Uf, kde začať. Myslím, že nehľadám nijakú vašu odpoveď či postrehy, chcela by som sa len podeliť s mojim doterajším životným príbehom a ukázať, že všetko sa dá, len treba chcieť a hlavne nikdy neprestávať veriť. Mala som 23 rokov, keď sa mi zmenil život a teraz môžem povedať, že som ho niekomu zmenila aj ja. žila som vo vzťahu, ktorý síce naoko fungoval, ale vo vnútri bol rozvrátený úplne. Vzájomnou neverou, partner sa k nej nikdy otvorene nepriznal, ale vycítila som to a neskôr aj priamo potvrdila. Ja som sa zamilovala do muža, povedzme, že nádherného, na prvý pohľad, no životom skúšaného, rozvedeného otca dvoch detí, ktorý si veľmi rád vypil. Neskutočne rád. Potom ako sa moja nevera prevalila a ja som sa rozišla s partnerom, rozhodla som sa, že to skúsim s mojim neverníkom. Ani sa mu veľmi do vzťahu nechcelo, viac miloval svoju fľaštičku, no mal smolu, že ma stretol :-D Vo svojom alkoholickom omámení si ani akosi nevšimol, že som sa mu postupne pomaly nasťahovala do bytu a rušila jednu jeho seansu za druhou. Zničila všetko, kde bol len náznak alkoholu, začala sa o neho starať, variť mu, upratovať a hlavne milovať. Po dlhých dňoch, kedy ma prosil aspon o kvapku alkoholu, kedy plakal po nociach a ležal absťákmi úplne vyčerpaný v mojom náručí, po mnohých skúškach, ktorým som ho vystavovala, brala ho na akcie, grilovačky, opekačky, pijačky....Po dlhých mesiacoch a rátajme to aj rokoch, som konečne videla výsledok. Je čistý už 7 rokov. 7 rokov som ho ťahala z tých sračiek a oplatilo sa.Musím však podotknúť, že nikdy nebol agresívny ani sa vulgárne nevyjadroval keď sa opil.Aspon nie voči mne, nikdy na mna nezdvihol ruku ani ma neosočoval. V časoch absťákov, to bolo horšie, vypočula som si kadečo, ale zvládla som to, lebo som vedela, že to robím len pre jeho dobro. Momentálne mám najlepšieho muža na svete. Dúfam, že sa nikdy viac nezopakuje jeho alkoholové obdobie, hoci nikdy nehovor nikdy.Naďalej však budem pevne stáť pri ňom a dostanem ho z ďalších sračiek, ak sa do nich dostane. Každý deň mi dáva najavo, že som mu zachránila život a že ho bude dýchať len pre mňa. Zvládli sme to a verím, že môj príbeh snáď aspoň niekomu pomože :_D
Ako som vyliečila alkoholika
Nebol agresivny, lebo ty si nanho nevyskocila s nadavkami a odcudzovanim.Moj bol agresivny, lebo som sa rozculovala ja, keby som drzala hubu a opiteho ho obijmala, tiez by bol mily, to je o povahe zeny, pretoze vacsinou su alkoholici agresivni.
presne miau23, suhlasim s tebou... ani ten moj nebol agresivny, praveze bol az moc pritulny :)) stale ma len pusinkoval a objimal :))
je to tak ze netreba nad takymito mavnut rukou a nechat ich tak, ale skusim im nejak aspon pomoct..
Práve preto som to podotkla, že nebol agresívny. V žiadnom prípade som nechcela nabádať ženy, ktoré pri takýchto mužoch trpia a sú týrané aby sa o niečo také pokúšali. Ja som toho svojho trošku poznala a vedela som, že buď zaspí alebo tára hlúposti, ale nemá agresívne sklony. Možno pri absťáku to bolo náročnejšie, ale to som brala tak, že to momentálne nie je on a treba to len vydržať a prežiť. Chcela som len podotknúť, že netreba vždy nad takýmito ľuďmi urobiť krížik a čakať kým sa prepije. Vždy tam tá šanca a nádej je a možno aj keď sa to poserie, treba vytrvať a nie po každom prešľape sa vzdať.
tak mas stastie ze nebol agresivny typ alkoholika.
on ma stastie ze ma teba.
a hadam budete mat stastie do konca zivota.
fuuha tak toto je velmi pekne co si dokazala pre svojho muza spravit, vidno ze laska robi zazraky... ja mam len trosku podobny vztah.. ked som sa spoznala s priatelom minuly rok tak tiez si lubil vypit, ale zas to vedel ovladat.. dlho dlho nepil ale ked to na neho prislo tak dokazal mat aj dvoj tyzdnovy tah bez prestavky.. doslo to az do takeho stadia ze musel ist na liecenie na niekolko dni, ale vsetko zvladol.. denno denne som s nim bola doma, prezivala jeho abstaky, zobranie penazi, vsade samy chlast ale neopustila som ho ale som mu postupne pomahala sa z toho dostat... ked toto spravil tak to sme sa poznali zhruba tri mesiace, ale nezdupkala som pretoze ho velmi milujem ale som mu pomohla sa z toho dostat.. dnes mi za to vsetko dakuje, zniesol by mi aj modre z neba za to aka k nemu som a teraz to uz bude pomali dva roky co nepije ziadny alkohol...
(tiez to zacalo tak ze je rozvedeny, ma dve deti a jeho pitie zacalo po jeho rozvode, ale to uz bolo davno ale dokazal to zastavit az teraz.. priatel ma 37rokov a ja 23, sme spolu velmi stastny a chystame sa aj o zvacsenie rodinky. Mozem mu uz teraz verit nech ide hocikam ze si ten alkohol ktory mu skoro znicil zivot neda :-) )
