Ahojte, prosím pomôžte mi, poraďte, ja neviem čo ďalej, cítim sa ako v klietke, z ktorej sa nemôžem dostať, vyslobodiť..neustále ma deptá škola, som z nej zúfalá, neskutočne moc...viem, že každý to neberie jednoducho, no tak ako ja snáď nie..proste v hlave mám len školu školu a nemôžem robiť iné činnosti, myslieť na iné veci a tešiť sa zo života..Problémom je, že študujem na škole, ktorá ma absolútne nebaví, ten odbor mi je odporný, pretože nerozumiem veciam, ktoré sa učím, nedá sa mi to naučiť..a nabifliť sa viem, ale keď je toho na milión strán, tak aj to je na mňa moc :(( pri každej vete len plačem...do prvého ročníka som nastúpila na inej škole, tam už som prosila rodičov, že som urobila chybu a chcela prejsť na inú školu, no nechceli mi ustúpiť a začalo nútenie, odvtedy sa to vlečie, ledva čo som skončila bakalára..potom mi zase zašibalo, pokračovala som v podobnom odbore, no na ťažšej škole, kde si to mám chuť hodiť každú chvíľku...:( tak som ich znovu prosila, aby som mohla skončiť, že sa dám na niečo iné alebo jednoducho nepokračovať vôbec keď na to nemám..:( som z toho naozaj hotová a oni mi to platia, keďže som externistka..sama by som to nezvládala, lebo mám len brigádu za pár eur...viem, že už som si teraz pretrpela niečo v štvrtom ročníku a človek by si pomyslel, že ešte rok...no zo zimného semestra mi zostala nespravená skúška a z tohto letného dve, ktoré sú pre mňa naozaj náročné..tie dve som nespravila na dvakrát a čaká ma ešte tretí pokus na konci leta :(( naozaj neviem ako pokračovať, neviem s tým bojovať, vždy na koniec vyhľadám samotu a len plačem..všetko len kvôli hlúpej škole...čo mám robiť? našim sa to nedá vysvetliť :((( asi pôjdem do nejakú ústavu do pezinka :( ach
škola a nechuť žiť
akože fakt mám dosť..keď stále plačem pri učení, tak ma naši začnú lutovať, nech to neberiem tak vážne..potom tak začnem, aspoň sa snažím a nespravila som skúšky a dnes mi mama zahlási, že radšej sa uč a plač...pochopíte toto??? je to fakt podpora do života, mám chuť ujsť niekam preč..lebo toto nepochopenie z ich strany...úplne ma to odrádza ešte viac a viac a viac..
Tak im to jednoducho oznám. Mami oci končím a váš názor ma nezaujíma nakoľko ani vas nezaujima ten môj. Nechcem aby som musela ja plniť to čo ste vy nedosiahli ja chcem mať vlastný život a robiť to čo ma baví. Začni si hľadať prácu, podnájom a hotovo a možno o rok o dva si školu dokončíš na odbore ktorý ťa baví.
Tichú domácnosť prežiješ.
Vysoka skola, to nema byt taketo trapenie, bud Ta to bavi a nutis sa, lebo Ti to za to stoji alebo Ta to nebavi a nehavas to volne plynut. To znamena, ziadne stresy zo skusok, ucis sa, kolko je Ti prirodzene, na skusky chodis, ako Ti je prirodzene. Venujes sa hlavne priatelom. Ak skusku nespravis, a je to podla mna len otazka casu, nic sa predsa nedeje, v podstate to bude oslobodenie a len vtedy zacnes ten pravy zivot.
Nechaj svoj zivot prirodzene plynut a ked si oddychnes, potom si zacni davat nove ciele a zacni zasa dobijat svet. :-)
winku, ja by som si s nimi rada o tom pohovorila, ale to ich nepoznáš...jednoducho ma nenechajú dohovoriť ani ma nevypočujú, hneď sa nazlostia..a je z toho krik...že ich len ubíjam a nebriem energiu, ale čo cítim ich nezaujíma...ako dospelá som sa to s nimi snažila riešiť niekoľkokrát a nepomohlo..
Ahoj..mam len otazku..skusila si nejake skupinove terapie? .. Moj nazor je, ze by ti velmi pomohlo sa z oci do oci vyrozpravat ludom, ktori mozno maju tiez mozno podobne problemy.. Aspon mne to velmi pomohlo, precistit si hlavu a neskor aj prejst na ine myslienky
A čo chceš poradiť? ty sama sa nevieš normálne porozprávať s rodičmi, čo to máme urobiť za teba? Zmeniť školu si mala hneď ako si zistila, že ťa to nebaví a že to nezvládaš. Teraz posledny rok je to podľa mňa už dosť blbosť, ale ak je to fakt tak hrozné tak si treba sadnúť s rodičmi a normálne im to vzsvetliť, že nevládzeš.
Vykašli sa na školu. Píšeš, že už máš bakalára, to ti do života bohato stačí. Hľadaj si nejaké trvalé zamestnanie a začni žiť ako dospelá. Nájdi si muža, vydaj sa a maj deti. Proste štandart.
nikto mi neporadí?
