Ahojte, rada by som nasla daku spriaznenu dusu, ktora by dokazala pochopit moje problemy... ktore su zialbohu s rodinou.. mam len matku, ktoru - mam pocit - ze vobec nezaujimam. Do svojich 18 som zila doma, kde sme sa stale hadali, pretoze ma neustale ponizovala, nadavala mi, a ked som bola mladsia casto sa mi usla aj bitka.. Velka vacsina hadok sa vzdy tykala penazi - dokonca aj ked som studovala na SS mi vykrikovala aby som isla robit pretoze chcela aby som jej davala peniaze za najom a pod. Samozrejme, ako studentka som si dokazala najst len ake take brigady - a aj ked som jej dala peniaze, vzdy chcela viac a viac..nikdy som jej nebola dost dobra, dokonca si odo mna poziciavala jednu dobu peniaze, ktore mi nikdy nevratila - od svojej mamy ani nechcem, aby mi ich vracala, iba nechapem preco sa tak ku mne sprava..vsetko to ale vyustilo do takeho stavu, ze ked som dosiahla plnoletost, odisla som z domu do zahranicia, kde som zila nejaku dobu. Teraz som spat, na zaciatku ked som prisla, som par tyzdnov byvala u matky - no cely kolotoc sa neustale opakoval. Situaciu som nemohla vydrzat, niekolkokrat som sa zrutila, preto som sa rozhodla odist z domu. Teraz si platim sama najom, studujem externe na VS - vsetky vsetulinke naklady si platim sama, takisto si platim stravu vsetko... nehovorim, ze cakam aby mi matka pomahala v tom..to nie... ja by som len chcela domov a mamu co by ma mala rada a bola by na mna hrda..chyba mi ten pocit..no ona je taka, ze este aj teraz nema drzost sa ma opytat, ci jej nepoziciam do najblizsej vyplaty... a ju ani nezaujima, ako sa mi dari v skole, netrapi ju, ze ked si chcem kupit skripta do skoly, tak ma to bude stat cca 100-150 eur.. obcas ju chodim navstivit, pretoze nechcem stratit rodinu, ale toto vsetko ma hroznym sposobom ubija...a ani neviem, ako sa v tejto situacii spravat, aky postoj zaujat..trapi ma fakt, ze nenavidim svoju matku za to vsetko..
problemy v rodine
ja som ale mal na mysli nieco konkretne, priamy fyzicky kontakt, vztah, pomoc konkretnej osobe. to co pises ohladom organizacie pomoci pre ludi na voziku, skolsky casopis atd je rozhodne chvalyhodne, ale zjavne to tvoju situaciu neriesi.
to by si sa musela dostat na uplne iny "level" fyzickeho kontaktu s tymi, ktorym pomahas ako to, co opisujes a robis.
len tak mozes pripadne nadviazat velmi blizky a takpovediac intimny vztah s niekym, kto sa mozes stat tvojou nahradnou matkou.
ahoj Magy, mas pravdu, nezistna pomoc druhym je najlepsim liekom..sama sa obcas angazujem v jednom sportovom klube, ktory organizuje rozne sutaze pre ludi na voziku..velmi ma to bavi a som rada ze mozem aj ja svojou troskou skvalitnit zivot niekomu, kto to naozaj potrebuje... popri tomu sa takisto angazujem v skolskom casopise...pracujem tam ako redaktorka a mam na starosti rubriku..takisto tuto pracu vykonavam nezistne, hlavne preto, ze ma to bavi...
no na depky, psychicke poruchy, a hlavne nespavost ktorou trpim takato aktivita zial nezabera...
a mamou sa stanem velmi rada - jedneho dna - ked si to budem moct dovolit... teraz nemam pomaly ani na slanu vodu :ddddddd a svojmu buducemu dietatu chcem dat to najlepsie :)
mila obycajna123 (ci ako sa vlastne volas). to co popisujes je bohuzial castejsi jav, nez sa mozno zda.
ja viem, vedomost, ze nie si sama tvoju situaciu neporiesi a uz vobec ju nezmeni, ale tebe da trochu nadhlad a lepsi pocit, ze su veci, ktore bohuzial neovplyvnime, aj keby sme sa potrhali.
to je realita zivota.
ako sa vravi, priatelov si vyberies, ale rodinu nie. mas tu smolu, aku mas.
osobne mam tiez problem v rodine, ale tu ho popisovat nebudem. nie je sice vo svojom vyvoji a podstate az tak strasny ako tvoj, ale vysledok je fakticky rovnaky - stratil som jedneho z rodicov. a boli to, ver mi. lebo zije, ale pre mna ako keby ani nebol.
musim ti zlozit poklonu a byt tvojim (na dialku) sympatizantom. prave preto, co tvoja sebecka matka robila a robi, vyrastla z teba skvela, samostatna, spolahliva a velmi kvalitna osobnost. vidis zlo, ktore v tvojej matke je a robis vsetko pre to, aby si ty taka nikdy nebola.
mna zivot naucil (aspon doteraz), ze paradoxne prave ti, ktori nam najviac ublizuju alebo beru, v konecnom dosledku nam najviac daju. co ta nezabije - ta posilni, je svata pravda a v tvojom pripade to plati uplne.
to, co citis, smutok nad stratou jedinej matky, fakticky nad stratou rodiny... sa moze vyrazne zmiernit tak, ze sa matkou stanes ty a budes davat svojim detom vsetko to, co tvoja matka tebe nikdy nedala. lasku, starostlivost, usmev a pochopenie a najme podporu.
asi tazko stravis nasledujuci odstavec, ale budes musiet byt asertivna, spravodliva a velmi kriticka. matka-nematka, je to sebecka striga a cim viac obmedzis kontakt s nou a budes sa zameriavat inak, tym lepsie a lahsie sa ti bude zit.
spominam si na jeden pripad, ktory som mal s inym clovekom a skusim ti to tu popisat - su ludia, ktori ak stratili alebo nikdy nemali svojich vlastnych rodicov, si nasli tzv. kvazi-adoptivnych rodicov. chodia sa starat o opustenych starsich ludi, ktori ci uz byvaju sami, alebo v domovoch dochodcov a uz nemaju nikoho.
chodia im sprijemnovat ich osamelost navstevami, pripadne pomozu s domacimi pracami, nakup, udrzba, upratanie atd.
casto to robia nezistne (z iniciativy roznych naboz. spolkov), ale urcite sa najdu aj ti "bezbozni", co takto pomahaju. to, ze clovek neveri v boha neznamena, ze je horsi.
co ty nato? skus sa poobzerat po okoli, popytat sa, informovat.
takito osameli ludia su vdacni za kazdu pomoc, laskave slovo a navstevu a nezriedka sa stava (moja skusenost), ze vznikne vztah, ktory kvalitou nema daleko od dobreho vztahu rodicia-potomok.
mozno takto najdes osobu, ktora ti da napokon viac lasky a pocitu "mam mamu/rodinu", nez tvoja skutocna (uboha) matka.
drzim ti palce a vela stastia.
