Z PK som došla vyrovnaná a myslela som, že i posilnená, teraz opäť na dne. No suppa, depresie mi už tak chýbali!
Včera som došla podľa dohody k Stanovi na terapiu, aby som sa dozvedela, že ju ukončuje. Z profesionálneho hľadiska je to dobrý krok, ja viem, gestalt na mňa už nestačí, preto ma posiela ku klinickej psychologičke; dnes som sa tam bola objednať, dala ma na koniec augusta. Poisťovňa prepláca 20-25 sedení, zabudla som sa však opýtať, či je to jednorazovo, alebo ročne?
A sám Stano je predsa len stále vo výcviku, je mladý a s mnohými vecami sa stretol u mňa po prvý raz.
Oceňujem to. Ale ináč to hrozne bolí, stratila som kamaráta, hoci viem, že je môj problém, že som dovolila, aby sa mi vôbec priateľom stal. Som z toho hotová, prídem si v pohode z nemocnice a teraz toto... Tuším sa tam po skúškach vrátim, táto realita je príliš krutá.
Okrem toho sa priateľka stále akoby bojí nášho vzťahu, pretože "som tak mladá (mám 20, ona 32, takýto vekový rozdiel už za sebou mám) a tak ďaleko" (býva striedavo v BA a v Stupave). Vraví, že ma nechce a nemôže stratiť, ale už viackrát mám dojem, že by to radšej ukončila, aby sa netrápila. Ja zas neviem, čo by bolo lepšie, koniec z mojej strany práve kvôli tomuto? Pritom sa milujeme a stratiť ju, tak si to môžem rovno hodiť (to hovorí i ona, z jej strany).
Perfektné. Jednoducho perfektné. Tak sa vrhám do učenia, aby som zabúdala na rany - duševné, na tie telesné už kašlem. Snáď.
Ako bol život krásny, tak je teraz na nič. Je mi smutno a len to potrebujem niekam vypísať... fajn zmena oproti vyrezaniu.
Bez terapie, bez Stana... bez priateľky?
Možno ma zaťažuje sama karma, keďže na to neverím :D
Väčšinu času nie, to by bolo so mnou už vážne zlé. V PL som sa však snažila tento postoj, ktorý mi vytýkaš - a pokojne to rob, znášam lepšie kritiku než chválu - upravovať, najmä keď mi takmer to isté povedala i priateľka. Myslím na ňu, jak se má, jak se daří... a mám zlý pocit, že nijako príjemne. Ako rada by som bola s ňou a podporila ju, to je teraz to, po čom najviac túžim, najprv však treba porobiť tie skúšky, na čo sa zameriavam, vari myslíš, že nie? To je teraz môj vytýčený cieľ. Horšie je, že sa približuje jaksi prirýchlo :D
Ja neviem.
To co napisem nemyslim v zlom.
Ale mam pocit, ze vela veci, vlastne asi vsetko ospravedlnujes (alebo davas za vinu) svojej diagnoze. Ale vyhra len ten, kto sa nebude spravat podla diagnozy a bude chciet a robit vzdy viac ako mu choroba dovoli.
Vsak myslis na svoju chorobu kazdy den a z toho kazdeho dna vacsinu casu? A tolko veci ti medzitym ujde. Chcelo by to zacat zit. Ked aj nateraz nemat ciel, ale vidiet briezdenie. Mat ten obraz jasneho dna pred ocami kazde rano a makat na sebe. Daj si za ciel, ja neviem, trebars urobit vsetky skusky na prvy termin. Alebo urobit vsetky skusky zo semestra (neviem, aky student si). Alebo si kupit knihu a precitat ju do urciteho terminu. Zapisat na kurz programovania... Take kratkodobe ulohy, ked budes zameriavat pozornost (celu pozornost) uplne inam ako na seba.
Takže napokon sa tu tuším rozhádame kvôli inteligencii :D Bohužiaľ, inteligencia priemerného Slováka je na úrovni hojdacieho koníka, takže môžem byť pokojne nadpriemerne int. a niečo úžasné to nebude. Whatever!
morqua: Tá definícia sa mi celkom páči. Pri niektorých ľuďoch by som tú potrebu aj mala a vôbec to neboli hlupáci. Hm. Niečo na tom bude.
hádajkto: Mohla by si mi k tomu Abilify teda niečo napísať? Práve tvoj postoj ma zaujíma:) Stále bývam unavená, ale všimla som si, že najmä vtedy, keď sa chvíľu učím, možno sa nedokážem aklimatizovať práve na to. Napr. teraz som úplne v pohode a tuším by som ani spať nešla, veď život je príliš...krásny na to, aby sme ho prespali? Ouvej. Dúfam, že sa zas neprešmyknem...niekam...do priesmyku. Pokus o vtip.
suhlasim s chladomorom...dnes je potom kazdy druhy clovek inteligentny. staci sa uvedomelo priezracne vyjadrovat.
Autorku nepovazujem za nadpriemerne inteligentnu, je to obycajna zena so svojimi problemami.
Ale poznam to ked kazdy tvrdi ze si nadpriemer inteligentna, mne to hovorili uz od zakladnej skoly ucitelia, posielali ma na iq testy a neviem co. vraj velka inteligencia, zodpovednost, hlboke zmyslanie a bla bla. kazdy kto mi to povedal tak som si ho pomenovala Debil 1, Debil 2, atd. Naozaj nemaju ponatia co je to inteligencia. Na strednej som si z psychosov robila prdel, raz som na iq dosiahla 135, druhy krat na nejakom inom teste som dala vsetky odpovede zle okrem jednej, na sirku rozchodu kolajnic som tvrdila ucitelom 4000 m a tak:) slovo inteligencia nebolo doteraz spravne interpretovane. moj dedko ked este zil mi povedal, ze inteligenta spoznam tak, ze ucitim potrebu sa mu poklonit.
hadajkto?
týkalo sa to príspevkov o 5-6 nižšie
chladomor, trochu konkretnejsie prosim...
Ľudia, vy mi tu kazíte moje ilúzie o priemernej inteligencii :-) Podľa mňa slušné a konštruktívne vyjadrovanie či už v písomnej alebo verbálnej forme by malo byť súčasťou osobnej výbavy každého človeka, ktorý sa hodlá nazývať sám seba aspoň priemerne inteligentným.
Ale mám snáď privysoké nároky na priemernosť?
