kde to speje....

rodinu mam skvelu a vzdy pri mne stali a veru ze si neviem predstavit zivot bez nich,ani nechcem...cením si vase nazori a berem ich navedomie,ked sa to zmeni tak sem uz pisat nebudem:)a zmeni sa drzte palce

Mimba, pozri, ja som vždy tak nejak vnútorne cítila, že sa chovám k ľuďom akosi rovnako...bez rozdielu....muž, žena, dobrý, zlý. A to nebolo správne, pretože tí zlí to napokon zneužívali.
Ale prišlo obdobie, situácie, skúsenosti, jednoducho prišiel deň, kedy som si uvedomila ešte väčšmi, že nie je v poriadku byť voči ľuďom taká otvorená, ústretová a blá blá...a práve to obdobie, ten deň ma poznačil do takej miery, že som sa začala správať inak. Mňa to veľmi zasiahlo a to ma prinútilo sa väčšmi zamyslieť a zmeniť svoj doterajší prístup.
Ja verím, že sa trápiš aj bez toho natlčenia si papuľky. Uvedomuješ si, že Tvoje správanie nie je asi najvhodnejšie (teraz nehovorím o správaní druhých, tých totiž zmeniť nemôžeš, môžeš zmeniť akurát to svoje), tak sa snaž s tým niečo robiť a budovať si rešpekt....Brať ľudí triezvejšie, byť obozretnejšia...a snáď to dno ani neucítiš a aj napriek tomu budeš spokojnejšia, nebudeš sa tak trápiť ako sa trápiš teraz.

mimba, kym je niekto, kto ti pomaha, tak to nie je este dno

ak ta to v praci velmi stve, urcite podnikni kroky a napis, co je nove :-) drz sa

tak keby to nieje take radikalne ,tak by som sem asi nepisala ...alebo by ma to nestvalo den co den a snazila sa s tym nieco urobit...sice je pravda ze vzdy mi pomozu blizky ale teraz byvam u priatela a on sam to ma tazke v praci...a o mojej nechce ani pocut,preto to chcem radikalne riesit,a tak aj spravim ci som pocitila dno ci nie,ako vravite...kolky dno nepocitili a maju take povahy ci ich ucili ich k tomu rodicia vychovavali neviem

mimba, mozno si taky clovek, ktory by sa zacal tak naozaj zamyslat nad vsetkym a hlavne zacal by sa poriadne branit a radikalne menit spravanie az po tom, co by uplne komplet padol na drzku po viacerych smeroch naraz s tym zistenim, ze je na vsetkom sam

lebo vtedy ti ide o existenciu, o prezitie a tym padom mobilizujes vsetky sily v ramci pudu sebazachovy a zistujes, ze inak neprezijes, pripadne riesis paralelne k tym sokom take nasledky (na zdravi, pracovne, rodinne, atd), ze sa ti proste uplne otvoria oci, ale taka skusenost je velmi velmi drsna a nie kazdy ju zvladne, mnohi sa zrutia a koncia na psychiatrii

musis byt velmi silna povaha, alebo sa nou pocas toho procesu stat

zatial tvoja situacia asi nie je taka zla alebo taka vazna, ze by si bola nutena riesit radikalne a nieco velmi menit - ale to mozes posudit iba ty sama

tak je to pravdepodobne tym...tak mam pockat kym na to dno padnem?to ja nechcem ja sa chcem teraz tomu vzopriet

Mna sa radsej nepytaj, lebo ja v takychto veciach nekonam rozumne :), ale v prvom rade by som mu to normalne vysvetlil keby sa mi nieco nepacilo...nepochopil by..riesil by som to po svojom :)

je este neskusena, to vidiet

bingham, mas pravdu, clovek, ktory to zazil, pise inak

bingham, ako by si konal ty v takomto probleme? je mi jasne, ze tebe by sa to asi nestalo, ale cisto teoreticky?

keby ano...tak by si nepisala ako clovek s ktorym si ostatni ludia moze vytriet rit

Nemyslim si ze si niekedy zazila dno...