Je len jedna a nenavidi ma...mysli si o mne, ze co som zac a ponizuje ma svojimi recami. Zijem s dcerou a rodicmi v jednom dome a sprava sa ku mne ani nie ako k dcere. Citim z nej odpor voci mne. A v podstate mame zly vztah asi 13 rokov. Ako dieta som jej nerobila ziadne problemy,vynikala som v skole, aj v kruzkoch. Riesila len brata, ktory bol neposlusny a teraz ma s nim krasny vztah. Rodicia sa hadavali stale, ja som nasla zalubu v uceni sa cudzich jazykov, co mame neslo, ani velmi nechcela, aby som to la studovat ale nakoniec isla som studovat do ineho mesta a som bola na intraku, mala som klud od ich hadiek. Chodila som domov raz za tyzden, von s kamoskami cez vikendy a samozrejme malo som bola s rodicmi.Puberta so mnou plieskala. Nasla som si frajera a ten im vadil, v mojej blizkosti. Kamosky im vadili, kazdy, s kym som mala vztah. Ale nakoniec aj tak ziadny vztah nevydrzal. Vzdy som mala nejaku zbytocnu obavu, a preto som aj sama s dcerkou a bojim sa mat niekoho pri sebe. Velmi ma mrzi to, ze ma rodicia beru ako cudziu osobu, strasny chlad...
Problemy s mamou
Mohol by mi niekto poradiť? Lebo stále ma to trápi. Ako dať vzťah s rodičmi doporiadku. Ja nemám chuť počúvať ich urážky a narážky a vyťahovanie chýb z období, keď som možno aj tie chyby robila. Keď jej to vysvetlím, že mi to ubližuje, aj tak sa potom na mňa sťažuje bratovi, mojmu otcovi a stále sa jej niečo nepáči. Keď som bola malá, tak nadávala na mojho otca, lebo nerobil veci, ako si ona predstavovala a v podstate má život taky, aky si nepredstavovala. Ako dieta som bola stale s nou, mali sme take puto, ze som bola doslova na nej nalepena, bezproblemove dieta, stale som sa musela tulit ku nej, som to potrebovala. A potom som v puberte sa zmenila a zrazu som mala ine veci, ako mamu. Som spoznavala vsetko ostatne. A bol ten vztah zrazu iny. A doteraz je. Mna ma stale za zlu.