od vianoc ako znovuzrodena, prvy krat v zivote nemam strach, ze co bude bez liekov atd, vazne je to ako stav beztiaze, do vianoc prisla este nejaka ta chmurna myslienka,ale to ma aj "zdravy" clovek sem tam, zrazu vsade vidim riesenia, nic sa mi nezda byt neriesitelne, strach opadava a ja som tomu naozaj rada. Vazne verim, ze sa z toho moze dostat kazdy, ale musi prejst kus cesty sebapoznania. Milosko a s tebou je co? Ozvi sa.

sunie

katka, ano mozu to byt aj depresie. neni divu ked ma clovek dlhodbe problemy ze to moze skoncit aj depresiami, ako napisal misiak maju k sebe blizko.
tana, zistili ti otravu ortutou ci mas inspiraciu od navyho a vsetci hufne cistite organizmus :)))

sunie

tati,ja mam popri uzkosti/PP aj depresie, takze o to je to u mna tazsie. na liekoch som uz par rokov a tiez som si to na zaciatku nevedela predstavit a ani sa s tym zmierit ze mam co mam, teda ak sa to vobec da. lenze nic ine mi nezostavalo a ked som nechcela kazdy den takto skapinat tak som si tie lieky proste musela dat. ale na to prides aj sama. mavam doteraz rozne neprijemne stavy, ale je to neporovnatelne lepsie s liekmi ako bez nich. bolo to pre mna velmi tazke lebo tiez som si svoj zivot inak predstavovala, lenze zdravie neovplyvnim a kvoli tejto hnusnej chorobe som musela vela obetovat. ale uz to beriem tak ze som rada ze zatial fungujem, som schopna chodit do prace a uzit si aj tie obycajne dni ked sa citim fajn.