Úzkosť

ahoj Zuyanka hovoris mi z duse je som pred 3 mesiacmi tiez bola vorkoholik od rana do vecera som bola na nohach vsetko som stihala deti rodicov proste vsetko vsetko som riesila sama problemi starosti vsetko bolo na mne a unava? existuje kava ale pred 4 mesiacmi som v obchode dostala bolesti do krizov a vobec som si necitila nohy to som tam fakt spanikarila ani naviem ako som dosla domov a od vtedy je to horor sklbanie nervov vchrbtici v zaludku a ten neprijemny pocit co v sebe nosim to ani neviem vysvetlit viem ze za toto vsetko mozem sama to telo povedalo dost a teraz uy musim oddychovat lebo mi je zle nevladzem az odpor citim k tomu ked mam ist volaco robyt do kuchyne neviem sa z tohto vymotat stale sa len tocim do kola niekedy na chvylu vyklznem ale vratim sa stale adka

nazdar kachita neviem ci som to spravne napisal tak mi prepac ano mas pravdu treba o tom pisat aby kazdy clovek co je na tomto fore sa nasiel v tom ci onom probleme o tom to je to je super ze si si nasla taketo riesenie ako tej panike dat na frak o liekoch tu pisat nebudem kazdy co sme tu mame vlastneho lekara ktory nas nastavi na urcity druh lieku vsetko vlastne zacina o tom aky sme smrtelne chory myslim tim rozne druhy infarktov a neviliecitelnych chorob to je prva faza o tom uzkost a panika je ja som mal a priznam stale mam problemy priklad blba zastavka na autobus cakam a zrazu ma obleje studeny pot zacinam sa triast neda mi dychat srdce mi ide vyskocit co spravim uteciem domov lenze v tomto ta obdivujem pred sebou neutecieme ja mam na to taku sprostu vetu bojim sa ze sa budem bat je to chore ale je to tak kazdy s nas ma rozne spustace paniky a uzkosti for je vtom ze treba na to prist co to je s tou koncetraciou s tebou uplne suhlasim v danom stave clovek nema sancu ovladnut sam seba a nie to este s niekim komunikovat ja mam metodu ratania ked to na mna pride tak v prvom rade sa poriadne nadichnem a potom ratam co vidim navokol domy stromy to je jedno a aspon mne to pomaha odputam sa od zachvatu a ako to prislo tak zas odide niekedy su zachvaty silnejsie niekedy slabe ale jedno viem ze to musi raz zmiznut a neotravovat mi zivot a hlavne ma neobmedzovat v normalnom zivote zatial all B.

Expert, tak nam prispievaj svojimi radami a necakaj na otazky ale hned pis svoje nazory.
Ja som dnes bola vonku po obchodoch, sla som do mesta, prve momenty boli strasne, poriadne som si to odtrpela. Najhorsie je ze cely cas citim, akoby mi nieco blokovalo v ceste, akoby mi tam nieco chybalo a som si temer ista, ze mi tam chyba nejaky serotonin alebo ina vec. Mam problem sa sustredit, problem sa pozerat na jeden bod uprene (ako tvar cloveka s ktorym sa rozpravam) a nie je to tym, ze sa pozorujem, ale tym, ze mi to problem naozaj vyvolava a je to velmi namahave. Kazdy mi vravi, ze vyzeram unavene, ja som stale na pokraji nejakeho ataku a cakam, kde sa zosypem. Mysliim, ze budem potrebovat zvysit abo davku abo zmenu liekov. A este som sa k tomu dozvedela, ze poranenia hlavy maju dakedy prejavy az po niekolkych rokoch a podobne je to aj so zapalom mozgovych blan, co su oba moje pripady.
No ale po prvej polhodine, som sa temer uvolnila, poriadne som sa vyfintila, dala vysoke opatky a pekne prekracala. Nakoniec boli momenty, ked som sama sa uvolnila, naschval som sa este sla strihat, aby ma ta mrcha kvarila. Stale opakujuci sa pocit, ze musim ujst. Ale hacik je v tom, ze by som si musela gilotinou pomoct aby som usla pred svojou hlavou. A tak som prezila celkom pekny den, nie je to vsetko v poriadku ale ono to prejde. Musi prejst. Preslo pred par rokmi, prejde aj teraz. Pozeram prave v archive jeden dokument Pod lampou, co rozobera temy mozgu a tam som krasne pochopila, ako pozitivne ci negativne myslenie ovplyvnuje mozgove procesy. Niekedy az banujem, ze som cuvla, ked som tak strasne niekedy chcela ist na medicinu, mna tie veci fascinuju. Tak len hltam vsetko mozne rad radom.
No, odskocila som paradne od temy. Chcem vas len vsetkych teraz vyzvat, co ste tu pisali, tana, sunnie, adka ci kto este, ze sa citite zle a slabo. Prekonavajte sa, necuvnite ani krok, tlacte na mrchu, nech sa aj rozpuci od jedu ale necuvnite. Viem, ze je to tazke, sama s tym bojujem. Ale pocit uteku nepomaha, nie je vobec efektivny. Ja teraz idem do parku, zase sa testovat. Som ako vrcholovy sportovec, kazdy den sa prekonavam.
Drzte sa.

Zdravím všetkých prispievateľov. Vidím, že je tu kľud a predvianočná atmosféra, to je dobre, teším sa. Ja mám dnes oddychový deň. Začala som od utorka brigádovať. Mala som tri nočné zmeny za sebou, tak dnes dospávam a relaxujem. Pečenie a ostatné práce nechám na zajtra. V utorok som bola na jednej brigáde, ale tú som musela zrušiť. Nerobilo mi to pracovné prostredie dobre. Aj som sa obávala, či je dobre hneď po prvom dni sa na to vykašľať, no mala som veľmi blízko k panickému ataku, bolo mi veľmi zle, aj keď sa neprejavili všetky fyzické príznaky, ako predtým, ale bol to hnusný srach a nevoľnosť. Možno nie je dobre vyhýbať sa takýmto situáciám, bála som sa, čo mi povie môj zamestnávateľ, že to nechcem robiť, no zase ani netreba tlačiť na pílu. Jednoducho mi bolo zle a zamestnávateľ to pochopil, dali mi inú prácu a všetko je v pohode, dokonca sa cítim lepšie, ako predtým.
Nevyhýbať sa je jedna vec, a robiť veľké zmeny v živote ( nová práca, hoci len brigáda ) je vec iná. Takto som si to sama pred sebou zdôvodnila, možno sa mýlim, no pre nás panikárov je asi najdôležitejší pocit bezpečia. Veď sa nevyhýbam bežným veciam, obchodom, cestovaniu atď.
Teraz ťažko pracujem a zisťujem, že čím je práca ťažšia, tým lepšie. A panika sa stratila, už len spomínam na ten nepríjemný stav z utorka.
Veď aj Mišiak spomínal ako mu práca pomohla. Keď som už pri mojom kamarátovi :-) Mišiakovi, nedá mi nevrátiť sa k jeho včerajšiemu príspevku.
Miško napísal: lebo tu sa ti to moze iba zhorsit,sem sa chodime len stazovat a ked je cloveku dobre,tak to je len fantazmagoria, alebo je len male detsko :D
MIško, fantazmagóriou som nemyslela to, že ti je dobre, ale spôsob, akým si hovoril o PP a o tom, že sa dá vyliečiť ľahko. Keď ti je dobre, prajem ti to, je mi jedno, akým spôsobom si dosiahol zlepšenie svojho stavu, len nechci teraz všetkým tvrdiť, že je to ľahké a každému sa to podarí tak ako tebe. :-) No nechajme to, ja len aby nevzikali nedorozumenia zbytočne. Hlavne že ti je OK.
Táni, nič si z toho nerob, keď ti je jeden deň horšie, keď deň predtým si absolvovala lekára a čo ja viem čo ešte, nákupy a kadečo. Máš právo raz za čas trochu poľaviť. Už kedysi, asi pred tvomi mesiacmi som ti napísala, že si k sebe náročná, ak nie dokonca tvrdá. Pokojne si oddýchni. Vieš ako sa robí autogénny tréning. Nemusíš spať, keď si unavená a spať sa ti chce, ale taký autogénny tréning v polohe ležmo na pol hodinku alebo aj dlhšie, záleží na tebe, mne osobne veľmi pomáha. Uvoľniť sa a hlavne myslieť len na pekné veci. Nemusíš spať a ak náhodou aj zdriemneš, nevadí, ide viac o to uvoľnenie.
Tak vám všetkým prajem príjemný zvyšok večera.

ahoj expert ja mam len ten neprijemny pocit od zaludka strasne sa mi chveje je to strasny pocit uplne ma to dezorientuje adka

caute ludia ani neviem ako som nasiel tuto stranku ale som rad ze existuje mam 33 a z toho 12 rokov trpim panicko- uzkostlivimi stavmi z tich liekov co som uz presiel bi som si mohol spravit doktorat ak niekto potrebuje pomoc ak mozem pomozem za tich 12 rokov mam osob.skusenosti viac nez dost.B.

inak som slaba ako mucha a nic nevladzem, to z tej hnusnej vlecucej choroby. uz ma to zacina aj psychicky trosku ubijat, dufam ze sa mi PP a D kvoli tomu nezhorsia, v poslednej dobe vcelku dobre fungujem a dokonca bez liekov,tuktuk. po novom roku ale planujem pokracovat kde som skoncila.

sunie to je super :)
my sme okna umyli uz pred mesiacom a teraz manzelka len vypeka :D
uz som jej zjedol pol labiek :)
som rad ze takto vypekate aspon mi robite chutky :)

misiak akurat som dopiekla labky a ine medovnicky, idem ti robit chute :) konecne som sa dostala k peceniu, 1x za rok to zvladam, inak nie som vobec typ zienky domacej a v kuchyni trpim takze dnes doma oslavuju :)
manzel upratal, na okna ale kasleme, pokial cez ne vidno tak je ok. mne zostali uz len take piplacky a drobnosti co este dnes dotuknem, takze jezisko uz moze prist aj zajtra :)

adka tak je naozaj nezavideniahodna situacia.
ale to je osud soferov z povolania.
urcite to nieje prvykrat co nieje doma.kazde povolanie ma plusy aj minusy takze vedel do coho ide.
je to smutne ked nieje rodina na vianoce pokope ale ked nieje ina moznost,tak si to vynahradite inokedy.
urcite to zvladnete,neboj.
hlavne ziadny strach a stres,len uzivanie si krasnych vianocnych sviatkov.