Ahojte, rada by som nasla daku spriaznenu dusu, ktora by dokazala pochopit moje problemy... ktore su zialbohu s rodinou.. mam len matku, ktoru - mam pocit - ze vobec nezaujimam. Do svojich 18 som zila doma, kde sme sa stale hadali, pretoze ma neustale ponizovala, nadavala mi, a ked som bola mladsia casto sa mi usla aj bitka.. Velka vacsina hadok sa vzdy tykala penazi - dokonca aj ked som studovala na SS mi vykrikovala aby som isla robit pretoze chcela aby som jej davala peniaze za najom a pod. Samozrejme, ako studentka som si dokazala najst len ake take brigady - a aj ked som jej dala peniaze, vzdy chcela viac a viac..nikdy som jej nebola dost dobra, dokonca si odo mna poziciavala jednu dobu peniaze, ktore mi nikdy nevratila - od svojej mamy ani nechcem, aby mi ich vracala, iba nechapem preco sa tak ku mne sprava..vsetko to ale vyustilo do takeho stavu, ze ked som dosiahla plnoletost, odisla som z domu do zahranicia, kde som zila nejaku dobu. Teraz som spat, na zaciatku ked som prisla, som par tyzdnov byvala u matky - no cely kolotoc sa neustale opakoval. Situaciu som nemohla vydrzat, niekolkokrat som sa zrutila, preto som sa rozhodla odist z domu. Teraz si platim sama najom, studujem externe na VS - vsetky vsetulinke naklady si platim sama, takisto si platim stravu vsetko... nehovorim, ze cakam aby mi matka pomahala v tom..to nie... ja by som len chcela domov a mamu co by ma mala rada a bola by na mna hrda..chyba mi ten pocit..no ona je taka, ze este aj teraz nema drzost sa ma opytat, ci jej nepoziciam do najblizsej vyplaty... a ju ani nezaujima, ako sa mi dari v skole, netrapi ju, ze ked si chcem kupit skripta do skoly, tak ma to bude stat cca 100-150 eur.. obcas ju chodim navstivit, pretoze nechcem stratit rodinu, ale toto vsetko ma hroznym sposobom ubija...a ani neviem, ako sa v tejto situacii spravat, aky postoj zaujat..trapi ma fakt, ze nenavidim svoju matku za to vsetko..
problemy v rodine
Uplne chapem co prezivas,aj ja mam matku,ktoru by som najradsej nemala.Cele detstvo na mna nemala cas,lebo nas bolo vela surodencov.Nemala som ziadne zazemie,kricala po mne,ponizovala ma,ohovarala a zhadzovala pred ostatnymi.Ja som robila co som mohla,pomahala som jej,bola som najlepsia ziacka v triede,ale jej som nikdy nebola dobra.Uprednostnovala ostatnych ,ja som vzdy bola najhorsia.Neviem preco sa ku mne tak spravala.Je velmi falosna,nemam ju rada a vzdy som si priala,aby mojou mamou bol niekto iny,ako napriklad moja ucitelka,ktoru obdivujem.Ale realita je ina a mne pripada nespravodlive,ked matka sa vrsi na svojich detoch.Mozno by si mala prerusit kontakt so svojou mamou.Aj ja sa tej svojej snazim vyhybat ako sa len da.Ked sa niekedy stretneme ona sa na mna len slizko usmieva a tvari sa,ze je vsetko v poriadku,vobec ju netrapi,ake psychicke problemy mi sposobila.Takym ludom ako nase mamy to je asi jedno.
obycajna 123:
odpusť jej :)
ewelin.. tak teraz si hovorim..sanka dolu sefe...to co opisujes, je naozaj hrozne, sama nechapem...v tvojom pripade si myslim ze tvoja matka bola skazena vdaka alkoholu a jej zavislosti na nom... aspon mas babku, ktora sa o teba starala v najhorsom a pomahala ti..a mozes sa na nu obratit ked potrebujes niekoho blizkeho..drzim ti palce aby si to vseto zvladla!!
Zavidim ti, ze este mas v sebe cit pre tu mrchu.Prepac, ze som sa tak vyjadrila, ale ja inak nemozem.Ono to bude tym, ze ty si s nou byvala.Mna moja odkopla ked som bola este v perinke, ani otca neudala, nechala ma starym rodicom.Niekedy prisla raz za pol roka a priniesla lizatko, niekedy ma zobrala na vylet, z ktoreho som sa tri dni nevratila, hladala ma policia a niekedy som si pisala domace ulohy medzi ozranmi.Ked som mala 10 chcel ma zneuzit jeden z jej ozraleckych kamosov.Nenavidim ju a nenavidiet budem.Videla som ju s prepacenim posranu, postanu, ogracanu a v posteli s x chlapmi a ona sa opovazovala tvrdit, ze som mala pekne detstvo.Ano, stari rodicia na mna boli dobri, aj ked dvojgeneracny rozdiel robil sem tam problemy.Ale nic a nikto nenahradi mamu a otca, ktorych som ja nikdy nemala.Tiez som musela odist v 19 z domu, na VS ma prijali, ale ja som si vybrala zahranicie, jasne, kvoli peniazom.Poviem ti, ze cele 4 roky som od nej dostala jediny list a to taky, ze ci sa postaram o nevlastneho brata, ked si ona nieco vyvedie a ci jej nahodou nepoziciam na dlhy.Kym moje kamaratky dostavali baliky a volali im rodicia aspon raz za tyzden, na mna kazdy zvysoka kaslal.Jediny, kto mi zostal, je babka, ktora mi dala len jednu dobru radu.Ta zenska sa mi chce zavesit na krk, aby som sa o nu starala, ked bude zle a to ja nikdy nedopustim, ona nie je moja matka a ja jej nic nedlzim.Nikdy jej neodpustim.Zamysli sa aj ty, ci ti navstevy zbytocne neuberaju energiu, ktoru by si mohla vyuzit inak...
vobec nie som :( keby som bola, tak si dokazem tieto veci poriesit...dnes som bola u mamy...a ked som sa vracala spat od nej vsetko mi to prislo hrozne luto...neviem vysvetlit preco, ale napriek vsetkemu by som sa ku nej aj vratila...mam zmiesane pocity a hrozne depky... :(
obyčajná, si super :)
ahojte, je tu este dakto o takomto case...zas ma chytaju depku :((((((
ahoj milly, to ma velmi mrzi, budem ti velmi drzat palce aby si to zvladla..ale ak ti mozem poradit, velmi dobre si premysli, co a ako spravis, pretoze to vobec nie je take jednoduche ako sa na prvy pohlad zda...
resto... dakujem za rady, ale svoju matku na socialku a ani nikde inde samozrejme udavat nebudem :) to by som asi ani nikdy nedokazala spravit... a ano, musim ti dat za pravdu, podla toho co viem, ani ona nemala lahke detstvo...no zial, to nie je ospravedlnenie toho, aby ublizovala druhym a dostala ich do takej situacie, ze si musia zbalit kufre a odist...v nasej rodine nie som jedina, jednu dobu mala priatela, ktory s nami zil, no ten tiez zutekal kade lahsie...a aj ked ju nejakym sposobom upozornim, ze sa mi nepaci ako sa sprava, tak jej posledna odpoved bola - cca 3 dni dozadu - ale ja som si myslela, ze ked ja som taka, si taka aj ty..takze asi tak nejak...
obycajna123 - si skvely clovek a mas moj obdiv, ze si dokazala vsetko co si dokazala.. bohuzial aj ja sa budem asi musiet v kratej dobe osamostatnit kvoli rodinnej situacii..
Magy - nie som si ista, ci je dobrovolnicka cinnost spravnym riesenim..ja som sa v minulosti tiez pokusala takou pracou ziskat pocit, ze niekomu na mne zalezi, ale dopadlo to uplne opacne a citila som sa este horsie ako pred tym.. podla mna dobrov. cinnosti mozu robit len ludia co su spokojni so svojim zivotom a so sebou a robia to naozaj len pre pomoc inym, bez ziadnych ocakavani od tej druhej strany..
obycajna123, vieš zažil som alebo zažívam niečo podobné.. z právnického hladiska ťi je matka povinná prispievať do 26 rokov zivota nejake ´výživné´. Staci zajst na socialku.
Z ludskeho, by som ti poradil, aby si ju mozno prijala ak sa da, taku aka je, a pochopila, že ked jej budes vycitat jej zle chyby(co netvrdim ze robis) tak sa nic nezmeni, len zhorsi. Skús jej ukázať priklad svojim spravanim aky byt, ako zit. Tvoja matka ma podla mna taku povahu z časti aj z minulosti kedy mozno zazila nejake zranenia a nikto ju nevedel pochopit a podporit..bola na vsetko sama. Netvrim, ze to tak musi byt, len ze je to casty dovod takehoto konania..
Drzim ti palce dievca! Bud silna!
