Ani neviem ako by som začala, ale mám pocit že sa udusím myšlienkami. Veľmi túžim po smrti no nedokážem sa sama zabiť. Po niekoľkých pokusoch som si uvedomila čo by som spravila svojej rodine, že už by som sa s nimi nikdy nerozprávala, už by som nikdy mame nemohla povedať že ju ľubim, že mi to je ľúto...už len pri tých myšlienkach mi stekajú po tvári slzy. Je to strašne stiesňujúci pocit...pritom tento život nenávidím, doslovne, je mi zle ked si pomyslím na budúcnosť, každé ráno keď vstávam z postele čakám kedy príde večer a ja konečne budem môcť spať a na všetko zabudnúť...aspoň na tých pár chvíľ...čo mám robiť? Ako z tohto kruhu von? Psychologičke som po rokoch prestala chodiť, lebo mi to nič nedávalo a nebaví ma stále rozoberať to isté.
Uväznená vo vlastnom tele
OnlyShadow
OnlyShadow
Môj problém je v tom, že sa snažím zapadnúť do "bežného života", ako majú ostatní ľudia a nedarí sa mi to.
OnlyShadow
Ja pozerám všetky inzeráty, rada by som robila niekde v obchode, v malom, kde nie je veľký kolektív, to by som, myslím, zvládla.
mar/ka
a v akej oblasti si hladas pracu?
OnlyShadow
ja som čakala, že budú reakcie týkajúce sa sebaľútosti...neviem čo na to povedať, asi že je to pravda...
Čo sa týka kamarátov, mám kamarátky, ale s nikým sa nestretávam, najradšej nevyliezam z domu, vlastne jediná príležitosť ked som medzi ľudmi je keď som na psychiatrii.
Ale ja takto nechcem žiť, preto som sem napísala. Nemáte pravdu v tom, že nechcem nájsť zmysel života, pretože ja by som rada žila plnohodnotný život so všetkým čo k nemu patrí, ibaže neviem ako sa doň zaradiť. Som na invalidnom dôchodku, hľadám si prácu, ale nedarí sa mi v tom. A na druhej strane zas neviem komunikovať s ľudmi, som ako zaseknutá.
Už nechcem chodiť po liečeniach, ale vždy ked sa pokúsim o samovraždu ma tam dajú, a mne tá blízkosť smrti dáva akýsi dobrý pocit, adrenalín alebo čo, neviem to pomenovať a dáva mi to silu žiť, aspoň na dalších pár mesiacov...je to asi pre normálneho človeka ťažko pochopiteľné.
Maros75
Smysl v životě může člověk podle Frankla najít:
ve vykonání činu (myšleno hlavně v sebepřesahujícím činu; v takovém, jež je konán s ohledem na ostatní);
prožitím hodnoty (opravdový zážitek, který člověka obohacuje či povznáší), tou nejhodnotnější je láska;
v utrpení (promění-li ho člověk ve své morální vítězství).
V každé této události lze totiž nalézat a uskutečňovat určité hodnoty, které přinášejí uspokojení a smysl. Frankl je označuje jako:
tvůrčí (hodnota tvořit);
zážitkové (hodnota něco prožít);
postojové (když není možné "užívat si života" ani přinášet tvůrčí invenci, lze ještě přistupovat k situaci "správným" postojem). [1]
Základní myšlenkou Logoterapie je, že pokud není touha po smyslu naplněna, vede to od frustrace až k existenciálnímu vakuu. Člověk začíná pochybovat o smyslu své existence, o smyslu života vůbec. (Tomuto fenoménu je blízká tzv. nedělní neuróza - během volna zasahuje pocit existenciální prázdnoty plnou silou, není tlumen rutinní prací v zaměstnání.) Pokud se tato frustrace dále rozvíjí, může to vést až k depresi, neuróze nebo dokonce sebevraždě.[2]
Logoterapie pak pomáhá pacientovi najít východisko z jeho existenciální frustrace. Využívá k tomu průzkumu a podpory osobního hodnotového žebříčku pacienta. Za základní atributy lidského života považuje svobodu a odpovědnost vůči svědomí.
cs.wikipedia.org
zewa
No ja si myslim, ze mas zle lieky a zlu psychologicku. A este jedna dolezita vec - nechces, aby si sa mala inak. Sebalutovania uz stacilo. Skus pre zmenu nieco ine. Odbornici ti mozu pomoct, ale nic neurobia za teba. To ty sama. Skus porozmyslat.
RNG
Ako starsi clovek mozem na toto komentovat. v zivote som prezil mnozstvo strat, niektore boleli aj viac rokov, ale zivot donasa aj rozne radosti, ludia nielen odchadzaju, ale aj novi prichadzaju a to zahladi stare rany.
Na zle clovek sa ma snazit zabudnut, aby mu to nebralo z optimizmu. Optimizmus plodi dobru naladu, je protidepresny a s optimizmom aj telo celkove pracuje lepsie. A treba mat program v zivote, postavit si dosazitelne ciele a sustredit svoj zivot na ich vyplnenie. A tesit sa z uspechu, co aj celkom maleho.
Treba prerusit ten dookola cyklus smutenia, depresie a nezaujmu o nic.
Nove plany, nove ciele, nove zaujmy novi priatelia a znami, vyberat si optimistov a veselych, zbavit sa pritaze pesimistov.
A najhorsia choroba je sebalutovanie a pocit , ze si obet a neda sa v tom nic urobit.
Rost
Ahoj OnlyShadow ,ak sa smeim opytat ,ako vyzera tvoj den ? mas dost kamaratov / kamaretiek ? ako casto sa stretavate ?
Ak sa nachadzas v kruhu z ktoreho nevies sama vyjst a odbornici,lieky ani rodina Ti nepomahaju skus sa este zamysliet ci by ti nepomhola spolocnost dobre kamarata / kamaratky , pripadne skusit nadviazat novy kontant.Ak mas sklony k pasivite skus sa zamysliet nad tym co ta behom zivota bavilo od uplneho detstva az po sucasnost a venuj sa nejakej nie priis narocnej cinnosti ktoru ale budes robit rada , idealne nieco tvorive alebo nieco k comu sa mozes opakovane vracat , nie ale prilis casovo narocne alebo zlozite.Napriklad pocuvaj co najviac hudbu ktora ta bavi , skus kreslit alebo citat casopisy , kludne opras cinnosti z detstva ktorym sa uz nevenujes.
Kazdy clovek je dolezity a jeho existencia ma zmysel.A nemusis mat ani nevyliecitelnu chorobu , ani mrtvych clenov rodini , existencne problemy ci ine veci aby si sa chcela zabit jednoducho ak clovek nevidi moznost svojej realizacie alebo sa pohybuje v kruhu neuspechov takisto moze stratit chut do zivota.Dolezite je nevzdavat a snazit sa vratit spat do zivota , hladat sposoby a moznosti.Takisto su na svete aj ludia ktori su ochotni ti s tym pomoct.
inga2
muchacc,
ani neviem prečo som otvorila prave tento prispevok,asi ma zaujimalo,že koho taketo niečo trapi a ked som si prečitala,že niekto rozmyšla o tom ,že chce zomriet,tak ma až zamrazilo.ja trpim uzkostou ,že mi sestra zomrela na rakovinu a ako velmi mi chyba a boli m apomysleni ena to,ako velmi sa snažila a ako velmi chcela žiť a niekto chce sam od seba zomrieť,je to smutne,že niekoho trapia take myšlienky a snaď som ani nikdy nič krajšie nevidela napisane ako si napisala ty na to.
čitala som ten tvoj prispevok snad 20x dokola a zamyšlam sa aj nad sebou,že či aj ja vidim a stojim na tej spravnej ceste,hoci nikdy som ani len nepomyslela vziat si život,to je uloha pre niekoho ineho ,ale v každej jednej vete som si niečo našla pre seba a verim že si tam niečo najde aj uvaznena vo vlastnom tele!
