Jeho život bol nádherný. Tešil sa z maličkosti, tešil sa ako si nájde svoju lásku, svoje miesto na zemi. Žil každým okamihom, bol nedočkavý príšli rýchlo chcel byť dospelý. V hlave mal len te dobré veci,veci ktoré dôverne poznal. Pomohli mu keď potreboval, ticho si ho privinuli k srdcu a ubránili ho pred nástrahami života. Ako rástol trápenia pribúdali. Nič sa mu nezdalo také, krásne ako predtým. Poznal realitu! Stretával ľudí s maskami, s pretvárkou. ,,Práve takýto ľudia kazia tento svet" : hovoril si. Nechápal. ,,Prečo to robia? prečo mu ubližujú?" Videl krutosť a nenávisť ktorými sa dnes hrdo pýši táto zem. Vojny? Vraždy? Nenávisť? ,,môžeme sa vôbec nazývať ľudmi?" Odsuchovať všetkých aj keď ich nepoznáme? Všetko sa snažiť získať? Načo? Netušil.
Každý sa snaží získať čo najviac za príliš vysokú cenu. Za ľudskosť. Ato on nedokázal. Bol plný lásky a citu. Bol presne taký ako sme ho poznali z detstva. No niečo sa zmenilo. Už chápal že nikomu veriť nemôže. Že aj tí najlepší priatelia občas sklamú. A cesta životom nie je ružová a už vôbec nie ak sa vám lepí smola na päty.Už ho nemá kto ochrániť. Tak všetkým prechádzal sám tíško ako tieň seba samého.Stal sa z neho samotár. Bol ako čierny havran ktorého sa všetci boja aj keď nemajú dôvod. Bol príliš realista aby žil ale príliš pesimista aby snil.Ak nevieme spojiť sen a realitu je možné normalne žiť?
Prišiel deň keď našiel niečo čo dostalo ho z tochhhto chaosu aspoň na chvíľu. Niečo, čo už toľkým mladým ľuďom zničilo život. Snažil sa aspoň na krátky okamih uniknuť z tohto pekla. Vtedy bolo všetko krásne a mal pocit, že sa môže rovnať hoc s Bohom. Táto zmena mu priniesla nových priateľov, nový život. Už nevidel ich pretvárku, zložil posledný štít, ktorým sa mohol brániť. Prestal rozlišovať realitu. Nevidel to dobre ani to zlé. Vždy keď bolo najhoršie tak a nechal nalákať. Nalákať ako bojazlivá myš na kúsok syra.Bolo to nebezpečné ale pre neho akýmsi východiskom zo životnej situácie. A tak ako aj ta bojazlivá myš dostal sa do pasce. Pasce ktorú voláme závislosť. Bojoval, bojoval ako najviac vedel, no jedna z nástrah nášho sveta, ktorým sa tak bránil ho dostala. Tak sa jej bál a mal sa prečo. Už raz nastúpil a vystupiť sa už nedá. Nešlo to vrátiť späť. V určitom okamihu sa môžeme cítiť silný ale práve vtedy sme najzraniteľnejší.Nemôžeme chodiť s hlavou v oblakoch lebo nevidíme čo nám ostatný hádžu pod nohy. A tak sa skončila jeho cesta životom.Cesta ktorej sa tak bál sa skončila. Nezmieril sa so svojím životom a dobrovoľne schúlený v kúte izby sa vydal za niečim lepším. Kde mohol ukázať kto v skutočnosti je. (takže toto sa mi snívalo ráno o 5 som sa zobudila a okamžite som si to zapísala. nechápem)
