Ako žiť svôj život?

Príspevok v téme: Ako žiť svôj život?
anonym23

1. budem tu vela pisat, tak ak nemate cas, tak to radsej ignorujte...
2. toto je uz moje niekolke taketo zamyslenie...
3. potreboval by som fakt dobre rady a nazory pretoze uz fakt neviem ako dalej...
________________________________
otazka znie AKO ZIT SVOJ ZIVOT ?

mam 23 rokov a som "normalny" chalan ...

po case som ale zistil ze moji rodicia obaja boli spolocensky "mimo" a to ze sa dali dokopy bol akoby zazrak a zazrak je teda ze som tu aj ja..obaja rodicia boli v podstate s tej istej dediny na tej istej skole, a tej istej vysokej skole... cim chcem povedat ze vela namahy na hladanie partnera nevynalozili...

od mojich detskych vekov ma drzali na "kratko" = v casoch skolky - sami nemali ziadnych kamaratov - s ktorymi detmi by som sa kamaratil ja...cize som prisiel zo skolky a bol som doma zavrety...

vychovavny som bol stylom TOTO SA NEROBI... (ale co sa robi to akosi chybalo)

na zakladnej to bolo to iste, vobec nemali ziadnych znamych, s ktorymi detmi by som prisiel do styku... ani ich sestry a bratia - teda moji bratranci nic... nemohol som chodit na ziadne kruzky a aktivity a zasa som po skole a po "druzine" sedel doma...

mam brata ktory je o par rokov starsi, vychovavany rovnako... no vzdy sa spraval povysenecky a ziarlivo takze - vztah medzi nim a mnou je velmi cudny...

na strednej som sa konecne tesil na nove znamosti a tie aj prisli, vyrastol som ale mal som problem s akne tak som sa hambil chodit von, a ked uz som chcel ist von, tak ma rodicia - hlavne mama zasypala klasickymi otazkamy s kym, kam, co tam, kedy a dookola sa na tento dotaznik nedalo odpovedat..

a preto som sa dostal von malokedy...

ked uz som sa dostal von, tak sice sranda byvavala.. ale citil som ze "kamarati" vlastne spoluziaci ma beru len ako "lepsieho" spoluziaka... ziadny "lepsi" a hlbsi vztah sa tam nevytvoril...

NEVEDEL som ako tieto vztahy upevnit, nevedel som ci mam ja niekoho vola von ked mna nikto nevola..nevedel som si najst inych znamych...
nevedel som oslovit dievca... nevedel som sa spravat...
nemal som ziadnych real kamosov s ktorymi by som robil vsetko, aj v dobrom aj v zlom...

cas som stravil za pc a tv, pretoze som mal pocit ze som nezaujimavy, a ze o mna nikto nestoji aj tak... ked uz ano, tak to bola pretvarka len na tu dobu co som bol snimi von.. nevedel som ci mi to za to stoji ist s takymi ludmi von...

cakal som do 18 roku.. ked uz som bol "dospely", prisla VS, "osamostatnie"... novy ludia, nove skusenosti, "nove priatelsva"

UPLNE NIC SA NEZMENILO, vsetci znami su podla mna "kamarati" len ked treba a vyhovuje to im... pripadne mam pocit ze z mojej strany som im uplne otvoreny... ale z ich je to len take povrchne - clovek to vyciti...

tak isto znamy zo strednej - NEVIEM ci ich mam kontakovat, NEVIEM ci ma "mali radi" a vzdy ked ich po case stretnem mi to vsetko pride ako NARAZOVA PRETVARKA... neviem...

sam neviem ze je problem vo mne, ci je to tym ze NEVIEM ci ich mam volat von, NEVIEM ako sa spravat a co robit ked uz sme von... NEVIEM ako zit..

fakt uz mi prekaza tento pocit ze pridem domov - na otazku AKO ? - odpoviem dobre a tym 48h doma cez vikendy konci...

pridem na intrak, tam mozno poznam par ludi, no ten vztah nieje taky aky by som si predstavoval kamaratsky vztah, ale realny kamaratskych vztah...

nudim sa, totalne nic ma nebavi, mam problemy v skole...pretoze sa nemam s kym podelit o tieto pocity, a vobec NEVIEM ci sa mam o ne delit s niekym a ked uz si myslim ze ano NEVIEM ako ...

NEVIEM co robit, NEVIEM si najst frajerku, NEVIEM si najst "ozajstnych" kamaratov, NEVIEM sa spravat, vzdy ked dakam ideme - do novej situacie, tak ma na to ludia okolo upozornuju... som dost vybusna povaha... NEVIEM komunikovat...

vsetko je pre mna vzdy nieco nove, vzdy potom rozmyslam ci som to spravil dobre, ci som to nemohol spravit lepsie, a ci, ked by som to spravil inak, ci by som nemal inych kamaratov a pod...

NEVIEM AKO MAM ZIT...

da sa toto este riesit?

mozno mam maturitu a mozno mam titul na VS... ale naco? nemam ludi s ktorymi by som sa citil dobre, neviem si ich najst, neviem ich oslovit a neviem sa spravat... nikto ma to nenaucil... neviem co robit... ked uz niekoho stretnem vzdy potom rozmyslam ze som to mal vsetko spravit inak...

jednoducho povedane: neviem ako zit tak aby som bol spokojny... uz mi nezalezi na tom co so mna bude.. pretoze na tom fakt nezalezi pokial to nemam s kym zdielat.. resp. zdielat s niekym kto ma ma aspon tak rad ako ja jeho.

poradte prosim

anjelik

Anonym, celý problém je v tom, že keď dvaja nazerajú na to isté, nevidia to isté, Každý to hodnotí podľa seba, podľa svojich predošlých skúseností. A tak je problém na svete. Môj prvoaprílový príspevok bol z môjho pohľadu žart, aby sa ľudia a ani ty, nebrali tak príliš vážne, aby nebrali tak vážne svoje problémy a aj celé toto fórum...podľa teba to bol nejapný pokus patriaci na základnú školu...kto z nás to vidí správne??? Každý ti tu radí, jasné, že každému ide aj o svoj vlastný dobrý pocit z napísaného, ale zase je tu rozdielny pohľad...ja to vidím aj ako snahu ti poradiť, aby si sa lepšie cítil...ty zámienku na kritiku a momentálny útok..povedz mi, vysvetli mi...Ale prečo?? Prečo by to mal niekto ešte robiť?? Nikomu si nepoďakoval, s nikým si nesúhlasil...stále znovu a znovu..Ako??? Prečo???...Ono každý ti poodhalil kúsok svojej pravdy, ale vyskladanie do celku je už na tebe...To, čo hľadáš, je poznanie..ale to sa vytvára rozmýšľaním a skladaním a rozoberaním a znovu skladaním. To za teba nikto neurobí. Tak si pekne sadni a znovu čítaj príspevok za príspevkom a uvažuj, ako to ten dotyčný, dotyčná myslel, myslela...Ja ťa neodsudzujem za to, že si drzý, že si neomalený..to je tvoj prejav. Si mladý a cítiš sa zle a hľadáš odpovede. To je správne. Ale tvoj postoj k ľuďom správny nie je. A nepýtaj sa ma, aký ma byť..napísané to tu bolo už ani neviem koľko krát. :o))
PS: Nefičím na ničom, nie je to ani optimizmus a nie je to ani pozitivizmus..je to myseľ..;o)

martina0222

ako? Tak vyriešenie ego problému môže trvať aj roky a bude bolieť, vyriešenie medziľudských vzťahov chce prehodnotiť postoje voči ľuďom, veľa empatie a hlavne ich prestaň posudzovať, uvedom si, že aj oni sa v tvojej spoločnosti chcú cítiť príjemne.. Skús si odznova prečítať celú diskusiu a snaž sa porozumieť, čo tým ľudia mysleli, bez kritiky sa zamysli nad radami, ktoré ti ľudia poskytli a vyselektuj z nich tie, čo ti budú prospešné... bez toho, aby si niekoho chytal za slovo.. Tvoja mysel mi príde hrozne uzavretá... nechceš do nej prijimať nové veci. Ale v tom prípade, komu niet rady, tomu niet pomoci....
Ako konkrétne sa máš správať, no tak daj konkrétnu situáciu aj s detailami tvojho zmýšlania a správania.

anonym23

@Travka - ja som pisal ze ludich ktorych poznam ma nenaplnaju a hladam dovod preco je tak,ci je to mnou ci je to nimi... to ze nemam s kym ist von bolo myslene tak ze nemam s kym ist von koho beriem ja ako skutocneho priatela...

dalej k tej psychoanalyze - ja nevravim ze to tak nieje... ale ze ak to tak je tak neviem co s tym...

pises zahod pohlad na svet a rob to inak ? ale teda sa pytam ako?

@martina0222

no je super ze to vies takto dobre odhadnut cez par viet...
ano stavam sa negativne k ludom ale neviem co mam robit aby som sa nestaval? ako sa mam spravat? mam sa spravat tak ako mi to ty napises ? budem sa mat lepsie? tak mi to napis, ale podrobne ja si to skusim...

a necakam ze ma niekto pochopi... ved preco by ma mal ?

tazko sa vyjadruju pocity pisanim na klavesnicu ale o tom by si mohla daco vediet...

martina0222

a už si viem predstaviť, čo mi odpovieš - ale nie, ja sa neberiem ako poloboh, práve naopak, bla bla.. ale ja sa viem uvoľniť, lenže oni tí ľudia sa pri mne nevedia, stále sú falošní a toto tiež nie je pravda a tamto tiež, si úplne mimo....holt ak niekto chce argumentovať, tak argumentuje, ono najlepšie sa to robí na fóre, však?
Mimochodom, napísal si tu už aspoň 4 dlhočizné stĺpy o sebe a svojom probléme a stále ťa nikto nepochopil... Na toto by som použila tvoju vlastnú zbraň: možno nie že my ostatní sme nechápaví, ale ty sa možno nevieš vyjadrovať:)

martina0222

anonym23 ty si teda prípad pre psychiatra a to s tebou myslím dobre tak, ako všetci, čo sa ti tu snažia poradiť:) Ty proste vidíš svet a aj sám seba veľmi skreslene. Nakreslila by som to ako tie facebookovské obrázky: ako vidím sám seba - poloboh s telom brada pitta a mozgom einsteina, ako ma vidia ostatní - trulko, ktorý sa berie príliž vážne a za každú cenu chce argumentovať, aký v skutočnosti som - priemerný človek s ego problémom. Sťažuješ sa v skutku na veci, ktoré zmeniť nemôžeš. Sám si pýtaš radu, ako máš zmeniť SVOJE správanie, voči ľuďom, ale keď ti niekto poradí, tak to zoberieš tak, že takto nie, to nie som ja, s tým nesúhlasím a to tí ostatní sú v neporiadku. Pýtaš si radu, ale vlastne len chceš počuť, že áno, máš pravdu, ľudia sú strašne hlúpi, stále trepú, sú falošní a ty si jediný normálny. Nechci od ľudí niečo, čo ti nemôžu dať. Nechci, aby všetci boli presne takí, ako si TY (možno by si mal pripustiť, že ani ty nie si bezchybný a druhí sú ochotní to akceptovať)... ľudí je na svete kopa a všetci sú rozdielni. Každý má iné reakcie, iné správanie, iné prejavy priateľstva a sympatie, každý chce byť ocenený, mať dobrý pocit so samého seba, a ver tomu, 99% ľudí, ktorých stretneš, má tiež nejaké problémy. Ale ty sa k nim staviaš arogantne a povýšenecky, nevieš si užívať krásu rozdielnosti ľudských pováh, naopak, chceš, aby každý bol podľa teba, najlepšie čo najviac podobný tebe. To je ďalší dôkaz, že ty sebavedomý NIE SI. Ak sa staviaš takto negatívne k ľuďom, tak nečakaj, že niekto sa s tebou bude chcieť dôverne priateliť. Krásu života spoznáš, len ak sa nebudeš brať tak vážne a priatelov až vtedy, keď im nebudeš dávať pocítiť svoju vlastnú dôležitosť. Priatelstvo je aj o tom, robiť totálne hlúposti, uvolniť sa v spoločnosti, nebrať ohľad na to, kto si čo o mne myslí a ako by som sa mal správať, viezť nezmyselné debaty o ničom a hlavne BYŤ TAM s nimi a nič od nich, ani od seba neočakávať. Som presvedčená, že po niekoľkých mesiacoch/rokoch takéhoto "nehlbokého" strácania času, by za tebou aj do ohňa skočili, lenže ono to stráca čaro a akúsi vznešenosť, ak toto od nich očakávaš a všetko si si to tak naplánoval....

mm2

to ako keby som čítal o sebe
tiež nemám s kým tráviť čas, komu sa zdôveriť ani nič podobné... ak mi niekto náhodou zavolá, tak len ak čosi potrebuje..preto ani ja už nikoho nevolám, lebo stále čosi organizovať a nakoniec z toho nič nemať, to rýchlo prejde človeka.
a keď aj predsa čosi vymyslím, tak akosi nie je ľudí na to..
čiže cítim prázdno --- nič, nemá mi čo spraviť radosť, už ma skoro nič neteší a von chodím (sám)akurát tak zdonútenia samého seba,nech som trocha navzduchu

travka

anonym :D

prídeš mi vrcholne zmätený. Raz píšeš o tom, ako nemáš s kým "skutočným" ísť von, ako nemáš s kým tráviť čas a ty si ľuďmi obklopený. je absurdné, aby z toho kvanta ľudí nebol ani jeden ktorý by ti vyhovoval.

Tvoj problém je v tom, že očakávaš niečo, čo ti nikto na svete neposkytne. S týmto prístupom môžeš stretnúť miliardu ľudí, no spokojný ty nikdy nebudeš. Ty nevieš čo chceš. pokiaľ sa k tebe niekto správa spôsobom "som kamoš len keď od teba niečo chcem", je to hovadina. Príde mi že sa pokladáš za niečo čo by si mali ostatní vážiť a čakáš že to tak bude. Tvoje filozofické úvahy o očakávaniach sú úplne nepodstatné. Prípadáš mi nevyrovnaný sám so sebou, a nejak za to viníš celý svet. Vždy sa nájde niekto kto ťa vypočuje a z koho sa vykľuje dobrá duša. Ale ty to okamžite zahodíš, pretože to nešlo podľa tvojho plánu :D

celé absurdné. zahoď svoj pohľad na svet a ľudí a rob to inak.

a keby ťa tá spolužiačka stretla s tým, že ťa nepozdraví alebo sa bude tváriť "znudene" (neviem ako to popísať), budeš naštvaný prečo ťa nepozdravila. Čo by si samozrejme čakal. Prosto ľudia sa takto chovajú, ženy duplom (bez urážky). čo to je neviem, ale nie je to pretvárka. a možno bola naozaj rada že ťa stretla, no ty si to opäť kategorizoval ako masku

anonym23

@anjelik

najskor pises: ja ti vravím, že by si mal zostať pokojný a nezasiahnutý ani úspechom a ani neúspechom

a potom pises: znamená to byť nezávislý na vonkajších podnetoch

a teraz sa pytam nacom ficis ? :D

velmi dobre rozumiem, ze pozitivnost a optizmizmus je velmi dolezity, ale potom sa pytam ako ostat s usmevom aj v tazkostiach, ako byt nezavisly na vonkajsich vplyvoch a citit sa stale dobre ? ako na to?

________________

@m,mlk

nic nenegujem, ale otvorene diskutujem - a pisem co si o tom myslim... psychaca zatial nepotrebujem ale dik za tip :D

________________

@usmev

ono to bolo obrazne povedane...nieje to az take zle ako to moze vyzerat - chodim kade-tade a s kadekym kadekde ale proste necitim to tak ako by som chcel...

usmev je dolezity - ale dakto mi vravel ze baby idu na serioznych chlapikov co sa furt neskeria ... kompromis musi byt :D a na chalanov sa nezvykem usmievat do oci :D

________________

@Brenda

vies aky je rozdiel medzi nevedomostou a sebavedomim ? dost velky... to ze ja neviem - respektive to, ze neskor o tom co robim rozmyslam - neznamena ze to robim zle alebo neschopne...

a problem dovery ? je mozno ten ze preco by som mal verit a doverovat niekomu kto nevie ukazat ze veri a doveruje mne? preco by som mal byt vzdy ja ten prvy? - najme ked sa mi opakovane stalo ze mojou doverou som si doveru neziskal...

________________

@travka

ja nadviazat kontakt viem, a viem ho aj udrzat - len po case o tom rozmyslam ci to bolo ok alebo nie...

takisto robim po skole kadeco ale - nenaplna ma to tak ako by mohlo.. - pretoze ludia z okolia - alebo ja su uz taky...

a este: JA NA NIKOHO NEUTOCIM :) je to mozno moja forma prejavu, ako tu dakto spominal....

a dalsia vec je :) a presne super ze si to napisal - ked som sem pisal prvy krat - mal som ocakavania (to co vravite ze nemam mat, ale mal som) - ocakaval som ze niekto nieco napise - hocikto, hocico - a som spokojny - nech su tie odpovede akekolvek, a akokolvek na ne reagujem - moje ocakavania su naplnene - a niesom sklamany...

________________

@anjelik 2

to ze je prvy april to sme tak naposledy na zakladej skole riesili - ale tak v poriadku nesudim ta :D

________________

@kkaffik

ja som zastanca teorie - robit vsetko pre nejaky dovod, ist niekam pre nejaky ciel - naco robit nieco bezdovodne?

nepopieram ze pri hrani futbalu - nejde len o to si zabehat a zakopat - nieje cielom vyhrat... ale cielom je uz len ist von a zabehat si, prebehnut - to je moj ciel, keby som nemal dovod si ist zabehat, tak by som nesiel, pretoze by to bolo bezdovodne...

a vies preco pozeram na vysledok ?

I tried so hard
And got so far
But in the end
It doesn't even matter

to je moja teoria ... a bohuzial neviem preco by som ju mal teraz zmenit a hlavne neviem ako...

pretoze realne nikomu nezalezi na tom co robis, ako sa trapis, co prezivas, preco by aj malo? koho to zaujima? ale kazdemu zalezi na len vysledku...

a samozrejme pocity mam to je jasne..

ale vravim to, ze ich nemam s ludmi co poznam take ako by som chcel (aj po dlhsom case) a neviem preco, ja robim nieco zle? oni robia nieco zle ? co zmenit a ako? je to mojou vychovou je to cim?

ja som to o ocakavaniach tak nepisal ako si to pochopila...

ale napisem to inak: poznam niekoho 10min -----> ocakavam ze mi nepovie cislo svojej kreditky, jednoducho nemozes neocakavat nic....

a su veci ktore nemozes ocakavat - ale mozes predvidat...

a na druhej strane priklad su veci ktore mozes ocakavat ako to ze ked niekoho poznas 8h denne - pol roka tak ze ked ho zavolas na pivo tak ocakavas ze pojde...

a presne tu je moja problem - ja ocakavam mozno nieco ine ako ocakava niekto druhy a ja sa cez to neviem preniest, ze preco vlastne po dlhsom case niesme schopny ocakavat nieco spolocne, pripadne co som spravil zle ze od vztahu neocakavame to iste, pripadne podobne ?

ako sa pouziva srdce ? myslis ze nedokazem mat rad? ze sa mi nic nepaci ? ze som bezcitny ?

som skor odmerany - ked sa mi nedostava to, co by som predpokladal, ze by malo prist...

________________

@chladomor

1. sledujem ja vsetko, pokial niesom prezmenu nastvany zasa na nieco a nemyslim na to...

2. vies pre mna ja tazko byt mily na niekoho kto mi pride ako pretvarka...
to uz potom sa mozem aj ja pretvarovat...

absurdny priklad: stretne ma slecna na ulici, ze predava volaco pre volaku firmu tak jasne ze ona bude usmiata a pretvarovat sa - ale ja nemam dovod na to...

takisto si myslim ze viem odhadnut normalych ludi: napr:
- stretol som spoluziacku zo strednej po 3 rokoch som ju nevidel, v skole sme sa nebavili - mozno tak 10viet dokopy... no ked sa zacne spravat ako moja najlepsia kamaratka co ma pozna 100rokov tak mi je jasne hned ze je to len tvar... a musim sa velmi premahat sa tvarit milo...

3. ja sa na ludi nehnevam, len analyzujem preco mi to robia po takomto case...

k usmevu - vyssie spomenute :D

________________

@travka ty nedramatizuj zasa :D ja mam dost ludi okolo seba ale nespravame sa navzajom k sebe tak ako by som si predstavoval(teda ako by to malo byt podla mna) po takom case a zazitkoch a vztahoch a ja neviem ze kde je problem...

________________

@lost

uz som to pisal vyssie... ocakavas vzdy nieco vid vyssie... ci su to zakladne veci ci je to nazor, vzdy ocakavas... a nikto ma presvedci, ze niekto niekam ide a neocakava nic, proste len ide a zabije ho autobus lebo ho neocakaval... (hlupost ale priblizne vyjadrene)

________________

@chladomor 2

ved ja som celkom spokojny aj... ale chcel by som mozno aj nieco viac uz..