Na úvod chcem Vás všetkých čo toto čítate poprosiť o pochopenie a odpoveď. Ide o to čo som prežil, a ako sa s tým vyrovnať. Keďže som mladý človek (20r.), rozhodol som sa ísť pracovať do zahraničia. Aj sa tak stalo. Mal som prácu vo Švajčiarsku, konkrétne chov hovädzieho dobytka. Stretol som sa s názormi ľudí, ktorí ma doslova varovali pred touto prácou. Stal sa však opak. Prácu som si dosť obľúbil, bavila ma. Taktiež som si obľúbil rodinu v ktorej som býval, mal som tam vlastnú izbu ( prvýkrát v živote sám pre seba). No lenže sa stala taká vec. Po dohode so zamestnávateľom som mal skúšobnú dobu predĺženú na tri mesiace a po tých troch mesiacoch som dostal výpoveď. Vtedy mi to nejak ešte nedochádzalo, ale po čase keď som sa vrátil na Slovensko mi to všetko začalo nejak veľmi chývať. Stále mám pocit akoby som tam nechal kúsok seba. Už je to rok odvtedy čo som tam pracoval, no mám pocit že mi tá práca a to všetko chýba ešte viac a nie naopak. Keď spím, a niečo sa mi sníva, tak jedine o práci čo so mal. Stále mam pocit že sa tam chcem vrátiť. Dosť často na to spomínam, je to v podstate to najlepšie čo som v živote zažil. Neviem však ako sa s tým mám vyrovnať.
Preto Vás prosím o odpoveď a nejakú dobrú radu. Ďakujem :)
Čo ďalej?
Znova pracujem vo Svajciarsku, sice uz na inom mieste ako to bolo prvy raz. Je to dost velka zmena oproti predoslej praci. Teraz pracujem na farme kde sa pestuje zelenina a podobne. A co sa tyka tej lasky k praci, tak hned som na to neprisiel ze ju mam rad. Prislo to s odstupom casu. Vzdy som si myslel ze neviem vykonavat poriadne ziadnu pracu a uz vobec nie fyzicky narocnu, ale presvedcil som sa o opaku. Ked som videl ze moje usilie stoji za to a videl som vysledky, tak ma to samozrejme potesilo. :D
A nemôžeš sa tam vrátiť? Určite je tam lepšie ako tady na Slovensku.
no, k tomu by som sa chcela tiež dopracovať, že robiť z lásky k práci a nie pre peniaze. ale veľa takých povolaní asi nie je. chápem, že pri zvieratách to ide. ale napr. ja - pracujem v administratíve, čo už na tom môže niekoho zaujímať a tešiť :D
Úžasné. Páči sa mi Tvoj prístup k práci ktorú si robil. Úprimne Ti závidím. Ja to nepoznám. Si vlastne šťastný človek. Snaž sa nájsť si niečo podobné, možno aj v tej istej krajine a za rovnakých podmienok. Či je to problém?
Myslím že spokojnosťou s prácou to asi nebolo, aj keď sa vyskytli nejaké nedorozumenia, ale nie závažné. Čo sa týka mzdy, teda ak by závisela od spokojnosti zamestnávateľa, tak som dostával viac peňazí, než ako som mal na zmluve napísané. Ale najkrajšie na tom bolo to, keď som zistil že tú prácu už nerobím kvôli peniazom.
a myslis, ze boli s tvojou pracou spokojni? vies, dnes je tazko, kazdy sa snazi makat, lebo si musi pracu vazit. takze si zamestnavatelia mozu vyberat a kazdy je nahraditelny. dobrych zamestnancov je vsade dost. hlavne v zahranici.
oni ti nepovedali preco ta prepustili? mal si sa to spytat aby si na buduce vedel aku chybu uz nemas urobit. nemozes k nim ist nasilu, ked ta nechcu. to je ta smola.
V podstate za nič. Keďže som sa dohodol so zamestnávateľom o predĺžení skúšobnej doby na tri mesiace. A po tých troch mesiacoch som dostal výpoveď, a tiež už nebolo veľa roboty.
najst si podobnu pracu ale v inej rodine, inde v tej krajine alebo podobnej krajine
ta praca ti zrejme prirastla k srdcu a asi je to to, co chces robit, kvoli tomu, ze to v rodine nevyslo, neznamena to, ze to nemozes robit niekde inde!
takze hladaj a chod, vela stastia
A preco si vlastne dostal vypoved?
