Dnes sa mi stala čudesná vec... svet bol odrazu iný, akoby v bubline. Ako nejaká sci-fi, nič sa nezdalo byť reálne, aj všetko také mäkké alebo ako to nazvať. Vyšla som zo školy (už poslednú hodinu v škole sa mi to začalo diať). Proste som vyšla zo školy, obzerám sa okolo seba a všetko bolo také čudné. Také... ako sen. Alebo podivná bublina. Mala som pocit, že čokoľvek urobím - či zastanem v strede chodníku a začnem vrieskať, alebo hodím
mobil o zem, alebo sa hodím pod auto - tak všetko bude také, že to tak má byť. Také... správne. Ako v nejakej dejovej línii, že to ináč byť ani nemôže. Všetko bolo spomalené a čudesné, aj tí
ľudia okolo mňa. Farby boli iné ako včera, ako opar, také... sivé. Išla som strašne pomaly a furt som sa obzerala, to je fakt divný stav, ako keby som vychádzala zo svojho tela alebo čo. Ako keby som to nebola ja, ale len nejaký robot, ktorého sledujem. Myšlienky boli cudzie, všetko bolo cudzie. Ešte aj tú lekáreň som prešla (do ktorej som mala namierené) musela som sa vracať nas5. Po takých 10tich minútach ten stav prešiel. ale to sa mi nestalo prvýkrát, to sa mi už stalo aj piaty krát za posledných 6 mesiacov.
Čo to je? Nezažili ste to niekto?
