Vztah s otcom

môj ocko má teraz 71 rokov, neteší sa najlepšiemu zdraviu a zle počuje, alebo nechápe a to s ním vzťah trochu sťažuje. Okrem skutočných vážnych zdravotných problémov je aj hypochonder, takže nikdy nevieme, či je zhoršenie jeho zdravotného stavu ozajstné, alebo si len chce vyžadovať pozornosť.
Keď som mala akýkoľvek problém, pokiaľ nebol teda ženský alebo zdravotný, obrátila som sa s ním na ocka. Jednak bol menej prísny ako mama, a na druhej strane riešil čokoľvek menej emotívne a nevynadal mi, ani keď som urobila nejakú hlúposť. Keď som mala 19 rokov, som sa nejak dosť radikálne zmenila. Predtým som bola tichá, a utiahnutá, ale potom som prišla do prostredia, kde som sa naučila dôverovať si, a nemám problém komunikovať s ľuďmi, ani s mužmi, ani so ženami. Veľa urobila aj práca - školstvo, študenti, ich rodičia, kolegovia, nadriadení, práca s ľuďmi, potom obchodný zástupca firiem, tiež všetko o kvalite komunikácie. Teraz pracujem vo firme na polovičný úväzok, ale práve vďaka komunikačným zručnostiam mávam vyššie obchodné úspechy, ako dve kolegyne, ktoré pracujú na celý úväzok. Lepšie sa mi telefonuje s mužmi, ako so ženami.

Modráobloha, veľa veci si uvedomuješ a to je správne. Ty sa môžeš rozhodnúť inak. Žiť podľa svojich predstáv a lepšie. Je to v tvojich rukách. Len by si mu mal odpustiť, byť velkorysy a voči svoj mu otcovi aj láskavý. Prijmi ho takého aký je. Aj tebe sa bude ľahšie žiť. Verím, že to bude dobré...

Otec chodieval na týždňovky do BA a proste si tam našiel inú ženu. Naši sa rozviedli keď som mal 15, ostal som v rodnom meste s mamou. Zo začiatku ma brával na výlety a dával mi vreckové ale ako som rástol tak sa to samozrejme menilo. Nič mu nevyčítam, mám ho rád stále rovnako a som mu vďačný za čas ktory si na mňa našiel. Sem tam sa dohodneme a prídem ho pozrieť do BA na víkend takže tak. A áno mama to mala ťažšie kedže sa na ňu vykašlal ale rany su už zahojené.

S otcom som mala skvely vztah. Vacsinu veci v zivote ma naucil, co malo vplyv na to, ze sa aj nadalej rada ucim od muzov a milujem muzov. Ich logiku, sposob myslenia, ich energiu, ich humor, ich ochranu, spolocnost, vonu, vyrazne si s nimi rozumiem a rada sa s nimi hram, samozrejme v dospelosti uz nie spolocenske, ci sportove hry :) tento fakt ma viedol aj k tomu, vybrat si na to vsetko jedneho muza, ktory za to stoji, hoci nadalej pritahujem muzsku energiu.

Neboj, aj ja mám taký vzťah s ocinom, že sa bavíme iba keď on má dobrú náladu (a to býva málokedy).

Tiež to nemám s ocom ružové... vlastne naopak.. do 12 rokov sme žili s ním potom sa rodičia rozviedli, išiel som samozrejme s mamou, dôvod bol agresia, alkohol.. ponižovanie mna, nadávanie všetkým členom rodiny atď.. najhoršie je ta jeho neschopnosť priznať si chybu, mať nejakú sebareflexiu, snahu o zmenu, keď mama chcela aby išiel za psychologom považoval to za zbytočné, že nič také mu netreba.. proste hrozná povaha ale hlavne keď chlastá.. čo je v podstate stále.. teraz je to viac ako 10 rokov čo sme od neho.. a pár dni dozadu som ho bol pozriet .. zase opitý.. bol som tam len na chvílku zase... ja som ten najhorší pretože niesom podla jeho očakavaní.. som iný.. v dectve sa podpísal na tom že som nebol moc sebavedomí.. žiadny vztah otec syn.. len prišiel domov buď karhal za niečo čo ani netrebalo.. alebo išiel hned do krčmy prišiel večer a hádky.. citové vydieranie.. pár krat udrel mamu atď... mrzí ma že neni schopný zmeny... po minulej návšteve mam chut dat ultimátum s tým že pokial neprestane chlastat tak k nemu neprídem.. ale zase budem len ja ten najhorší.. v našej rodine to tak je.. nerieši sa charakter.. rieši sa že som mu nezavolal.. neprišiel návštíviť.. ale nik nepochopí že sa nepotrebujem stýkat z rodinou každý mesiac alebo dva.. nepochopia že sa pri nom necítim dobre ani nič... nasilu ked tam prídem tak mi len vykričí nedostatky ktorých mam dosť a uvedomujem si to ale načo je to dobre?? Pridem po mesiacoch a namiesto toho aby bol rád, tak vidím sklamanie.. vidím tu rovnaku povahu kvôli ktorej sme od neho odišli.. ani za 10 rokov nebol schopny zmeniť svoje správenie, životný štýl nič.. a ešte ja nasraty na mna že niesom "poriadny chlap"... takto nejak je moj vztah s ocom.. najviac je mi luto že ja fakt neviem ake to je proste mat naozaj oca ktorý podporí.. pochopí, nemam asi žiadnu taku vspomienku na neho že vztah - otec -syn . väčšinou vidím len tu buzeráciu a alkoholizmus.. občas sa cítim ako degradovaná osobnosť pretože mi chýbala chlapská ruka.. viem len to že ak ja nahodou budem mat deti.. rozhodne chcem aby mali oca na ktoreho sa môžu spolahnuť a mat s ním aj dobrý vztah.. aj keď aj ja mam nedostatky ale narozdiel od oca si ich uvedomujem a chcem to aj zmenit.. on si ani neprizna nejaku chybu.. On nejak ubliži niekomu (kamarát, rodina hocikto) tak ešte ten druhý človek čo obmedzi kontakt je pre neho ko... ale aby som nehovoril len to zle, keď sa stretneme a nepije tak vie byť celkom v pohode - svojim spôsobom.. je ochotný pomôcť a tak.. ale čo z toho ked pije furt ..

Tomas123456 porozpravaj nam tvoj pribeh s otcom

patrikkh123 :

Porozprávaj nám svoj príbeh.

Nenávidím ho. Zničil celý život mne a aj mojej mame.

moj muz sa takto sprava k synovi.Syna to velmi boli, uz sa mi niekolkokrat postazoval. Ked syn za otcom s niecim pride, akoby ho manzel nepucuval, alebo mu len tak odvrkne, ze nech si "to zisti sam", tiez ho velakrat slovne ponizuje - teda ani nie ponizuje, ale nieco, co sa da povedat normalne, muz synovi povie takymi ranujucimi slovami. Takto sa k nemu zacal spravat asi ked mal syn 8-9 rokov. Dovtedy to bolo v pohode. Velakrat mu to vytykam a poukazujem na to, ale vela nezmozem, este predo mnou by sa mozno niekedy snazil spravat sa milo k synovi - to je vtedy, ked uz som velmi nahnevana a vytknem mu to, ale castokrat nie som doma, tak myslim, ze je k synovi uplne apaticky. K druhemu synovi sa muz sprava uplne v pohode. Neviem, preco je to tak, ten syn - ktory takto trpi nedostatkom pozornosti od otca - je strasne fajn chalan, nekonfliktny, takmer idealny :).
Raz sa vsak stalo, ze syna hospitalizovali v nemocnici, lebo odpadol.moj muz vtedy mi nedovolil ani prezliect sa, tak rychlo chcel ist za nim do nemocnice...takze takto je to u nas