S priatelom sme spolu vyse roka. Sialene sme sa do seba zalubili, nedokazali sme bez seba zit ani jednu sekundu. Sadli sme si vo vsetkom, v nazoroch na ludi, na svet,sme podobne povahy a v odlisnom sa doplname.
Avsak, uz na zaciatku vztahu sa vyskytol problem. Buducnost. Normalne to ludia neriesia, ked este vztah je len v zakladoch. Zacal s tym on, tvrdil, ze nechce aby som sa v buducnosti trapila, ze by bolo lepsie to skoncit a zostat dobrymi priatelmi. Ja som s tym nesuhlasila. A aky problem buducnosti? On je zo zahranicia, a po skonceni skoly planuje ist domov. Mojim planom je zostat na Slovensku. Vsetko je vsak len plan, a nikto nevie co pre nas pripravi buducnost. To bol moj protiargument, ked rozmyslal nad koncom. Prislo mi to absurdne. Na cas tento problem odoznel. Takisto vela ludi kecalo do nasho vztahu, vraj kultury nasich krajin su rozdielne a nebudeme spolu stastni..stretli sme sa obcas s mensimi urazkami na jeho adresu, stalo nas to vela slz, ale utreli sme ich a sli dalej.
Po styroch mesiacoch vztahu som odisla studovat do CR, a vtedy nastupili dalsie problemy. Napriek tomu sme sa videli kazdy tyzden, on cestoval za mnou, a ja za nim. A zase problem za problemom.Opat sa vynarala otazka buducnosti. Az nakoniec som nechala skolu a prisla spat domov, za cenu zachranenia nasho vztahu. Onedlho na to sme zacali spolu byvat, ale ajtak krasne obdobie striedali hadky, nezhody. Vela krat sme rozoberali rozchod, pre zjednodusenie situacie(tych problemov je viac ako len tie spominane), no kedze laska medzi nami este zije, maximalne po jednom dni sme sa opat dali dokopy.
Dnes som snim mala rozhovor, a opat, ako vzdy, sa vo svojich pocitoch zhodujeme. Problemy nas natolko vycerpali, ze uz nevladzeme. Sme nervozni, a z toho plynu nove a nove problemy. Od januara sa snazime "zobudit sa" a zacat od znovu. Snazime sa, ale nedari sa... Myslite, ze este mame nadej? Potrebujem pocut aj ine nazory ako tie v mojom okoli...
