Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

monika99

AHOJKY..TAK DIK,TROCHU SOM SA ZLAKLA LEBO MAM LEN OBCIANKSKY PLATNY A PAS UZ NIE A TO BY MA TEDA JE...KEBY MA NA HRANICIACH Z CHORVATSKA OTOCILI..KAPANEK JE TO DIALKA...A JA SA TESIM..ZAJTRA RANO ODCHACHADZAME..NASA PRVA SPOLOCNA DOVOLENKA-TAK POTOM VAM PISNEM CI MA TAM VONKU NECHYTILA TA PLIAGA..MINULY ROK NA PAR HODIN ANO VO FRANCUZSKU...ALE POTOM DOBRE...TAK SA DRZTE BABY...PAMATUJTE ZE JE LEN V HLAVE A KED VAS TO UZ CHYTA TAK TREBA RYCHLE ZAMESTNAT MOZOG-POZNAM TO A POMAHA TO,TREBA SA PREKONAT,PRVY POCIT JE HNUSNY,NA ODPADNUTIE ALE POTOM SA MOZOG PREORIENTUJE NA INU CINNOST A UZKOST USTUPI...
TATI TO BUDE DOBRE-ASI CHAPEM ZE TO BOLO NEPRIJEMNE ALE ZREJME O NIC NESLO A KTOREMU CHLAPOVI BY NELUBILO KED NA NEHO SAHA BABA-ONI NEDOKAZU POVEDAT ZE TO SA NEHODI ALEBO TAK..
GUAJACURAN BERIEM-UZ SOM HO DAVNO OBJAVILA A MYSLIM ZE SOM TO BOLA JA KTO SEM HODIL DO FORA-TO DOPORUCUJEM BRAT KED JE UZ NAJHORSIE...
CHLAST A ADCKA NIE SU KAMARADI-TO POZNAM..UZKOST TO LEN ZHORSUJE...
TAK SA MAJTE KRASNE A BOJUJTE...

hlavushka4

ahojte. precitala som si zopar stranok vasich prispevkov a v mnohych z nich som sa nasla, aj ked na moje stastie skor v tom zmysle, ake stavy som mavala... Neviem cim zacat, no asi tym, ze uzkost som zacala pocitovat v cca 15 rokoch. Doteraz som presvedcena, ze z velkej miery za tym stali aj hormony-nevyvazena hladina, co je dokazane,ze ma vplyv na psychiku. U mna to bolo navyse spojene so zdravotnymi problemami, bola som chuda, slaba, problemy so srdcom, nizky tlak... Raz mi prislo v meste dost zle a od vtedy sa to cele zhorsilo, len som sa pozorovala, bala o svoj zivot. Skoncilo to takymi stavmi, ze som mala problem opustit nas byt! Lenze do skoly sa musi chodit a tak som kazdy den bojovala sama so sebou... Najhorsie bolo to, ze den dva mi bolo fajn a dalsie styri som si myslela, ze sa zblaznim z toho ako sa citim, ake mam myslienky a pod. Dopracovala som to az do nemocnice, pretoze mi skoro roztrhlo srdce (tepovu frekvenciu v klude som mala 120). Kedze mam vrodenu srdcovu chybu, navyse v mojom veku neriesitelnu, uzivala som iba magnezium. Po vysetreni psychologom bolo rodicom povedane, ze som velmi citliva, co ma vplyv aj na moj zdravotny stav. Odporucili mi dalsie sedenia, na ktore som samozrejme kvoli pubertalnej hanblivosti nesla... Tak sa moj zacarovany kruh peknych a otrasnych dni prehlboval a prehlboval. Uzkost som mala uz skoro zo vsetkeho. Aj z toho, ze idem spat, kupat sa, jest... Doteraz sa sama sebe cudujem, ze som neskoncila na psychiatrii;) No ale prejdem k tomu najdolezitejsiemu. K tomu, ako som dokazala vyhrat sama nad sebou! Jedneho dna som sla do skoly, svietilo slniecko a v ten den som sa citila fajn! No po chvili zacala ist na mna z nicoho nic panika a uzkost. A vtedy som si povedala, sama sebe, tak nahlas ale dovnutra-mojej hlave, ze uz je toho DOST! Ci som normalna, takto trpiet! Povedala som si, ze uz nikdy nechcem zazit taky pocit, ze zivot je krasny a prilis kratky, aby som si ho nechala nicit vlastnou hlupostou! A ono to postupne zacalo fungovat. Neviem, ci to mozno nazvat autosugesciou ci cim, no ale prosto, dokazala som to sama, bez liekov, lebo som chcela, a hlavne som si uvedomila, ze tak sa uz dalej zit neda. To som mala cca 18 rokov. Do normalu, v akom som dnes, co teda aspon podla mna je normal, som sa dostala asi v 20-tke. Dnes mam 26 a az na par depresivnejsich dni v roku (co je podla mna v pohode, lebo nie vzdy svieti slnko;)) zijem normalne. Jedine stavy uzkosti mavam den pred "svojimi dnami"-co len potvrdzuje moju teoriu, ze za tym vsetkym stalo aj obdobie hormonalneho dozrievania, teda ked kolisu hladiny hormonov v tele! A este k tej mojej "autosugescii". Vzdy ked mi zacalo byt cudne, hned som si pomyslela na to, ako je to super, ked je vsetko ok. Nasla som si "stastnu myslienku" - u mna to bola osoba, na ktoru som vzdy zacala mysliet. Predychavala som to a sustredila sa na to, aby som presvedcila hlavu aj telo, nech neblazni, ved dobre vie, ze ja tie stavy a pocity uz nechcem. Tiez mi pomahalo, ked som samu seba pochvalila za to, ako som to pekne zvladla prekonat to. Zacala som sa viac usmievat a smiat, menej robit zo vsetkeho vedu. Dnes si uz veci tolko nepripustam, aj ked vzhladom na moju precitlivelost to bolo dost tazke naucit sa to;) Tak asi tolko v kratkosti... Neviem, ci som to vystihla tak ako som to chcela, ale snad niekoho povzbudim, ze sa da nad uzkostou zvitazit, a dokonca aj bez liekov:)) PS: uzkost je vraj aj stav genetickej predispozicie... Na tom tiez nieco je, lebo brasko s tym chodi ku psychiatrovi a berie lieky (asi 3 roky) a mamku to teraz tiez na stare kolena nejako pochytilo. PS2: nechcem, aby toto moje rozpravanie vyznelo tak, ze odcudzujem lieky na liecbu uzkosti (sam brasko ich berie a pomahaju mu), iba chcem povedat, ze uzkost je stav vasej mysle, ktoru najlepsie aj tak poznate len vy a tak zalezi podla mna najma na vas, ci s tym chcete bojovat a aj zvitazit! Tak vela stastia a peknych dni vam prajem:)

tati

kati,ja si ani nechcem predstavit ako sa musis citit,ked sice rodicov este mas,ale ich uz za rodicov nepovazujes...to sa tam museli diat dost hnusne veci ;-((( ja som este nikdy take tie obsedantne myslienky nemala,ale viem,ze priatel to mal v detstve a co mi spominal,tak je to huste...on zase mal neustale sa opakujuci pocit,ze si musi vylupnut oko lyzickou ;-))) teraz je to dobre smiesne,ale ze mu do smiechu nebolo,ked ho to vtedy prenasledovalo.on to nikdy s nikym ani neriesil,proste sa zatal a z tej hlavy to dostal,ale trvalo mu to tiez niekolko rokov...takze ked to na teba pride,pomysli si na mojho priatela,ktory ma obidve oci zdrave,takze urcite ani ty nikoho nezabijes ;-)))dobru noc a nech sa rano zobudime zdrave a stastne!

katkaxxx

aaale co ti poviem :) jeden z kategorie storocnych strachov, ktory sa ozve este tak trochu mozno 2x za rok :) momentalne v takejto forme: "co ak dostanem tu myslienku/strach co som kedysi mavala ze co ak mi preskoci a niekoho zabijem?" no a samozrejme kedze ta veta zacina uz cela zle tak jasneze ten pocit dostanem :) ale nic dramaticke, toto by bolo najmenej, toto si viem upratat v hlave pomerne rychlo, je to cisty nezmyselny strach.. o tom sme tu uz v minulosti pisali viackrat.. cloveku napadnu vselijake bizarnosti.. kedysi ked som bola mensia som sa zvykla strasne bat drog a cigariet a ze co ked by bol zo mna vyrastol nejaky grazel :) presne viem kde ten strach pramenil ale to tu nejdem rozoberat, dnes sa na tom smejem.. :) takisto z tych roznych inych veci, ktorych som sa zvykla bat.. clovek postupne dozreje a ho to prejde.. na hrozne vela veciach sa uz teraz spatne smejem alebo krutim hlavou ze nechapem ako som mohla byt taka sprosta..a mna to vtedy tak priserne trapilo.. verim ze ked si precitam tak o 2 roky nejakou nahodou to co tu pisem tieto dni tak sa budem rovnako chytat za hlavu...

inak som vam zabudla povedat - bola som prvykrat na tej psychoanalyze, len som mala smolu ze ta doktorka ma toho na jul a august strasne vela, takze sa mi systematicky bude moct venovat az od septembra.. ale zatial mam jeden termin na jul a jeden na august.. na tom prvom termine co som bola tak si tak v rychlosti zhrnula so mnou ze co mam za problem.. ale to bolo v takej rychlosti ze som jej polovicu z toho aj zabudla povedat.. povedala mi ze tu psychoterapiu urcite potrebujem a ze budeme musiet pracovat na tych mojich vselijakych "presvedceniach" (o tom co mozem a co nemozem pocitit atd..vid napr moj dnesny ranny prispevok) a na tych mojich rodinnych zalezitostiach... ked som jej rozpravala rodinnu historiu tak vskratke tak mi bolo totalne do placu, ledva som sa udrzala a ostala som s totalnou triaskou... nie je to len tak.. vsetko ma svoju pricinu .. ked sa ma sestricka pytala na meno otca a matky, tak mi rovno vytryskli do oci slzy a ledva som to "preglgla", clovek je totiz "zvyknuty" na ten stav ze rodicov vlastne nema (nie ze by boli mrtvi... ale nie su mi uz velmi davno rodicmi...) a zrazu mu to pride divne ze sa ho niekto pyta na meno "otca a maminky"..... proste toto su veci, ktore mi strasne ublizili, som na ne velmi citliva a hlavne to co sa udialo za posl. 2 roky stale vo mne vrie..

ah zas som sa tu rozkecala.. niekedy mam pocit ze tu zapratavam stale stenu.. ale tak ako si pisala aj ty TATI - ja o tom hucim casto do priatela, s nikym inym sa o tom rozpravat nemozem, takze tiez som rada ked si mozem vyliat dusu aj tua neotravovat stale priatela..

prajem vam dobru noc, dufam ze zajtra bude dobry den, minimalne lepsi ako ten dnesny - verim ze to tak bude.

tati

kati hovor,co sa ti prehnalo hlavou?podel sa s s tym pekne-krasne s nami,lebo raz som citala,ze ked niekomu poviete svoj problem,tak ako keby ste stvrtinu z toho problemu na daneho cloveka prehodili...nas je tu celkom dost, takze to tu pekne hod a mas po probleme ;-)))

katkaxxx

monika - staci obciansky..

tati - tak ako pises - mne tiez psychiater radil ze ked na mna pride pocit ze umieram alebo nieco podobne tak si mam povedat ze je mi to jedno.. a vtedy sa ukludnim.. a tak to aj je..len cloveku sa tazko vtedy povie ze je mu to jedno ze ano :)
tati ja v podsatte popri tych blbych pocitoch robim vacsinou vzdy nieco - cokolvek co treba, no oni su take chytre, ze to mozem aj ratat exponencialne rovnice a aj tak stihnem na to mysliet :) no nic, treba sa ukludnit.. ja som teraz nejaka hrozne rozhadzana cela vyjasena a vystresovana, hocico sa na mna lahko nalepi... dokonca aj jeden z davnych strachov ktore som uz nemavala sa mi objavil teraz a uz 15min mam kvoli tomu blby pocit.. a celkovo ma to teraz nejak tak ovela viac cele stve, lebo si hovorim ze jednoducho to musim mat v rukach, musim to vediet ovladat cele a obcas ma to dost valcuje.. proste ked ma clovek dodrasane nervy tak sa vsetko nanho lahsie nalepi...

katkaxxx

monika - staci obciansky..

tati - tak ako pises - mne tiez psychiater radil ze ked na mna pride pocit ze umieram alebo nieco podobne tak si mam povedat ze je mi to jedno.. a vtedy sa ukludnim.. a tak to aj je..len cloveku sa tazko vtedy povie ze je mu to jedno ze ano :)
tati ja v podsatte popri tych blbych pocitoch robim vacsinou vzdy nieco - cokolvek co treba, no oni su take chytre, ze to mozem aj ratat exponencialne rovnice a aj tak stihnem na to mysliet :) no nic, treba sa ukludnit.. ja som teraz nejaka hrozne rozhadzana cela vyjasena a vystresovana, hocico sa na mna lahko nalepi... dokonca aj jeden z davnych strachov ktore som uz nemavala sa mi objavil teraz a uz 15min mam kvoli tomu blby pocit.. a celkovo ma to teraz nejak tak ovela viac cele stve, lebo si hovorim ze jednoducho to musim mat v rukach, musim to vediet ovladat cele a obcas ma to dost valcuje.. proste ked ma clovek dodrasane nervy tak sa vsetko nanho lahsie nalepi...

katkaxxx

monika - staci obciansky..

tati - tak ako pises - mne tiez psychiater radil ze ked na mna pride pocit ze umieram alebo nieco podobne tak si mam povedat ze je mi to jedno.. a vtedy sa ukludnim.. a tak to aj je..len cloveku sa tazko vtedy povie ze je mu to jedno ze ano :)
tati ja v podsatte popri tych blbych pocitoch robim vacsinou vzdy nieco - cokolvek co treba, no oni su take chytre, ze to mozem aj ratat exponencialne rovnice a aj tak stihnem na to mysliet :) no nic, treba sa ukludnit.. ja som teraz nejaka hrozne rozhadzana cela vyjasena a vystresovana, hocico sa na mna lahko nalepi... dokonca aj jeden z davnych strachov ktore som uz nemavala sa mi objavil teraz a uz 15min mam kvoli tomu blby pocit.. a celkovo ma to teraz nejak tak ovela viac cele stve, lebo si hovorim ze jednoducho to musim mat v rukach, musim to vediet ovladat cele a obcas ma to dost valcuje.. proste ked ma clovek dodrasane nervy tak sa vsetko nanho lahsie nalepi...