Ako žiť svôj život?

Príspevok v téme: Ako žiť svôj život?
anonym23

1. budem tu vela pisat, tak ak nemate cas, tak to radsej ignorujte...
2. toto je uz moje niekolke taketo zamyslenie...
3. potreboval by som fakt dobre rady a nazory pretoze uz fakt neviem ako dalej...
________________________________
otazka znie AKO ZIT SVOJ ZIVOT ?

mam 23 rokov a som "normalny" chalan ...

po case som ale zistil ze moji rodicia obaja boli spolocensky "mimo" a to ze sa dali dokopy bol akoby zazrak a zazrak je teda ze som tu aj ja..obaja rodicia boli v podstate s tej istej dediny na tej istej skole, a tej istej vysokej skole... cim chcem povedat ze vela namahy na hladanie partnera nevynalozili...

od mojich detskych vekov ma drzali na "kratko" = v casoch skolky - sami nemali ziadnych kamaratov - s ktorymi detmi by som sa kamaratil ja...cize som prisiel zo skolky a bol som doma zavrety...

vychovavny som bol stylom TOTO SA NEROBI... (ale co sa robi to akosi chybalo)

na zakladnej to bolo to iste, vobec nemali ziadnych znamych, s ktorymi detmi by som prisiel do styku... ani ich sestry a bratia - teda moji bratranci nic... nemohol som chodit na ziadne kruzky a aktivity a zasa som po skole a po "druzine" sedel doma...

mam brata ktory je o par rokov starsi, vychovavany rovnako... no vzdy sa spraval povysenecky a ziarlivo takze - vztah medzi nim a mnou je velmi cudny...

na strednej som sa konecne tesil na nove znamosti a tie aj prisli, vyrastol som ale mal som problem s akne tak som sa hambil chodit von, a ked uz som chcel ist von, tak ma rodicia - hlavne mama zasypala klasickymi otazkamy s kym, kam, co tam, kedy a dookola sa na tento dotaznik nedalo odpovedat..

a preto som sa dostal von malokedy...

ked uz som sa dostal von, tak sice sranda byvavala.. ale citil som ze "kamarati" vlastne spoluziaci ma beru len ako "lepsieho" spoluziaka... ziadny "lepsi" a hlbsi vztah sa tam nevytvoril...

NEVEDEL som ako tieto vztahy upevnit, nevedel som ci mam ja niekoho vola von ked mna nikto nevola..nevedel som si najst inych znamych...
nevedel som oslovit dievca... nevedel som sa spravat...
nemal som ziadnych real kamosov s ktorymi by som robil vsetko, aj v dobrom aj v zlom...

cas som stravil za pc a tv, pretoze som mal pocit ze som nezaujimavy, a ze o mna nikto nestoji aj tak... ked uz ano, tak to bola pretvarka len na tu dobu co som bol snimi von.. nevedel som ci mi to za to stoji ist s takymi ludmi von...

cakal som do 18 roku.. ked uz som bol "dospely", prisla VS, "osamostatnie"... novy ludia, nove skusenosti, "nove priatelsva"

UPLNE NIC SA NEZMENILO, vsetci znami su podla mna "kamarati" len ked treba a vyhovuje to im... pripadne mam pocit ze z mojej strany som im uplne otvoreny... ale z ich je to len take povrchne - clovek to vyciti...

tak isto znamy zo strednej - NEVIEM ci ich mam kontakovat, NEVIEM ci ma "mali radi" a vzdy ked ich po case stretnem mi to vsetko pride ako NARAZOVA PRETVARKA... neviem...

sam neviem ze je problem vo mne, ci je to tym ze NEVIEM ci ich mam volat von, NEVIEM ako sa spravat a co robit ked uz sme von... NEVIEM ako zit..

fakt uz mi prekaza tento pocit ze pridem domov - na otazku AKO ? - odpoviem dobre a tym 48h doma cez vikendy konci...

pridem na intrak, tam mozno poznam par ludi, no ten vztah nieje taky aky by som si predstavoval kamaratsky vztah, ale realny kamaratskych vztah...

nudim sa, totalne nic ma nebavi, mam problemy v skole...pretoze sa nemam s kym podelit o tieto pocity, a vobec NEVIEM ci sa mam o ne delit s niekym a ked uz si myslim ze ano NEVIEM ako ...

NEVIEM co robit, NEVIEM si najst frajerku, NEVIEM si najst "ozajstnych" kamaratov, NEVIEM sa spravat, vzdy ked dakam ideme - do novej situacie, tak ma na to ludia okolo upozornuju... som dost vybusna povaha... NEVIEM komunikovat...

vsetko je pre mna vzdy nieco nove, vzdy potom rozmyslam ci som to spravil dobre, ci som to nemohol spravit lepsie, a ci, ked by som to spravil inak, ci by som nemal inych kamaratov a pod...

NEVIEM AKO MAM ZIT...

da sa toto este riesit?

mozno mam maturitu a mozno mam titul na VS... ale naco? nemam ludi s ktorymi by som sa citil dobre, neviem si ich najst, neviem ich oslovit a neviem sa spravat... nikto ma to nenaucil... neviem co robit... ked uz niekoho stretnem vzdy potom rozmyslam ze som to mal vsetko spravit inak...

jednoducho povedane: neviem ako zit tak aby som bol spokojny... uz mi nezalezi na tom co so mna bude.. pretoze na tom fakt nezalezi pokial to nemam s kym zdielat.. resp. zdielat s niekym kto ma ma aspon tak rad ako ja jeho.

poradte prosim

anjelik

Ja zopakujem..vyhnúť sa sklamaniu..neznamená vyhnúť sa radosti. :o)) Môžeš sa tešiť, že si sa vyhol sklamaniu...:oP
A neznamená to, že nebyť smutný a nemať radosť...znamená to byť nezávislý na vonkajších podnetoch...Keď tvoj dobrý pocit vyviera z teba samého, že chápeš, aký svet je, akí sú ľudia, aký si ty sám...A netešíš sa len preto, že si stretol niekoho, kto s tebou v tvojich názoroch súhlasil...
Je stará známa pravda..Keď ti niekto položí otázku, už dopredu má pripravenú odpoveď, ktorú chce počuť. A je len na odpovedajúcom, ako odpovie..:o))))

anonym23

takze zbehnem to tu znova...

@arman: je od teba velmi mile, ze si to takto zhodnotil, ale nejako v tom neviem najst tu pointu...

tvoja odpoved mi nepomohla - ale sam pises, ze sa to neda vysvetlit cez forum, tak preco tu vobec pises ?

_______________________________________

@lost

ja som pisal - na co chodit do situacie od ktorej nic neocakavas, ty si si zobral len tu prvu cast, naco chodit do situacie.

a ty si pisal o spoluziakovi - a preto si sa snim spoznal - lebo si ocakaval ze nieco z toho bude - ja uz neviem ci vedomosti, ci ti poradi, ci budete spolupracovat... ale nieco si predsa len ocakaval...

_______________________________________

@martina0222

dik za odpoved, ALE nevidim dovod udrziavat kontakty s ludmi co PODLA MNA trepu, vymyslaju si, a pretvaruju sa (podla mojich pocitov s nich)..

vravis o pochopeni ludi - ja som dost chapavy, ale jedna z veci ktorym nerozumiem je pretvarka

preco sa niekto sprava ako moj najlepsi kamarat ? ked sme spolu 10 rokov prehovorili mozno 500viet a boli spolu tak 100hodin... (obrazne povedane casy)

ja viem pochopit keby sa tak nespraval, pretoze ma fakt nemoze za ten cas poznat...

uz som to pisal - napisem to znova - ja nemam za potrebu sa pretvarovat a to ocakavam aj od ludi ktorym sa otvorim - nech je to uz akakolvek forma obrany - tak potom asi o to nestojim...

_______________________________________

@kkaffik

preco by ma tu mal niekto pochopit? - mozno som strateny pripad- vyhorenej osobnosti ...
pisal som to preto sem, ze mozno niekto sa uz s takymto spravanim stretol a vie sa z toho pohnut dalej...

k dalsiemu textu: prepac - vazne prepac - ale ma nezaujima ake problemy mas ty, pretoze teraz riesim svoje - kazdy ma dake a nerozumiem preco ich pises ako odpoved na moje otazky...

Ocakavania
takych situacii od ktorych som nic neocakaval som uz zazil plno a nedokazali ma naplnit, kedze som nic od nich neocakaval...

ked privoniam ku kvetu - ano ocakavam vonu - ale neviem ako si dospela k nazoru ze ak vonia inak ako cakam tak ma to sklame...

ku sportu, tvorbe - bolo by podla mna proti logike ist do niecoho s tym ze neocakavas nieco - bud ocakavam vitazstvo, dobry vysledok, alebo ocakavam narocnu hru, prehru, zly vysledok - preco by som neocakaval nic? ked viem ake su ostatne fakty...

a to podla mna plati aj vo vztahoch - su proste fakty - ako dlho sa pozname, co o sebe vieme a pod... od ktorych sa odvyjaju ocakavania...

ak ty nic neocakavas, tak potom musis byt z kadzej novej veci - vyhukana ze 10min pozeras co sa stalo, lebo si to necakala...

Nerozumies kam sa moze posunut priatelsky vztah? mas dobrych priatelov, mas priatelov, mas velmi dobrych priatelov - kazdeho beres podla toho co ste spolu zazili, ako sa poznate a co spolu robite... takze nerozumiem co na tom nerozmies ? :D

s niekym chodis do skoly, s niekym na pivo a s niekym chodis do mesta a pod.

ja sa citim mizerne pretoze moj zivot nebezi tak ako by som chcel, a tak ako by som cakal po niekolkych rokoch kamaratstva, ze veci sa nevyvyjaju tak ako u ostatnych ludi...
a v kazdej mojej odpovedi pisem mozno a neviem - pretoze su to len moje pocity moji kamarati ma tak mozno neberu...

_______________________________________

@anjelik

zopakujem - mam ostat nezasiahnuty uspechom a neuspechom - to znamena vyhnut sa sklamaniu - s tym suhlasim

ale takisto to znamena vyhnut sa radosti..

cize podla teba je idealny zivot netesit sa a nesmutit ?

arman

anonym, z tvojich odpovedi jednoznacne vyplyva, ze nevies co je viera, a ani nerozumies mojmu prispevku. Nevadi, nie vsetko sa da vysvetlit cez forum :-)
Viera a neistota sa vylucuju.

lost

A naco chodit do situacie?

heh, to je dost zle zmyslanie, ak mam byt uprimny. dam ti priklad preco si to myslim:

ja som isiel na VS ktora bola len do poctu, skola mi nic nedala a ja som vedel ze ani nic neda (tusil), bola to anglictina a informatika, totalne som to flakal, ALE !

a tu pride moja pointa

polospoluziak (jedine co sme mali spolocne bola informatika) - stretol som ho, vdaka nemu som stretol ineho cloveka a uz to ide... uz ide ten divny sled udalosti... ktory mi dava "benefity"..

nejde o ziadne velke veci, no ide o to, ze zo situacie ktorej nic necakas sa tiez moze vyklut nieco co je prijemne.

respektive: neviem si ani predstavit ako by to bolo, ak by som kazdy ukon mal "if A, then B, else X?" teda.. idem von, zoznamim sa s nahodnym clovekom, a takto vsetko naplanovat.. respektive - zivot nie je predvidatelny.. mozes sa aj 20x za sebou snazit a nic nepojde tak ako si prajes, ale na 21ty krat ta nieco milo prekvapi...

co ziskas?

SKUSENOSTI !!!!

lost

ano, realne doverihodne kamaratstva sa buduju ROKY.. to nejde len tak, za par mesiacov a ani 10 rokoch !!! to nemusi "prekvitnut" do skutocne doverihodneho vztahu (ci uz na urovni spoluziak, alebo kamarat, alebo kolega, alebo rodina).

Ale podla mna mat viac realnych vztahov ako prstov na jednej (ci v extremnych pripadoch na dvoch) ruke je prakticky nemozne, pretoze takym musis investovat dost casu, aby sa neprepdli o par levelov nizsie..

martina0222

teraz nemyslím, že sa im máš pchať do zadku, ale trochu menej posudzovať ich správanie. Ľudia nie sú "falošní" len pred tým, koho nemajú radi, ale aj napríklad pred tým, pred kým majú väčší rešpekt, držia si odstup, no zároveň nechcú, aby to vyzeralo príliž formálne, či chladne, tak sa pretvarujú...

martina0222

anonym23: získať si reálneho priatela nie je len tak. Chce to veľa času a veľa pochopenia. Pretvárka je normálna forma správania sa na celom svete, takto to proste funguje... skús to nebrať ako škaredú, otravnú vlastnosť a urážku voči tebe, ale ako istú formu obrany. Možno dôvod, prečo ti ľudia ani po dlhšej dobe neveria je ten, že otvorenosť im kladieš ako podmienku vášho priateľstva. Čo tak snažiť sa pochopiť ľudí aj bez toho, aby ti museli niečo vravieť priamo? Čo tak mať ich rád aj falošných a vychádzať im v ústrety a pomáhať im aj napriek ich nedôvere? Možno až potom začnú byť skutoční a zistia tvoju výnimočnosť a toleranciu...

tessa987

anjelik - nastastie sa na mne ludia nezabavaju. oni su ku mne praveze vzdy mili, problem je len to ze tym to aj konci cele..

opaksveta - prosim, nerob to..

anonym23 - presne si to vystihol..a facebook to cele len ztazuje, ked vidim co vsetko ini zazivaju a ja asi nikdy nezazijem..
ale ty si na tom potom lepsie, ak je pravda, ze mas sebavedomie. to je pre zivot velmi dolezite :)

kafe

anonym, mal si pri niektorej reakcii pocit, že ťa tu niekto pochopil? Že vie o čom hovoríš? Kto to bol?
Ja ale nie som šťastná a nebola som ešte nikdy. Momentálny stav je prázdnota a bezpocitovosť po dlllllhočiznom období smútku. Takže ak to šťastie/spokojnosť/naplnenosť RAZ zažijem, určite o tom budem vedieť. Neviem a ani netuším aké to asi je.. ale myslím, že pekné a že to hreje.

Čo ma zaráža na tvojej odpovedi sú tvoje očakávania. Načo by si išiel do situácie od ktorej nič neočakávaš? Aby si ju jednoducho len zažil. Ak privoniaš ku kvetu a očakávaš že bude voňať tak alebo hentak, tak jasné, že ťa to sklame. Tie očakávania ťa zabijú chlape. Naco by si nieco robil, ked by ťa vysledok nezaujimal ? Napríklad nato, že ťa teší už samotná práca. Potešenie z hry (športu..) samotnej, nie len z víťazstva. Vtedy to má ten správny drajv, keď si vychutnávaš okrem výsledku AJ proces tvorby (prácu, tréning), lebo ťa to baví. A potom aj ten výsledok, aj keď nebude taký skvelý (nezvíťazíš, neurobíš niečo tak pekne ako si chcel) tak to vôbec nevadí, lebo ťa uspokojila/tešila už samotná práca. Nevieš sa baviť, uvoľniť a byť len tak? Keď od všetkého, každej situácie očakávaš, že ti niečo dá, tak sa stane presný opak. Prestaň očakávať a začni len vnímať veci okolo seba.
Nerozumiem tomu, čo si hovoril sweaterovi "a ten vztah sa neposunie dalej". Kam sa posúva priateľský vzťah? Zdôveríš sa s niečim priateľovi a čo nasleduje ďalej? Ja hovorím, že nič. Nemáš tak trochu NEreálne predstavy?
Čo to znamená - zlepšiť priateľstvá na novú úroveň (v odpovedi Magymu)?
Tebe sa zdá, že dôvod prečo sa cítiš mizerne je: lebo tvoji priatelia si myslia, že NErobíš veci správne? (v odpovedi armanovi)
Ty si ťažký orech chlapče. U psychológa si bol?

anjelik

:o)
Dve, tri korekcie , pretože došlo k menšiemu nedorozumeniu...bavíme sa slovami a nie každý za tým vidí to isté..
Tvrdíš, že veci robíš, aby si sa dopracoval k nejakému výsledku...ja ti vravím, že by si mal zostať pokojný a nezasiahnutý ani úspechom a ani neúspechom...Náročné , samozrejme, ale skús si predstaviť, že by si sa tak vyhol sklamaniu..:o)
Prečo byť zabávačom?? Pretože s humorom rastie dobrý pocit zo života a aj sila...tú ti ľudia vrátia ako reakciu na tvoje slová, či vtípky zo samého seba povedzme..Ak ľudia nerozoznajú, že si tolerantný a zhovievavý, nuž je to ich problém, ale ty by si sa mal cítiť dobre..pretože tolerancia je zmierenie sa a to sa nedá pomýliť, ten mier a pokoj v sebe...;o) Ak to necítiš, niekde je asi chyba...A oceňujem, že si nad každým príspevkom rozmýšľal, aj keď s väčšinou nesúhlasíš..:o)))) (vtip )