Nemam nikoho

Presne tak :)

tiez "mam" "kamosov" ktori sa ozvu len ked nieco chcu.

napr poslat 20 eur na ucet
alebo odvoz z pre mna nezmyselneho bodu A do pre mna este nezmyselnejsieho bodu B a potom este aj spat !!!
alebo aj taka malickost ako "pozri mi kedy ide bus/vlak"

ale ked nieco chcem ja, ale nie ze "posli mi na ucet, odvez ma, pozri sa mi na net" ale volam ich na nejaku malu spolocensku udalost, napr na obed s inymi kamosmi, ci proste niekam von (samozrejme ze o nic sa starat nemusia, odvoz a ucet je na hostitela) ale aj tak maju keci ze "nemam cas" a niekto to povie na rovinu "nechce sa mi" :)

sranda.. ale nemienim byt niekoho "žolík" a taky clovek je vymazany z mojho kontakt listu, tj. zmazem jeho ICQ a cislo v mobile, dovi dopo.. ci navzdy, to si nedovolim tvrdit, mozno a mozno nie (resp "i dont give a damn")

cas je vzacny a je lepsie ho investovat do ludi co o ten cas stoja, resp za ten cas stoja :)

a potom sa da do nich investovat ovela viac ako ked su taki paraziti v kontaktoch..

lost:D ja viem, mrzí ma, že to tak vyzerá. Ale vlastne toto je dôležité vedieť, že nie všetko je tak, ako to vyzerá. Presne ako je problém nezabudky. Pre ostatných vyzerá, že je namyslená a pritom opak je pravdou. Skôr som to myslela tak, že človek si má vážiť sám seba a aj svoj čas a ako a s kým ho strávi. Lebo on ten čas drahocenný fakt je.. keď bude mať človek 50,60 rokov a pozrie sa späť, ako svoj čas premrhal, s ľuďmi, ktorým išlo len o nejakú prestýž, či výhody byť "priaťelom", takí ľudia vezmú tisíc láskavostí a človek sa nikdy nedočká, že keď sa on bude cítiť blbo, tak ho podporia a na sklonku života zistí, že ho väčšina z toho kvanta priatelov využívala a ostal sám. A ako sa vraví, priatelia sú rodina, ktorú si vyberáš.

"a nájde kopa takých, čo bude dúfať, že si na nich nájdeš čas. A z nich si potom sama vyberieš tých, ktorí ti za tvoj drahocenný čas stoja."

toto znelo tak egoisticky :D ale co uz, asi kruta pravda/realita..

ale to nie je tým, že by som sa nad vecami hlbšie nezamýšlala, ale keď to človek robí často, tak časom príde na to, že je to kolotoč, ktorý vedie k zblázneniu:) Zamýšlať sa hlbšie nad otázkou, vynoria sa ďalšie dve, zamýšlať sa nad nimi, vynorí sa ďalších 10, 20 sto ďalších otázok, na ktoré si nechceme dať reálnu odpoveď, lebo sa nám ťažko verí tomu, že niečo môže byť prosté a jednoduché, že by to zodpovedal správne aj imbecil. Takto nás naša vlastná mysel dopraví k jej čiernote a depresiám....Písala si, že nechápeš prečo ťa každý berie ako namyslenú a potom v ďalšom príspevku si si na to sama zodpovedala: "ja ked niekoho nemam rada tak toho cloveka absolutne neriesim a nieto aby som sa mu este prihovarala a pchala do zadku"...Proste... asi by si mala vyjsť z tej tvojej "ideálnej" predstavy o svete, z toho pubertiackeho predpisu, že ten, kto je sám, je lúzer. Alebo ako to povedať... viac si uvedom skutočné, TVOJE hodoty, pochop ľudskej psychike a VIĎ to, ako sú ľudia emocionálne retardovaní a manipulovaní kadejakými komplexami a že viac robia to, čo dobre vyzerá, než to, čo sa dobre cíti. Chceš mať aj ty supervtipné zážitky z chlastačškého víkendu? Tak budiš, správaj sa tak priblblo ako oni. Obijímaj sa s nimi, vychvaluj im tričko, účes, spýtaj sa, tak čo, kam ideme tento piatok? Ako keby si s nimi bola odjakživa. A budeš mať to, čo si pýtaš. Za cenu tvojej hrdosti. To je jedna možnosť.
Druhá možnosť je, že začni si užívať samotu, ťahaj z nej výhody. Má to neskutočné výhody. Budeš mať čas na veci ako štúdium, kariéra, umenie, knihy, príroda, šport,....a zisti, že je to celkom dobrá náhrada za falošné priatelstvá. A ver tomu, že postupom času sa nájde kopa takých, čo bude dúfať, že si na nich nájdeš čas. A z nich si potom sama vyberieš tých, ktorí ti za tvoj drahocenný čas stoja. Ktorí sú najviac podobní tebe a rozumejú ti. A s nimi budeš mať supervtipné historky, ktoré ovšem v skutočnosti prežiješ a nebudeš mať potrebu o nich rozprávať luďom o ktorých vieš, že by tú historku aj tak nepochopili:) Teda.. základ je naučiť sa žiť sama so sebou nezávisle od toho, čo si druhí myslia a mať sa takú rada.

nezabudka musis zmenit seba a svoje presvedcenie,kto si,lebo podla toho,co pises,sama si o sebe myslis,ze si nesympaticka..ze nikto nechce byt s tebou a to podla mna vyzarujes do okolia.co si myslis sama o sebe,to si zacnu mysliet o tebe aj druhi a to zacnes vyzarovat.ty samotu opisujes ako nejaku nenormalnu vec..nie je to nenormalne.takisto ako niekto na teba pozera,podla toho usudzujes,ze si nesympaticka-zase len tvoj pohlad na vec.skus si niekedy aj vsimat ako ini ludia pozeraju na inych a zistis,ze je kopec takych..beries to vztahovacne(velmi osobne).ani ked ty si sama v obchode a ostatni nie su sami,nie je to divne,je to len tvoje zle presvedcenie.niekedy ludia robia pravy opak,ked vidia,ze by si privitala spolocnost,nepozvu ta nikam a ked vidia,ze o nich zaujem nemas,zacnu sa ozyvat..proste zakon schvalnosti.

šejla

paci sa mi cely tvoj prispevok napisala si to pekne a zvlast tato cast v ktorej sa dost vidim
Ludia sú hlúpi, radšej sa vyhnú akýmolvek pokusom zblížiť sa, na ulici ani nepozdravia a potom hovoria, že to ty si ten typ, čo aj tak neodzdraví:) Proste ak k nim nie si falošná a stále vyškerená, tak sa ťa boja, nechápu, ako niekto môže byť sám sebou a predsa prežiť v spoločnosti.

Vobec nie si pre mna mimozemstan, ale ty si ten typ co s tym dokaze zit bez toho aby sa hlbsie nad tym zamyslal, ty si s tym vyrovnana... ja som ten typ co potrebuje spolocnost (spravnych) ludi. Ale teraz nadviazat rec s niekym nieje tazke, ale dalsi kontakt je otazny. Citim sa strasne sama, a toto nemam vo zvyku ist sama na kavu alebo na obed, ja si to neviem predstavit, ten nakup a vybavovanie veci robim pravidelne sama.. pre teba je to normalne, nic zvlastne. Mna to ubíja, tie myslienky, ze ludia ktorych mam rada sa bavia a ked sme potom spolu hovoria mi kde boli s kym, co zazili a mna sa opytaju " a ty si sa ako mala a co si robila" pravdu povediac ak som vtedy nerobila nic tak zaklamem ze som bola tam a tam a usmievam sa, potom otocim bleskurychle temu, pretoze by mi bolo trapne povedat nikto si na mna nespomenul a nikto namna nemal cas tak som sedela doma alebo som sa sama prechadzala po nakupnych centrach.

soffa

Ja dost casto chodim von sama ak si nepostrehla ine prispevky. ale precitaj si prispevok ktory napisala šejla a zvlast tu cast ktoru som skopirovala...

mna napriklad jedna aj ked z mnohych veci uplne irituje- su 2 zeny ktore sa poznaju prostrednictvom spolocnych kamaratov, obidve vedia, ze su jedna druhej nesympaticke, no zo slusnosti sa pozdravia a este sa na seba usmievaju a nezabudnu si povedat nejaky kompliment typu- ake mas krasne tricko, kde si kupila a ake mas krasne vlasy.. bla bla bla.. ja ked niekoho nemam rada tak toho cloveka absolutne neriesim a nieto aby som sa mu este prihovarala a pchala do zadku, preto niekedy mam aj pocit, ze ludia ma nemaju radi lebo taka niesom a uz tak vyzeram z prveho pohladu...

co je celkom sranda, na strednej skole som chodila najskor do triedy A.. potom do triedy B..odtial mam aj 2 kamaratky ale paradox je ten, ze jedna kamaratka z A bola najoblubenejsia v triede v spolocnosti, zapadala do kolektivu kazdy sa jej pchal, kazdy ju mal rad a ja som bola presny opak, mna moc nemuseli a ked som chodila do triedy B tam som si nasla, teda lepsie povedane sme sa nasli -tu naj kamaratku ktora bola tiez NAJOBLUBENEJSIA v triede a ja som zase bola taky outsider. Kazdy bojoval o ich priazen poznate to, skoro kazdy mal na strednej v celom kolektive z triedy nejakeho NAJ co ho vsetci oblubovali... a mna prave povazovali tieto dve baby za naj...a aj preto ma nemali ti ludia radi. Co je dalsi paradox nikoho som tam neohovarala nikomu som nerobila zle, ale ja som bola ta menej oblubena...nechapem..ale teraz je jedna zadana a druha je v zahranici :(

Je to ťažké , tiež som nemala nikoho lenže akosi som si vykla , potom som si našla takú fajn kamarátku, s ktorou raz do týždňa výjdem von a koniec . Nechcem byť introvert ale inak to proste nejde. Nie som tip , ktorý by vždy spoznával ludí a nadvezoval vzťahy.. A ty sa nad sebou zamysli, lebo k naozaj vyhladávaš spoločnosť - kludne mozes ísť von , do baru vselikde a spoznáš nových ludí , zapíš sa do nejakého krúžku hocičo ! da sa to .. len treb viac odvahy

a co ti brani ist niekam sama.napriklad na korcule,bicykel,zabehat si,vies kolko spoznas ludi?????to ze budes sediet doma na zadku a lutovat sa ti nepomoze,neber to v zlom,ale zacat musis od seba.ja nevidim na tom nic zle,ist sama,vies kolko ludi ma taky problem ako ty,staci zdvihnut zadok a ist.to je jedno kam.vela stastia...

Sejla, paci sa mi tvoj prispevok :-),prajem ti vsetko dobre v zivote.

kašli na ludí, väčšinou sú to tí, ktorí dostanú zakaždým na držku kvôli vlastným nereálnym očakávaniam, čo onačujú druhých za namyslených. A potom tí, čo závidia druhým aj chorobu. Ludia sú hlúpi, radšej sa vyhnú akýmolvek pokusom zblížiť sa, na ulici ani nepozdravia a potom hovoria, že to ty si ten typ, čo aj tak neodzdraví:) Proste ak k nim nie si falošná a stále vyškerená, tak sa ťa boja, nechápu, ako niekto môže byť sám sebou a predsa prežiť v spoločnosti. Tí ludia, ktorí sú reálni, priami, majú nejakú osobnosť, ktorá nie je predajná a držia si prirodzený odstup od ľudí, tí väčšinou pôsobia namyslene. A ak si ešte k tomu pekná, alebo bohatá, tak tým menej sa nájde takých, čo bude k tebe úprimných. To je môj názor. Že von nechodia ludia len tak single? Blázniš? To potom ja som asi pre teba mimozemšťan. Lebo nakupovať a vybavovať chodím výhradne sama:D A medzi tým, keď potrebujem oddych, idem na kávu sama. Keď vydá, tak hodím reč so zamestnancom kaviarne, ak nie, zapálim si sama, vypijem tú kávu sama, niekedy sa ešte musím vrátiť, lebo dostanem chuť na muffin, ktorý si sama vychutnám. Potom do roboty/z roboty sama, žijem sama, v práci nemám blízke priatelstvá. Tak raz za mesiac ide celá firma do baru a to skôr beriem ako prac. povinnosť. Proste keď sa zamyslím, tak veľmi často som úplne sama a pritom sa sama nikdy necítim. Zdá sa mi, že mám viac priatelov, než na koľko mám skutočne čas.