Pred časom som stretla človeka,ktorého som ľúbila ako 17 ročné dievča.Boli sme mladí,chíľu sme si užívali,lenže on netúžil ešte sa usadiť.Navyše prežíval ťažké chvíle,zomrela mu mama,o dosť staršia sestra i brat odišli z domu a on ostal bývať s otcom,s ktorým asi nemali k sebe najbližšie.Našla som si teda vážnu známosť a môj život sa začal uberať iným smerom ako ten jeho.Vydala som sa,porodila dieťa,študovala.Stále som ho však nosila v srdci.Moje manželstvo sa rozpadlo.Po troch rokoch sme sa stretli a vyzeralo to,že si budeme mať čo povedať,ja som ho veľmi chcela späť,ale osud nám zasa neprial.Bola som v ťažkej situácii,nemala som poriadne kde bývať,stále som chodila na VŠ,nemal mi kto pomôcť,moje dieťa čakala vážna operácia.On žil stále ten mladícky rozlietaný život.Chvíľu som s tým v sebe bojovala,no nakoniec zvíťazil rozum a keď som k tomu zistila,že s ním čakám dieťa,jednoducho som spanikárila a usúdila,že to jednoducho momentálne takto nezvládnem.A vlastne aj on sa cítil tlačený do niečoho,o čom nebol presvedčený,že to chce práve teraz.Pre mňa bolo v tom čase prvoradé moje"živé"choré dieťa.Naše cesty sa teda rozišli a ja som po čase vedela,že som urobila,to najlepšie v danej situácii.Život plynul,on sa oženil,narodili sa mu dve deti a odsťhoval sa 200km ďaleko.Sem-tam som sa o ňom dopočula nie veľmi optimistické reči,ale spomínala som naňho v dobrom a napriek všetkému som sa vždy pri spomienke naňho usmiala,taký silný cit som nikdy k nikomu necítila.Záver je smutný,lebo o 7 rokov sa prisťahoval s rodinou späť,jedno z detí zomrelo,manželka vzápätí od neho odišla,v tom čase prišiel i o otca,ktorý bol predsa jeho poslednou blízkou osobou.Stretla som ho a videla ako vyzerá,sadol si ku mne do auta a rozprával...berie drogy,z krásneho chlapa sa stala troska-unavený,zničený,nehodlá s tým prestať,vraví,že prečo by to robil,nikoho nemá,je mu jasné,že takto sa ničí....Ja-môžem mu dať najesť,kúpiť mu handry na seba,peniaze by zrejme nepoužil vo svoj prospech,ale....ja mám novú rodinu,nechcem mať problémy,opletačky,viem akí sú takíto ľudia,kradnú,aby prežili,klamú,len aby sa dostali k dávke,nepichá si,viem,že "iba"šňupe,ale...nemôžem ho len tak nechať,on tú pomoc potrebuje a zjavne sa potešil,už len tomu záujmu o jeho osobu.On ma nepodržal,keď som musela robiť ťažké rozhodnutia,ja neviem byť taká surová...Čo ďalej..sem-tam ho nakŕmiť?Nechať ho tak?Musím myslieť aj na deti a manžela,vie o všetkom,verí mi ,no aj tak ho nechcem stresovať.Na druhej strane,akí sme to ľudia,že sa len prizeráme?
MÁM MU POMÁHAŤ ?
Je to tazke,ale je lepsie sa drzat bokom od takychto ludi.Aj on odisiel od teba,tak aj ty ho nechaj.Keby s tym chcel prestat,tak je to ine,vtedy by si mu mohla pomoct,ale takto naco si robit zbitocne problemi.Vtedy ta nepotreboval,len teraz,ked ma problemi?
Davaj si pozor aby ta nezacal vyuzivat. Vie,ze mas dobre srdce a ked mu raz pomozes,tak to nebude mat koniec.Mas rodinu,tak sa treba im venovat. Jeho si odloz v srdci na dobre miesto a aby ti zostala len dobra spomienka nanho. To len od neho zavisi,ze akym smerom bude uberat jeho zivot.Je to jeho zivot,nech zije ako chce.Berie drogy,bude to snim cim dalej tym horsie a tebe bude este horsie vidiet ho ako sa pomali znici.
Takym sa neda pomoct,keby mu zili vlastni rodicia by mu nevedeli pomoct.To je len taka vyhovorka prenho,ze preco droguje.On sam moze zato,ze je sam.
To je len moj nazor,ale dufam,ze sa rozhodnes dobre.
Myslím si,že prvoradé by pre teba malo byť to, kde si ty- tvoja rodina, deti, manžel.
V žiadnom prípade by som nenapínala manželovu dôveru v Teba, pretože sa ti to môže veľmi ľahko vymknúť z rúk, zvlášť, ak vie o tom,čo medzi Vami v minulosti bolo.
A k tomu mužovi, kt.potrebuje tvoju pomoc..Asi by som mu pomohla aj ja ( v tvojej situácii),ale tak aby to žiadnym spôsobom nemohlo narušiť tvoju rodinu,vzťah medzi tebou a manželom.
Tak ako ty si sa rozhodla žiť podľa svojich predstáv, tak sa rozhodol aj on.A žiadna sila to nezmení, pokiaľ to nebude chcieť on.
Nenechaj sa psychicky vydierať len kôli tomu, že ti bol niekedy dávno veľmi blízky..
Teraz je to ináč, myslím, že si nemala ľahký život, tak si v prvom rade váž to, čo máš teraz a zbytočne neriskuj.
A teraz mi napadlo, porozprávala by som sa o tom na tvojom mieste s manželom, a nechala si poradiť od neho, čo by urobil na Tvojom mieste on a podľa toho by som sa zachovala.
Ak by povedal kašli na neho, tak by som sa na neho vykašlala.
O svoje šťastie musí každý bojovať sám
mysli predovšetkým na svoje deti, ved možu na to doplácať, radšej kúp niečo im ako dávať peniaze jemu - to mu aj tak len škodíš, on sa musí sám spamatať, ty mu nepomožeš, len ta využíva a ja by som sa bála aj o deti,
ved títo ludia vraždia pre pár korún!!! nepočula si naposledy o tom bratislavskom taxikárovi?
Ahoj rimka... Tvoj pribeh je smutny, ale iba na Tebe zalezi ako sa zachovas,ja som tiez taka dusicka by sa mi trapila ked by som mu neppomohla...ale zvaz si situaciu a urcite sa porad so svojim manzelom, ved ak mate krasny vztah, mohol by to pochopit...Pytas sa aki sme to ludia??? a aky je on clovek??? ved samk si vybral svoju cestu, urcite sa mohol rozhodnut co chce v zivote tak ako kazdy z nas... good loock
