Neviem či potrebujem poradiť, alebo sa aspoň vypísať z pocitov. Mám 2,5 ročný vzťah, ktorý bol hneď od začiatku krásny a presne taký, po akom som túžila. Viem, že každý človek má svoje chyby, ale postupne zisťujem, že ma tento vzťah pomaly ničí. Ja som typ človeka, krorý je až prehnane zodpovedný plus som k tomu ešte aj neurotická. Plním si hneď všetky povinnosti, snažím sa všetkým vyhovieť, rešpektujem príkazy od nadriadených, keď som bola na VŠ tak som tiež všetky povinnosti mala v predstihu splnené. Priateľ je asi môj opak. Už na druhý termín odovzdáva diplomovku, tak isto to bolo aj s bakalárkou. Najhoršie na tom je, že konzultant sa mu týždeň neozýva, on je pokojný, nedopisuje nič do diplmovky, aj keď ešte to musí upraviť. A za týždeň to má odovzdať :((( všetko mu veľmi dlho trvá, len kým pošle mail tak pol hodinu nad tým rozmýšľa, kým sa vychystá niekde tak to je sodoma gomora. Nemá iné povinnosti len tu školu a aj to posledný polrok už nemali žiadne prednášky. Veľmi ma to hnevá, on na to nereaguje, veľakrát som mu vravela o tom ako sa cítim, on dáva len falošné sľuby. A teraz sme si našli podnájom, ale neviem či to ozaj chcem :( Keď on je taký nezodpovedný, neviem ako to bude ďalej. A ešte aj kým niečo vybaví tak veľa okolo toho obkecáva :( Možno sú to malichernosti, ale mne to už všetko lezie na nervy. Nič sa mu nechce :( Ani neviem čo chcem od vás počuť, ani neviem či nejaká rada existuje. Asi sa pôjdem dať ja liečiť, lebo ja viem, že toto moje zmýšľanie nie je asi normálne. Ale ja potrebujem pri sebe človeka na ktorého sa môžem spoľahnúť a u neho sa zatiaľ ani v takýchto maličkostiach neviem. A to ešte nevravím o tom, že skoro žiadna práca mu nie je dosť dobrá. Prepáčte, ale písala som to ako mi išiel prúd myšlienok.
Nezodpovedný partner alebo moje choré ja?
Zeny nechcu chlapov,co maju peniaze. Chcu schopnych muzov, ktori sa o nich dokazu postarat a pomoct v tazkych casoch. Nie nezodpovednych ci sebeckych filozofov. Zeny chcu akciu a konkretne riesenia, uvahy im nijak nepomozu. Zdvihni kotvu a ver, ze sa vzdy najde chlap, ktory to pre teba urobi, lebo ta bude mat naozaj rad.
Chlapi chcu verne zeny ale sami verni nedokazu a nechcu byt
chlapi chcú vernú ženu a ženy chcú chlapov čo majú peniaze . tak sa nečudujte že to neklape . Byť sami sa nedá a tolerovať druhému všetko tiež nie . takže stačí byť verní a milovať to čo si vyberieme .
Rosenrot, prosim ta, ako to nakoniec dopadlo? Viem, ze su to uz 3 roky, no velmi by ma zaujimalo, ci sa nieco z jeho strany zmenilo, ci si s nim stale, alebo ako. Mam totiz presne taky isty problem, som taka ako ty, on je taky ako ten tvoj... proste si uz neviem rady a ten rozchod asi planujem... neviem co mam robit... Dakujem za odpoved
hladaj si k sebe zodpovedneho, ale pokojneho a vyrovnaneho partnera, ktory sa vie o seba postarat a stoji oboma nohami na zemi, takeho, ktory bude mat pevne nervy a hlavne, bude mat nadhlad
ale taky ti bude vediet byt oporou, ked to budes potrebovat a pri takom sa budes postupne ucit uvolnovat a viac doverovat
Rosenrot, v mnohom ta velmi dobre viem pochopit, zazila som podobneho partnera a viem presne, co mas na mysli a ano, je to casto skutocne na slaktrafenie, pretoze tu nejde iba o DP, ale ono sa to prejavuje uplne vo vsetkych aspektoch zivota, pretoze to je jeho povaha a jeho pristup
typ totalneho salamistu je pre zivot dost velka pritaz, pretoze velmi casto budes v pozicii, ze vsetko ostane na tebe, teraz je este mlady a o nic nejde, teda jeho jedina povinnost je skola, ale ako partner do zivota - to bude problem, bude mozno casto nezamestnany alebo velmi priebercivy, nic mu nebude dost dobre - rozumej ON bude prilis pohodlny na to, ist si niekde 'drat ruky' a hlavne, bude mu vadit, ze nebude mat dost volneho casu a bude sa musiet prisposobit, tieto typy s tym maju velmi velky problem, dalej, pridu problemy, bezne zodpovednosti, ako platit najom, inkaso, rozdelenie sluzieb, kto co bude robit a zabezpecovat, od zivobytia cez domacnost az po riesenie malych i väcsich problemov, nedajboze ak pride nejaky skutocny problem, on kedze je nezvyknuty, zosype sa ti a vsetko presunie na teba
facit pre teba - TY budes vecne v nervoch a napäti a budes mu suplovat matku
preco ste spolu - no, ty sa tiez nieco musis naucit, ty si zasa presne opacny extrem k nemu a zrejme aj preto ste sa vzajomne pritiahli
ty sa musis naucit nepreberat zodpovednost za inych, dospelych ludi a ubrat z perfekcionizmu (ku ktoremu si bola vychovavana tvojou rodinou, ktora je zrejme taka ista)
ci s nim budes stastna - ja osobne o tom pochybujem, ako clovek, kamos moze byt fajn a iste ma vela kvalit a dobrych vlastnosti, vlastna skusenost: tam to konci, ako kamarat OK, ale nie ako vazny partner na vazny vztah, nedajboze deti.....KONIEC
Nechcem byť necitlivá, ale mala by si to čím skôr ukončiť. Zaslúžiš si lepšieho chlapa, podla toho čo si napísala, si veľmi uspešná žena a nechápem prečo by si mala mať pri sebe človeka, ktorý ťa ťahá dole...až takýto rozdiel vo vzťahu nevydrží, hoc tam je láska, ale zdá sa mi, že nie si šťastná takto, tak načo to siliť??
ja som spravila rovnakú chybu, darí sa mi v škole, mám veľké ambície, zalubila som sa do chalana z obchodne bez VS, len by sa flakal, spal po práci, len sa sťazoval ako je svet zlý, že nie je práca na tomto hlupom Slovensku...ale hlavne, že on si ani nebol schopný posielať CV a učiť sa nejaký jazyk, len mal veľké rečí...stále som len počúvala,že od maja začnem..od juna...až prešiel polrok a žiadna zmena....proste toto je typ tych lenivych chlapov, veľké reči, ale skutek utek....rýchlo oči otvor a rozchod! budeš šťastnejšia, uvidíš!
tak ako to vidim ja, mohli by ste sa od seba naucit vela, ale to by ste obaja museli najprv potlacit svoje moc silne ego.
ty si takto uzenies infarkt primlada. on sa stane soc. pripadom. ty mu vies pomoct byt zodpovednejsi, on ta moze naucit vypnut, relaxovat, nechat veciam volny priebeh. nie vsetko je o kontrole.
ale nemyslim si, ze ste na to dost zreli.
prepac, moj nazor.
Ste zjavne rozlicne povahy. Ked sa nedokazete navzajom tolerovat a to podla Tvojho rozpravania z Tvojej strany nie, radsej sa co najskor rozidte. Neskor to bude aj tak nevyhnutne a bolestnejsie.
to že neodovzdal diplomovku v termíne je nezodpovednosť? A pretoto s nim nechceš bývať? Keby utrácal peniaze na blbosti tak nepoviem, ale toto?
Ja som tiež nevedela s BP pohnúť 2 týždne kvoli školelovi a nakoniec som ju viazala hodinu pred termínom odovzdania, a nebola to moja nezodpovednosť.
Prestaň chcieť byť jeho mama a vzchovávať si ho na svoj obraz a rodičia tiež nemajú čo kecať do jeho života škola nenie všetko.
