Kamaratstvo?

Príspevok v téme: Kamaratstvo?
lobogo

Zdravim, viem, ze tem s podobnou problematikou tu je pozehnane, no aj tak zalozim dalsiu.

Mam 19 a pred polrokom som sa blizsie zoznamil so spoluziackou. Vlastne ani neviem ako to cele vypuklo, kedze nema vela priatelov v triede (bola rok v zahranici) a ani ja som spociatku nedaval velke sance, ze by z toho mohlo byt co i len dobre kamaratstvo. No zmylil som sa. Casom sme zacali byt coraz viac a viac v kontakte, zatial vacsinou cez net, no neskor k tomu samozrejme pribudli aj osobne stretnutia. Vedeli sme spolu prepisat ci prekecat cele hodiny, vzdy sme si mali, co povedat. A tak postupne vznikalo dovernejsie a dovernejsie kamaratstvo. Pred necelymi 2 mesiacmi sme zacali spolu travit asi az prilis vela casu ako by bolo na kamaratstvo unosne, v podstate to bola skoro kazda nasa volna chvilka. Bolo nam proste spolu obom dobre.

Od zaciatku som vedel, ze mala priatela, hoci podla mna to bol nefungujuci vztah, kedze jej priatel bol sebecky, nemohla v nom mat snad ziadnu podporu, pomoc a istotu, prilis casto sa hadali, nebola s nim stastna a casto sa trapila, nemali sa o com poriadne rozpravat, jemu by nevadilo mat aj viac priateliek (nakoniec tak to aj skoncilo, ze si nasiel dalsiu a kamaratke tvrdil, ze ona bude vzdy ta hlavna) a za cely cas, co ju poznam som nepocul o nom jedine pozitivum. No aj ked som vedel, ze je zadana, tak som s tym nevedel prestat a po case som zacal citit nieco viac ako len kamaratstvo, co som jej zanedlho aj povedal (sam neviem preco som to citil a citim, kedze pokial by nezmenila svoje rozmyslanie v niektorych veciach, tak by to asi nebolo idealne, no stale sa nedokazem tohto pocitu zbavit, pretoze ma pre mna aj dost dobrych pozitivnych vlastnosti a predsa nikto nie sme dokonaly). Samozrejme, ako to byva, tak nezdielala rovnake pocity, hoci tvrdila, ze som uplny opak jej priatela a dovolim si povedat, ze by som sa k nej po povahovej stranke hodil. Cas plynul a problemy v jej vztahu sa zacali prehlbovat a ona sa zacala trapit. Kedze sa nerad pozeram na to ako sa ludia trapia, tak som sa jej snazil pomoct a este viac sa k nej naviazal. Zanedlho odisla na mesiac za svojim priatelom (vztah na dialku) a povedal som si, ze sa za ten cas skusim odputat, pretoze mi to ublizovalo a psychicky vycerpavalo, kedze som vedel, ze z toho nic viac nebude, i ked mi to nikdy na rovinu nepovedala. Samozrejme, namiesto toho, aby som sa odputal, sme boli skoro kazdy den v kontakte a z jej spravania bolo citit, ze sa dost trapi, co mi nakoniec aj potvrdila. Snazil som sa jej teda pomoct, aj na ukor seba sameho, len, aby bola veselsia a spokojnejsia. Za ten mesiac sme sa zase rozpravali aj o nas dvoch, kde som sa v podstate nedozvedel nic nove a zas ziadna jednoznacna odpoved (keby ju sama vedela, tak by mi ju podla mna povedala, kedze sme k sebe uprimny vo vsetkom), len to, ze keby mala rozum bola by uz davno so mnou, ze som pre nu az prilis dobry ci co, atd. Na otazku, preco by si to nevedela so mnou predstavit, mi dala hned niekolko dovodov (podla mna vacsina z nich hlupych, ale respektoval som to). No stale som nevedel pochopit, preco mi zas o par dni na to po hadke s priatelom pvoedala, ze keby mala rozum bola by uz so mnou. Vedela, ze som sa uz v tom case trapil kvoli tomu, no ja som si stale vravel, ze je tam mozno sanca a ak aj nie, tak sa mi podari od nej odputat a budeme aspon vyborni kamarati.

Tyzden dozadu, tesne pred jej nevratom domov, sa s priatelom rozisla. Namiesto toho, aby bola stastna sa trapi este viac (hoci to nechapem, lebo tak primitivneho cloveka ako je jej priatel, sice som ho poznal len z pocutia, som nevidel uz pekne dlho). No asi to je normalne po 2 rocnom vztahu. Povedal som jej, ze jej pomozem, aby na neho dokazala zabudnut (asi chyba). V priebehu tohto tyzdna mi jeden den zas povedala, ze chce cas, ze je tam sanca, ze raz budeme spolu (neviem, naco to hovorila). No na dalsi den zas povedala, ze sa boji, ze by vztah so mnou nebol idealny. Viem, asi sa cez to nedokazem preniest, ale fakt nechapem, co by jej na mne tak vadilo, ked po povahovej stranke som podla nej uplne super a je jej so mnou dobre. Raz mi aj sama povedala, ze by sa asi chcela vratit k byvalemu, pokial by mal len ju, hoci sama priznala, ze by nebola stastna (nepochopim to, len si tak ublizovala).

No a v podstate ani neviem, preco to tu vlastne pisem (napisal som to dost chaoticky ako vidim), len som sa potreboval asi vyrozpravat, lebo neviem, co mam robit. Nechcem s nou prerusit kontakt, i ked to by bolo asi to najlepsie riesenie, i ked spociatku by to bolo pre mna dost tazke, najma preto, ze som si na nu az prilis zvykol, na jej pritomnost, hlas, objatia a aj na to, ze to je momentalne jediny clovek, ktoremu mozem povedat uplne, ale UPLNE vsetko. Navyse viem, ze tento krok by velmi ublizil aj jej, kedze mi to povedala. No na druhej strane, ja neviem ako sa mam k nej spravat ako ku kamaratovi, ja sa stale snazim, aby som to dokazal, len mi to nejde a nedokazem to znovu posunut do tejto urovne. Este ked mi k tomu jej spravanie a niektore konanie ublizuje este viac, no ona si to asi neuvedomuje, aj ked vie, ze sa fakt trapim. Podla mna sama nevie, co chce, raz mi povie, ze nechce o mna prist, ze by jej to nesmierme ublizilo a ranilo ju, ze jej zatial snad nikto tak nepomohol a nenasla by asi ineho, ale na druhy den mi povie, ze to respektuje a ze mozno jej pomoze niekto iny.

Asi nepochopite ako som to presne myslel (tazko sa to pise), no aj tak som mal za potrebu to sem napisat. Chcel by som vediet, co by ste robili vy v mojej situacii, ako by ste sa ju snazili vyriesit pre stastie oboch, pretoze uz mam toho pomaly fakt dost a viem, ze coskoro ma zase jej nejaky krok rani. Vdaka za pripadne odpovede.

3nttt

a o co take extra prides ked ju nehas??? ona sa ti len stazuje,trapi ta,bezdovodone sa na teba uraza a ty jej mas byt este za to vsetko aj vdacny?najdi si babu ktora sa s teba aj pos... a uvidis ten rozdiel.

kafe

chlapče, ty nevidíš ako ťa to dievča ťahá ku dnu? (nedostal si sa na výšku na ktorú si chce, nechal si šport!! a za odmenu ide kočka na dovolenku s ex. fakt nádhera) Tu už ani tak nejde o ňu, že si ubližuje, ale ty robíš presne to isté. Do kelu, pozri sa konečne na SEBA, na to čo robíš, čo dostávaš v tomto "vzťahu", kde si sa dopracoval tou neustálou pomocou a podporou a snahou chápať ju, jej problémy, jej slabosti. Je tento "vzťah" o vás dvoch, alebo o nej? Riešite aj tvoje problémy? Ty sa držíš jedného balvana, ktorý klesá ku dnu. No tak sa ho drž. Keď ťa to baví.. ale nič dobrého z toho nebude.

lobogo

3nttt - tak chcem to hlavne posunut niekam, niekam, kde sa nebudem uz trapit, len to uz chce zacat aj konat :). To s tym oddychnutim mas asi pravdu, len sa bojim, ze by som o nu prisiel uplne, predsa len je to prvy clovek, ktoremu som bol schopny povedat uplne vsetko, aj veci, ktore som nikomu nikdy nepovedal.

3nttt

ty pravdepodobne nesjsi divny :D to ona je nerozhodna. zaroven jej urcite vyhovuje ze vzdy ked si piskne si k dispozicii. ak to chces posunut do kamaratskej roviny tak sa musis najprv odmotat a to sa ti podari len tak ze si na nejaky cas od nej UPLNE oddychnes. a ked budes oddychovat tak si mozno aj ona uvedomi co pre nu robis a co pre nu znamenas.

lobogo

3nttt - ja neviem, ako som povedal, uz pomaly zacinam mat fakt ten pocit, ze ja som ten divny, ze ja som nieco pokazil, ze ja za to mozem. To, ze budem ten, co na to najviac doplati mi povedal uz aj znamy, co o tom nevie ani desatinu. Ja by som to chcel posunut aspon do normalnej roviny kamaratstva, proste niekam, kde mi az tak na nej zalezat nebude, lebo podla mna kona nerozumne (nevravim, ze ja som rozumny vzdy) a ublizuje si, ja som jej to uz aj otvorene povedal, ze pokial pojde takto dalej (netyka sa to len tejto veci), tak si bude ublizovat, ze nebude stastna, ze sa takto znici, ja len dufam, ze sa strasne mylim, ale kedze ju poznam a viem ju predvidat, tak sa toho obavam. A samozrejme, nechcem sa nechat vyuzivat, len to beriem celkom tazko, kedze je to prve dievca, u ktorej som videl sancu na uspech, fakt som sa snazil, nielen preto, ze som ju chcel ziskat, ale aj preto, ze mi na nej zalezalo ako na kamaratke. Strasne rad by som zistil ako jej na mne zalezi a veci tomuto podobne, nech viem ci som len paranoidny alebo jej na mne nezalezi az tak (lebo viem, ze nejako jej urcite zalezi).

Len viem, ze uz musim s tym nieco urobit, kedze coskoro idem na intrak do mesta, kde nebudem nikoho poznat okrem par ludi a pokial budem v stave v akom som teraz, tak sa znicim sam, lebo tu mam aspon kamaratov a rodinu, o ktorych sa viem v pripade nudze opriet.

3nttt

mal by si sa na nu z vysoka... baba sa chova ako by si pre nu nebol dost dobry,ale s toho co pises neni ona dost dobra pre teba.ukonci tento vztah-nevztah lebo ty budes ten co na to najviac doplati. a ona nech si cupita za tym svojim uchvancancom a nech rumazga potom niekomu inemu. nenehaj sa vyuzivat.za to nikto nestoji.

lobogo

MrskaS - ved prave, ze neziadala. Ono ked sme sa uz parkrat o tom rozpravali a spominal som jej, ze sa trapim a co vsetko ma to stoji, tak mi vzdy povedala, ze ved to robim dobrovolne (ako je to pravda, ale prislo mi to vzdy ako keby ja som sa schvalne drzal v takomto stave a nechcel pomoct). Zas po rozchode ma poziadala o pomoc, respektive sam som ju navrhol. Na jednej strane viem, ze mi je vdacna, len niekedy (ci uz zo spravania, alebo tych spominanych niektorych reakcii) to tak nevyzera. Sama mi ale zas tyzden dozadu povedala, ze som jej pomohol najviac sa spamatat z toho vztahu, len mi pride odveci ist potom zas niekam s nim na 3 tyzdne, ja si uz dlhsie vsimam, ze to dievca absolutne nevie, co chce podla mna, ona raz chce nieco a potom si zmysli a chce nieco diametralne odlisne, ach.

To je pravda, ze si nevazim sam seba, som si toho vedomy, len proste nemam sa akosi v dost veciach rad :) :D. Ja nechcem robit tajtrlika, len ja rad pomaham ludom na ktorych mi zalezi a pre takych som ochotny spravit cokolvek, ale absolutne cokolvek. Ona by o mna zabojovala, to je tiez pravda, teda aspon si to myslim, vzhladom na to, ze posledne, ked sme boli celkom dost pohadany, ona bola ta iniciatorka, ktora sa chcela stretnut. To ci by sa to vratilo tam, kde to bolo, to uz je otazne. Len chcem asi docielit nech mi nezalezi na nej az tak velmi, nech to dotiahnem do tej urovne v akej ma ona mna.

S tym suhlasim, ze si ma vie ziskat a je vlastne prva, ktorej sa to podarilo a ktora ohurila aj moje city. Paradox je ten, ze ona si ma dokaze ziskat uz len svojou pritomnostou.

Vdaka

MrskaS

lobogo---prepac, ale mne to pripade, ze si len taky chalan do zalohy pre nu...nic viac.
...ziadala ona od teba tolko tvojej pozornosti? nie. len vyuzivala, co sa jej ponukalo na zlatom podnose.
skus si vazit viac sam seba. zacni zit zivot bez toho, aby si robil nejakej inej tajtrlika. a bud sa dievca spamata, alebo nie. osobne si myslim, ze by o teba zabojovala v pripade, ak by mala pocit, ze ta straca....ale to by bololen take chvilkove, vratilo by sa to do starych kolaji.
ale jedno sa dievcatu upriet nemoze-vie, ako na teba)nuz...niektore sa mame este vela co ucit...:-)
drzim palce

lobogo

...Cas pokrocil a znovu sa tu ozyvam a ani neviem preco - ci sa chcem vyrozpravat, ci hladam radu,... Vo vztahu k nej som nepolavil, stale som sa tu snazil byt pre nu hocikedy to bude potrebovat a stravili sme spolu velmi vela casu. Ako som uz pisal, snazil som sa jej pomoct zabudnut na jej byvaleho priatela, ktory podla toho, co mi ona narozpravala, sa k nej nehodil. Stale som dufal, ze by z toho nieco medzi nami raz mohlo byt (sam neviem preco - asi preto, ze sme si boli vo vela veciach podobni, mala super povahu a tak).
O par dni na to ako som zalozil tuto temu sme zacali spolu spavat (vedel som, ze sme len vyborni kamarati a nic viac). Spociatku to mozno vyzeralo relativne v pohode, no ja som sa nadalej v takomto stadiu trapil, no nevedel som s tym prestat. Jednak kvoli tomu, ze som jej chcel pomoct, kedze mi na nej nesmierne zalezi a jednak pre to, ze mi s nou bolo az prilis dobre.
Pokracovalo to tak, ze sme spolu isli na prijmacky do Prahy (stravila tam dovolenku s ex-priatelom, a tak vravela, ze jej to tam bude pripominat). Uz cestou tam som si vravel, ze to budu tazke 2 dni, vzhladom k tomu, ze od rana bola pochmurna. Nemylil som sa. Snazil som sa byt mily, nech to ma lahsie, no na oplatku ona bola ku mne odmerana. Az v Prahe som si naplno uvedomil, ze ju nedokazem urobit stastnou, ze nedokazem urobit stastnym cloveka, na ktorom mi extremne zalezi. Velmi ma to zozieralo, lebo som sa fakt strasne snazil. Paradox je ten, ze som jej dokazal vycarovat usmev hocikedy, ale stastnou som ju uz urobit nedokazal (podla mna je v tomto chyba hlavne v nej). Cestou naspat z Prahy sa na mna nahnevala a ja som nevedel preco, vydrzal nam tento stav par dni a potom sme sa znovu udobrili a pokracovalo to tak ako predtym. Dni ubiehali, my sme sa stretavali, travili spolu mnozstvo casu (skoro kazdy jeden den). Zanedlho odisla s mamcou na dovolenku, kde nemala pristup na net, no aj tak sme boli v kontakte ci uz SMS-kami alebo parkrat zasla do kaviarne, aby sme sa porozpravali. Uz pocas tychto dni som si zacal uvedomovat, ze ked ju nevidam kazdy den, ze sa menej trapim, no aj tak som si to nechcel pripustit (trapil som sa celkom dost, lebo snazil som sa ani sam neviem o co a snazil som sa jej hlavne pomoct a bola to hlavna pricina, preco som sa neucil na maturity, nedostal som sa na vysku, aku som chcel, zanechal sport na iste obdobie -> viem toto je vsetko moja chyba a hlavne moja HLUPOST). Po dovolenke sme sa samozrejme opat stretli, strasne rad som ju videl a strasne rad objal, no tym sa zase zintenzivnilo moje trapenie.

Az sa dostavame do situacie, ktora nastala prednedavnom. Mala ist s kamaratkou do Prahy na 2 dni. Vsetko v pohode, bral som to. Vecer predtym ako tam isla sme boli samozrejme spolu. Vsetko bolo podla mna v pohode (poznam ju myslim si, ze dokonale, viem, kedy sa nieco deje). Ked sa vratila z Prahy a stretli sme sa, tak zrazu bola ku mne odmerana a proste nebola to ona. Zrazu, ze nechce stravit so mnou tolko casu (predtym jej to nevadilo a sama chcela byt so mnou, co najviac). Ked sa tak odmerane a protivne spravala cely cas, tak som jej povedal, ze idem prec. Pri dverach som jej povedal, ze ja som sa k nej snazil byt vzdy mily, aj ked mi nebolo vzdy najlepsie, lebo som vedel, ze ked som odmerany, tak jej ublizujem + ze ked je ona taka, tak to ublizuje aj mne. Jej reakcia bola taka, ze teda mozme byt odmerani (akoby zabudla, co som do toho vsetko dal a co ma to vsetko stalo, teda mozno si len ja myslim, ze som robil nieco vynimocne a pritom to tak vobec nebolo). Nasledujuci tyzden sme sa nevideli, len sme sa akurat cez net stihli parkrat pohadat, kde mi vravela, ze nevie, co take vynimocne som pre nu spravil, ze tak a tak. Po tomto som si uvedomil, ze jej mozno ani z daleka nezalezi na mne tolko, co mne na nej, ze sa snazim ako idiot mozno zbytocne. Onedlho sme sa znovu udobrili a ospravedlnili sme sa navzajom s tym, ze vacsinu z toho, co povedala nemyslela vazne (tiez som povedal par zbytocnych veci, ktore ma fakt mrzia). Znovu sme boli parkrat spolu a povedala mi, ze ide s byvalym na 3 tyzdne na vylet. Toto ma z casti dostalo. Chcela aby som jej pomohol na neho zabudnut, ked bola s nim jej to ublizovalo a teraz s nim ide na 3 tyzdne niekam ? Pricom mi sama povedala, ze s nim uz nechce byt, ze nevie si predstavit s nim zivot. Povedal som jej, ze toto stretnutie jej rozhodne ublizi a ona si toho bola vedoma.

Neviem no, co som tymto prispevkom chcel povedat, je toho prilis vela co by som mal spomenut a zas nechcem tu pisat siahodlhe romany, len zacinam mat z nej pocit (nie z toho co spravila teraz), ze jej nezalezi na mne tak akoby som cakal, ze mi az tak plne nedoveruje ako som si myslel (usudzujem podla jej niektorych reakcii), pritom neviem preco by nemohla, myslim, ze som spravil pre nu dost, len mam pocit, ze ma zacina brat uz ako samozrejmost, dovolim si dokonca tvrdit (nie som namysleny :) ), ze by som bol pre nu vhodnejsi partner ako jej ex, no snazim sa s tym zmierit. Dost ma zarazilo aj ked povedala, ze ked sa jej ozval teraz ex, tak sa citila daleko lepsie, pricom s nim nebola stastna. Mozno som uz fakt chory ja alebo proste niektore veci nechapem, ale fakt ma to dievca udivuje uz. Mozno je to tym, ze ma psychicky dost vycerpalo to, co som sa snazil robit, to vsetko okolo toho, nehanbim sa priznat, ze ma to stalo aj dost slz, pricom predtym som nebol zvyknuty plakavat.

Necakam, ze to niekto pochopi presne, predsa len je to len smietka z toho vsetkeho, co sa udialo, len ja uz neviem, ako mam k nej pristupovat, na jednej strane sa sprava, ze si ma vazi, na druhej pride reakcia, ktora ma niekedy prekvapi (mozno ju tak ani nemysli).