Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

Dianka7

Ahojte.Chcem sa opytat ,ze ked mi lekár predpisal Xanax SR 0,50 mg na noc ,a ja to rozhryziem a dám si len polovicku,ci to vadi???mozu sa tieto lieky dat aj na polovicu?Inac beriem aj AD Valdoxan na noc,a peto sa bojim Xanax si dat cely:-((Diky za rady:-)

dynamix

Dobry den. Ja trpim uzkostou uz asi pol roka a je to so mnou uz lepsie. Casto mavam bolesti chrbtice a hrude. Ono su to rozne bolesti. Niekedy mavam take vystrelovanie bolesti do hlavy akokeby zo srdca. Vraj neskodne extrasystoly. Najhorsie znasam ked ma zaleje pot, vyskoci mi tlak, toci hlava a vystreluje bolest do lavej ruky. To si uz len myslim ze na mna ide infarkt. Beriem aj lieky a zvladam to uz lepsie no bolesti sa mi objavuju hocikedy cez den. V noci spavam krasne. Ked mi zacinala uzkost tak stacilo ze som s niekym znamym len rozpraval a on sa ma opytal na moj zdravotny stav, tak ma hned zalial pot a zacala sa mi tocit hlava. Teraz si tak vravim, ze je to v pohode nic sa mi nemoze stat, ale ked to pride tak sa snazim ukludnit no je to problem. Ma niekto podobne somaticke prejavy ?

marcelina78

Este sa chcem spytat, ako zvladate napr. zmenu prostredia, mne sa prihorsi, ked mam niekam ist, vtedy sa tie pocity v cudzom prostredi akoby zintenzivnovali a viac si uvedomujem, ze nie som v poriadku, pritom kedysi som milovala vypadnut z domu na vikend, alebo dovolenku a teraz, katastrofa. Inak aj som citala, ze rodina , priatelia zvyknu ludi s tymto postihnutym nabadat, aby niekam sli, vypadli, ze zmena im prospeje, pridu na ine myslienky, ale teda ako aj pisu, vraj opak je pravdou...Mate to aj vy tak? Aj ked pridem niekomu na navstevu, tesim sa a ked si sadnem , idu na mna tie neprijemne cudne pocity, zavrate, potom casom to troska prejde..

marcelina78

Radanka u mna to zacinalo tiez tak pozvolna, postupne bolo tych horsich dni viac ako lepsich, tajila som to, postupne pribudalo vseliakych psychosomatickych bolesti, hlava, na odpadnutie, na zvracanie, zavrate, cudne pocity, uzkost, strach a vela inych, nejako to naplno prepuklo pred rokom, to uz som povedala muzovi, lebo sa uz nedalo, nevladala som nic, mala problem niekam vyjst. teraz som zacala s liekmi, je i este horsie, bavila som sa s lekarom, on vravel, ze ludia, co si to nezazili, tazko pochopia, ako aj muz, lebo on ma vidi potencionalne zdravu, nevidi, co prezivam vo vnutri, lebo jemu sa javim zdrava, uvarim, upracem, opatrujem male dieta, ale co pri tom prezivam denne...Tak ako ked mi je dobre, tiez nechapem, ako mi mohlo byt tak zle. Je to svinska choroba, alebo ako to nazvat, dufam, ze lieky mi pomozu.Vzdy som tuzila cestovat a teraz mam problem ist aj s dcerkou do mesta, nosim pri sebe Xanax, ked sa mi urobi moc zle a bojim sa ze sa zblaznim. lekar ma povzbudil, ze vacsia cast ludi sa z toho v pohode dostane...pokial to nemas este tak rozvinute, zeby si len tazko cosi zvladala, skus psychoterapie, ak uz mas pocit, ze ti to riadne otravuje zivot a slovo uz ti nepomoze, moze ti lekar predpisat nejake lahsie antidepresiva, liecba trva tak minimalne pol roka s nimi.

radana21

katka vies uz som bola rozhodnuta to priznat a povedat to aspon mojmu manzelovi,snazim sa tak pomalicky na to ist...napr.ked ide nieco v tv co viem ze ma moze rozladit ze som na to citliva tak poviem aby prepol a pod.
alebo sa u mna rozsiril aj strach neviem divny pocit ked mam byt sama doma...tak to zahram na to ze sa nebudem doma nudit a niekam pojdem...
neviem myslim ze dnesnou dobou ma kazdy z nas vela problemov a nechcem este nakladat...popri tom si niekedy myslim ze je to strasne primitivne mat take divne pocity...ze naco budem niekoho zatazovat...
su dni kedy je vsetko ok to su dni kedy sa ani nezastavim a zas dni kedy je nic nerobenie vtedy sa idem zblaznit a prichadzaju na mna stavy ze by som najradsej ani z postele nevysla,musim sa premahat aj obed navarit a ist po maleho do skoly...strasne a je mi zo seba samej smutno...davam si otazku a pozorujem ludi z okolia ci to len ja som ta divna a vsetci naokolo su ok alebo to tiez len skryvaju ako ja...neviem niekedy ked som v meste alebo tak ma take cosi napadne...a davam si otazku preco prave ja preco nemozem byt normalna,zbavim sa toho este niekedy,alebo to bude len horsie???

katkaxxx

ahojte, teda Milos teba som tu nevidela 100 rokov :)
radana, myslis ze je dobre to takto pred okolim skryvat? jasne ze to nebudes vsetkym kamaratom vesat na nos, ale hadam najblizsi by mohli vediet nie? aspon by si to nemusela v sebe tak dusit a mysliet na to aby si to dobre skryla..
pekny den vam prajem

radana21

ahojte ;-) tak neviem je to mozno skoro rok co som sem nic nepridala...nemozem povedat ze to bol rok bez uzkosti,prave naopak...myslim ze je ich coraz viac hlavne v poslednej dobe...stale som bez liekov,stale o tom nik nevie...takze moju pravu tvar pozna iba tato stranka;-)

katkaxxx

Ahojte, no co, nikto sem nepise, asi sa mate vsetci dobre..
ja som stale dost nahouby, viem ze vela z toho trapenia si robim sama, lebo zase ficim na tom svojom mechanizme "vycitania si pocitov" ktore som niekedy mala a trapenia sa ze som taka a onaka. Inak by to bolo ok, ale urcite veci ma proste trapia.. dnes sa chcem tak poriadne porozpravat s priatelom, hadam mi to pomoze...
pekny den vam prajem

katkaxxx

tak tak, treba sa s tym zmierit aj ked je to tazke... clovek si aj mysli ze sa s tym zmieril, ale stale to drieme v podvedomi a vylezie to v urcitych chvilach napovrch..

ja som sa dnes tak blbo vyspala, sla som neskoro spat a skoro som sa zobudila a uz som sa trapila nad tym ze "aka" som a ze nechcem byt takato. strasne som so sebou nejaka nespokojna tieto dni..

43

katka z buchajeceho srdiečka nakoniec vykukla panicka porucha s uzkostou a na kolko sme mali tak isto v rodine dve velmi bolestne umrtia po sebe,tak som sa dostal aaj do depresie.nie je to hrozne,da sa to vydržať,ale su to take pocity o akych aj ty pišeš,len banujem,že som s tym otalala a isla som až ked mi zase prepukli panicke ataky k psychologičke.
takže,je to asi ako u teba,niekto ma blbe pocity a prejdu tak ako prišli a niekto ako sme asi aj my dve ich zaškatulkujeme do niečoho zleho ,neprijemneho a už to tam je a vyvolava to potom tie uzkostne pocity.
ja sa snažim pracovať na tom,že aj ti enajhoršie veci ako je umrtie patri k životu,aj strata blizkej osoby je bolestiva ale život beži dalej a my sa mame snažit ho žiť najlepsie ako vieme a radovať sa každy deň aj s maličkosti.
no ,ked to čitam tak to vyznieva tak frazovo,ale je to tak-:)