Úzkosť

Ahojte ludia. Dlhsie som sa neozvala. mala som dost narocne vianoce, lebo som bola u babky v Ziline a oni byvaju na 8.mom poschodi, takze to bola pre mna velka skuska. vsetko som to celkom ok prezila, az na to ze tam bol so mnou otec a on je taky prudky typ cloveka, casto nervaci, vykrikuje a tak, takze taketo prejavy som vnimala dost citlivo kedze som si od toho uz odvykla vdaka tomu ze byvam u babky. toto mi nerobilo moc dobre, takze som si cez vianoce vobec neoddychla. potom som prisla domov a celkom ok. isli sme s priatelom pred 4ma dnami do Tatier, no a odkedy sme tu tak sa citim uplne hrozne. mam prave dostat "zenske veci" a citim sa fakt strasne. neviem ci to mam pripisovat PMS alebo nie, ale moj priatel mi hovori ze vzdy ked mam "pred" tak sa to proste opakuje ze mi je horsie. zvlastne je na tom to, ze teraz som normalne na pochybach ci to co citim je uzkost alebo je to nejaka depresia alebo co. proste zo vsetkeho okolo seba citim strach a mam akoby zablokovane dobre pocity a radost, najradsej by som sa zavrela niekde doma a ani z domu nevychadzala a akoby rozmyslanie pre mna bolo namahave.a prepada ma taky pocit beznadeje, akoby som nevedela citit pekne veci a bala sa sveta, dostavam do hlavy rozne "co ak-y" vdaka ktorym ma prepadne hrozny pocit a potom dostanem pocit ze to takto nevydrzim znasat dlhsie a napadne ma ze existuje samovrazda a potom mi pride uz uplne zle a bojim sa ze co sa stane. ale pritom ja sa neviem nad samovrazdou ani zamysliet, hned ako mi to napadne tak sa zlaknem a dostanem hrozny pocit. tak proste nechapem co to so mnou je. takyto stav som mala pokial viem raz v zivote - asi 3 mesiace dozadu ale to trvalo len jeden den a bolo to tiez pred menz. dufam ze je to naozaj len PMS lebo taketo dni kebyze mam tak to by bola hroza. citili ste niekedy niekto nieco podobne? bojim sa aby nebolo so mnou nieco vazne.

tati ja ti nieco odporucim.nemozes mat negativny pristup k tomu vsetkemu.ked budes rozmyslat tak ze co ak to nikdy neprejde tak to budes mat velmi tazke.
jednoducho musis verit ze to prejde a vtedy bude sanca ovela vacsia.
skus pozret film secret a pochopis :)
urcite mas v priebehu dna aj lepsie chvilky,a ked ti je zle tak si na ne spomen,ved o tom to je aby tie lepsie chvilky premohli tie zle.
drzim palce

ja nemam pocit,ze si nieco spravim (zatial) ale naozaj velmi tazko sa mi bojuje denno-denne s tymto otrasnym pocit,ked neviem kedy to prejde.keby som vedela,ze to bude zajtra alebo o tyzden,hned to bude lahsie.desim sa vsak toho,co ked mi to zostane navzdy.v tomto pripade naozaj vsetko straca vyznam.prave som sa bookla k miestnemu psychologovi.tentoraz idem vyskusat hypnozu.ked uz nepomohla obycajna terapia,navraty do minulych zivotov a dokonca som navstivila aj vesticu,hadam toto zaberie.ak nie,potom idem na to misiak a dam si svoje prve anxiolitikum:-)

tati ano su len na predpis.
je to liek ako napr. xanax,neurol,lexaurin, a pod.
aj mne hovoria doktory ze niesom pripad pre lieky,a tiez som radsej bez nich,ale ked na mna prisla slaba chvilka,tak som si ich dal a pomohli.ved nato tie lieky su.
neboj tati niesi sama.je nas tu tisice.
aj ja som mal take stavy ze zosaliem.bal som sa velmi ze si ublizim,aj ked viem ze by som to nikdy nespravil,ale toho pocitu sa zbavit nedalo.

misiak a o com vlastne je to anxiolitikum?predpokladam,ze je to na predpis... a ake su vedlajsie ucinky?

magnezium niekde najdem,ale tym liekom by som sa fakt radsej vyhla.ja sa bojim,ze by mi to poskodilo este viac.moj psycholog tvrdil,ze nie som pripad na tabletky.a co sa tych sebevrazednych myslienok tyka,nikdy som si nemyslela,ze zivot nema zmysel,ale ak toto bude pretrvavat dlhsie,tak si to asi zacnem mysliet:-(dakujem vas vsetkym za odpovede,fakt to pomaha...ten pocit,ze v tom nie som sama

tanicka co si napisala to predposledne slovo? :D:D neverim vlastnym ociam :)
tati ked je naozaj tak zle,tak sa nebran liekom.nechapem to.ved ked mas chripku tiez si das liek a necakas len tak kym to prejde.
budes sa s tym musiet vysporiadat sama,ale len tak same od seba to neprejde.budes musiet skusat vela veci,ale na zaciatok si kludne daj nejake anxiolitikum.

garfield ja som na tom bola podobne.po promociach som si neoddychla a odisla s priatelom hladat pracu do zahranicia.vsetko sa to zacalo tam a vyvrcholilo na dovolenke,kde som v polovici cesty po prvy krat zazila tento nepoznany stav.triaska,vracanie a neuveritelna uzkost.s priatelom som sa rozisla,pretoze vzdy ked sa ku mne priblizil zacalo ma napinat ne vracanie.pomaly som sa z toho spamatavala za pomoci psychologa a ked uz som sa citila lepsie tak som opat odcestovala do zahranicia a som tu dopodnes.obcas sa to objavilo,ale tak ako to prislo tak to aj odislo a nikdy to nebolo take silne ako po prvy krat az....teraz.zase to zacalo s rovnakou prudkostou a ja uz fakt neviem co s tym.keby som aspon mohla jest,ale to je na tom to najhorsie.nedokazem jest a moj strach sa tym len stupnuje,ze ak to bude trvat prilis dlho stane sa zo mna anorekticka....

Garfield ono depresia a úzkosť je dosť veľký rozdiel... úzkostný ľudia nie sú smutní a nemajú samovražedné myšlienky. TATI to je fakt individuálne, ani to magnézium nemáš?

Aj ja som mavala depresie.Odisla som da zahranicia,ostala som sama,rozisla sa s priatelom,nemala som robotu....no bolo toho strasne moc.Bravala som nejake antidepresiva,ale bola som po nich ako nadrogovana,takze som ich po par mesiacoch vysadila.Uzkost,samotu,depresie som vyriesila tak,ze som si kupila maciatko :-) ano dobre citate,maciatko :-) mam ho uz vyse dvoch rokov a uz ani neviem,co to depresia je.Stalo sa mi,ze som aj ja myslela na samovrazdu a podobne,ale pri mojom kocurikovi sa mi hned zlepsila nalada.Nebola som sama,musela som sa o neho starat,takze mi mozno aj zachranil zivot :-) a lasku,ktoru mi opätuje nie je urcite hrana,takze ak nemas nejaku alergiu a mas rada zvieratka,urcite si nejake zadovaz a zabudni na rozne tabletky,ktore len nicia organizmus....