Ako žiť svôj život?

Príspevok v téme: Ako žiť svôj život?
anonym23

1. budem tu vela pisat, tak ak nemate cas, tak to radsej ignorujte...
2. toto je uz moje niekolke taketo zamyslenie...
3. potreboval by som fakt dobre rady a nazory pretoze uz fakt neviem ako dalej...
________________________________
otazka znie AKO ZIT SVOJ ZIVOT ?

mam 23 rokov a som "normalny" chalan ...

po case som ale zistil ze moji rodicia obaja boli spolocensky "mimo" a to ze sa dali dokopy bol akoby zazrak a zazrak je teda ze som tu aj ja..obaja rodicia boli v podstate s tej istej dediny na tej istej skole, a tej istej vysokej skole... cim chcem povedat ze vela namahy na hladanie partnera nevynalozili...

od mojich detskych vekov ma drzali na "kratko" = v casoch skolky - sami nemali ziadnych kamaratov - s ktorymi detmi by som sa kamaratil ja...cize som prisiel zo skolky a bol som doma zavrety...

vychovavny som bol stylom TOTO SA NEROBI... (ale co sa robi to akosi chybalo)

na zakladnej to bolo to iste, vobec nemali ziadnych znamych, s ktorymi detmi by som prisiel do styku... ani ich sestry a bratia - teda moji bratranci nic... nemohol som chodit na ziadne kruzky a aktivity a zasa som po skole a po "druzine" sedel doma...

mam brata ktory je o par rokov starsi, vychovavany rovnako... no vzdy sa spraval povysenecky a ziarlivo takze - vztah medzi nim a mnou je velmi cudny...

na strednej som sa konecne tesil na nove znamosti a tie aj prisli, vyrastol som ale mal som problem s akne tak som sa hambil chodit von, a ked uz som chcel ist von, tak ma rodicia - hlavne mama zasypala klasickymi otazkamy s kym, kam, co tam, kedy a dookola sa na tento dotaznik nedalo odpovedat..

a preto som sa dostal von malokedy...

ked uz som sa dostal von, tak sice sranda byvavala.. ale citil som ze "kamarati" vlastne spoluziaci ma beru len ako "lepsieho" spoluziaka... ziadny "lepsi" a hlbsi vztah sa tam nevytvoril...

NEVEDEL som ako tieto vztahy upevnit, nevedel som ci mam ja niekoho vola von ked mna nikto nevola..nevedel som si najst inych znamych...
nevedel som oslovit dievca... nevedel som sa spravat...
nemal som ziadnych real kamosov s ktorymi by som robil vsetko, aj v dobrom aj v zlom...

cas som stravil za pc a tv, pretoze som mal pocit ze som nezaujimavy, a ze o mna nikto nestoji aj tak... ked uz ano, tak to bola pretvarka len na tu dobu co som bol snimi von.. nevedel som ci mi to za to stoji ist s takymi ludmi von...

cakal som do 18 roku.. ked uz som bol "dospely", prisla VS, "osamostatnie"... novy ludia, nove skusenosti, "nove priatelsva"

UPLNE NIC SA NEZMENILO, vsetci znami su podla mna "kamarati" len ked treba a vyhovuje to im... pripadne mam pocit ze z mojej strany som im uplne otvoreny... ale z ich je to len take povrchne - clovek to vyciti...

tak isto znamy zo strednej - NEVIEM ci ich mam kontakovat, NEVIEM ci ma "mali radi" a vzdy ked ich po case stretnem mi to vsetko pride ako NARAZOVA PRETVARKA... neviem...

sam neviem ze je problem vo mne, ci je to tym ze NEVIEM ci ich mam volat von, NEVIEM ako sa spravat a co robit ked uz sme von... NEVIEM ako zit..

fakt uz mi prekaza tento pocit ze pridem domov - na otazku AKO ? - odpoviem dobre a tym 48h doma cez vikendy konci...

pridem na intrak, tam mozno poznam par ludi, no ten vztah nieje taky aky by som si predstavoval kamaratsky vztah, ale realny kamaratskych vztah...

nudim sa, totalne nic ma nebavi, mam problemy v skole...pretoze sa nemam s kym podelit o tieto pocity, a vobec NEVIEM ci sa mam o ne delit s niekym a ked uz si myslim ze ano NEVIEM ako ...

NEVIEM co robit, NEVIEM si najst frajerku, NEVIEM si najst "ozajstnych" kamaratov, NEVIEM sa spravat, vzdy ked dakam ideme - do novej situacie, tak ma na to ludia okolo upozornuju... som dost vybusna povaha... NEVIEM komunikovat...

vsetko je pre mna vzdy nieco nove, vzdy potom rozmyslam ci som to spravil dobre, ci som to nemohol spravit lepsie, a ci, ked by som to spravil inak, ci by som nemal inych kamaratov a pod...

NEVIEM AKO MAM ZIT...

da sa toto este riesit?

mozno mam maturitu a mozno mam titul na VS... ale naco? nemam ludi s ktorymi by som sa citil dobre, neviem si ich najst, neviem ich oslovit a neviem sa spravat... nikto ma to nenaucil... neviem co robit... ked uz niekoho stretnem vzdy potom rozmyslam ze som to mal vsetko spravit inak...

jednoducho povedane: neviem ako zit tak aby som bol spokojny... uz mi nezalezi na tom co so mna bude.. pretoze na tom fakt nezalezi pokial to nemam s kym zdielat.. resp. zdielat s niekym kto ma ma aspon tak rad ako ja jeho.

poradte prosim

kafe

okrajové - to ani ja neviem, ktoré :) Šport a hobby, niečo na relax.. Je dobré byť cieľavedomý v škole/práci, mať nejakú predstavu o živote, čo chceš..

Nechcem, aby si sa stal veriacim :) Len aby si si RAZ pokecal s iným typom ľudí, než akých si doteraz stretával. A môže sa kľudne stať, že to budú tupé mozgy a strata času.

Teší ma, že som "trafila", nestáva sa to často. Na tomto konkrétnom prípade ti chcem ukázať, že čokoľvek NEVIEŠ a hľadáš a dostávaš 1000 odpovedí/riešení (v knihách, od priateľov, na fóre..) TY SÁM VYCÍTIŠ, ktoré riešenie je to pravé pre teba a kde skutočne je pes zakopaný. No, pravdu povediac, neviem, či to funguje vždy, lebo mne to v určitých problémoch nefunguje. Chceš mať priateľov, s ktorými môžeš zdieľať svoj život? Pýtaj sa sám seba - čo mám urobiť, aby som našiel dobrých priateľov? Kde ich nájdem? Prajem ti aby si ich našiel, chlapče. Veľa zdaru :)

anonym23

kafik - dakujem, velmi dobre sa cita co pises.

ale ktore myslis teraz okrajove veci?

a teraz si trafila klincek po hlavicke: presne - chcem byt objektivny, ale asi to nepojde...

ale veriaci so mna urcite nebude tak sorry do toho nejdem...zasa take zle to nieje s tym nudemim, vzdy je do coho pichnut :D

kafe

tú pasivitu a pozorovanie pestuj v určitých okrajových veciach, kľudne až do smrti.
Čo konkrétne je na tebe cenné, na to si odpovedz ešte raz TY SÁM. Dumaj nad tým chvíľu. To je tá istota, ktorú nemáš a točíš sa kadejako ako neriadená strela. Ono sa to cenné totiž nemusí vždy a všade prejavovať navonok, alebo okolie nemusí byť schopné to cenné v tebe vidieť/vnímať. Preto sa nemôžeš riadiť LEN okolím, len tým čo na tebe oceňujú ľudia. Musíš si to uvedomovať ty sám a nejak/niekedy sa to musí aj prejavovať v činoch/správaní. Pestuj si to v sebe ďalej a ver si, aj keby ti 100 ľudí povedalo opak. Prečo ASI pôsobíš povrchne na druhých môže mať niekoľko dôvodov - lebo si povrchný; lebo povrchní ľudia dokážu vnímať len povrchné veci; lebo si sa neprejavil nejak inak "hlbšie"... To 10x spomenuté - NEVIEM v úvodnom príspevku je o tom, že sa snažíš nejak OBJEKTÍVNE pôsobiť/konať/správať, ale to sa NEDÁ. Správanie bude vždy subjektíne a rovnako subjektívne to správanie i ľudia posudzujú (na základe prežitého a na základe svojich schopností vnímať). Preto čo sa jednému zdá trápne, druhý sa z toho strašne rehoce, tretí je pohoršený aké fuj zlé veci sa dejú.

Počuvaj, veď ty si normálny človek :) len ti niečo chýba. "neviem ako zit tak aby som bol spokojny" Nuž, 90% ľudí toto nevie. Takže vitaj medzi nami. Ak ti to nedali rodičia do tvojho vnútra, budeš musieť hľadať a objavovať a učiť sa sám. Len nejaký čas to trvá. Hlavne sa nevzdávaj.

Mám pre teba jeden typ. Bude ti veľmi proti srsti. Ale vzhľadom na to, že sa nudíš a totálne nič ťa nebaví - SKÚS TO.
Aby si zistil, že náboženstvo je naozaj len na vymývanie mozgov, choď si pokecať na túto tému s veriacou mládežou. V každej farnosti (evanjelickej i katolíckej) sa stretáva mládež. Choď za farárom, spýtaj sa kedy a či môžeš prísť, že sa chceš porozprávať o tom, ako náboženstvo vymýva ľuďom mozgy. Ale kľudne sa na to vykašli, ak ti to proste nesedí.

anonym23

tak je mozne ze okolo seba normalnych ludi nemam alebo sa to zda len mne ze ich tieto veci nezaujimaju...

ta pasivita a pozorovanie nieje zle... ale dokedy ?

uz aj to pivo ma prestava pomaly hadam bavit..

ja si myslim ze niesom povrchny ale mozno ze tak posobim na ostatnych... to je tazko sebazanalyzovat... co je mne cenne ? vsetko hehe :D - neviem na to zodpovedat kazdy si podla mna moze najst v niekom druhom nieco co ho na nom bavi... takze ta otazka je podla mna na ostatnych...

mna zaujima co preziva dakto druhy a co ho trapi.. ale dost malo ludi je otvorenych a preto su to vacsinou male, bezne problemy o ktorych sa hovori v kuse ... a preco? lebo mam par ludi rad a chcem aby sa mali lepsie...a v tom im mozem pomoct aspon blbou poznamkou na odlahcenie situacie :D pripadne mojim nazorom na vec...

kafe

"realne nikomu nezalezi na tom co robis, ako sa trapis, co prezivas, preco by aj malo? koho to zaujima?" toto som si skúsila predstaviť a robilo mi to fakt problém. Normálnych ľudí zaujíma - čo prežívaš - lebo človek je okrem myslenia aj cítiaca bytosť. Priateľov to zaujíma, známym ľuďom určite nevešiam na nos, čo prežívam. Ak takto žiješ odmala, že sa v živote nikto nezaujímal či sa trápiš, tak potom chápem ten postoj - zaujíma ťa len výsledok. A ja ti hovorím, že skús tvoj postoj: robiť všetko pre nejaký dôvod/cieľ - mierne zmeniť. Urči si veci, ktoré robíš kvôli nejakému očakávaniu a choď si za tým ALE aspoň pár vecí sa nauč robiť AJ bezdôvodne (bezcieľne), aby si si vychutnal proces tvorby, samotnú aktivitu bez ohľadu na výsledok.. ísť von s priateľmi len aby si si vypil 2-3 pivá alebo nauč sa vychutnať si aj spoločnosť povrchných priateľov. A prečo by si to tak mal robiť? To som spomínala - niekedy je vlastne jedno aký je výsledok, ale dôležitejšia je radosť zo samotnej práce/tvorby/aktivity. Tá bezcieľnosť.. proste vypneš a len vnímaš/ vychutnávaš/ relaxuješ alebo nasávaš veci z okolia.. všímaš si a neriešiš, neočakávaš, nechávaš veci plynúť. Ak stále tlačíš na pílu (máš furt nejaké očakávania), tú pílu tak otupíš, že sa NIKAM nepohneš.

Myslíš, že si povrchný človek? Čo je na tebe vzácne/cenné? Teba zaujíma čo prežíva niekto druhý a či sa trápi? Prečo?

Je možné, že ľudia s ktorými sa priatelíš sú povrchní (ja tomu hovorím, že sú na inej vlnovej dĺžke ako ty) a preto sa pri nich necítiš dobre (tak ako by si chcel) a nedokážu sa ti otvoriť, lebo to sami nevedia - chceš od nich nemožné. Ale kde nájdeš ľudí podobných tebe neviem. A či NÁHODOU nie si rovnaký ako tvoji priatelia, to tiež neviem.

Ja vlastne vôbec nič neviem :) ale fandím ti chlape. Nevzdávaj to a hľadaj. Kto hľadá nájde a zistí čo robí zle a ako sa dopracovať k tomu, po čom mu srdce piští.

martina0222

anjelik veru a to nie prvý krát sme sa takto pekne zhodli;D
S tou poradňou je to dobrý nápad, už len zohnať sponzora=)