ahojte, mám yorkschira, má 3 roky. Milujeme sa navzájom, teda až do toho okamihu...pred troma dňami som v kuchyni spadla pred linkou a ako som padala strhla som zo šporáka so sebou to kovové. Psíka som počula len zakňučať. Keď som sa pozvliechala zo zeme, utekala som za psíkom, tak ležala v obývačke za kreslom. Asi som ju kopla, neviem. Ale psík je v poriadku, nič zlomené, papá, kaká, ciká..LEN..sa na mňa hnevá. Doslova sa ma odvtedy bojí. Dovtedy bola na mńa naviazaná, kam som sa pohla tam mi bola v pätách. Ešte aj na WC išla a ľahla si na koberček, poslúchala na slovo, maznala sa...teraz keď ju zavolám pozrie na mňa a ide za kreslo. Von nechce so mnou chodiť, ostane na schodoch, musím ju zobrať na ruky a zobrať do parku.. no proste sa ma strašne bojí..
je mi to nesmierne ľúto ale už to neodčiním. nemohla som za to, že som padla ( bola voda na dlažbe a šmykla som sa, riadne si odrala lakeť aj koleno ) .. ako jej mám prinavrátiť aby ma opäť milovala a nebála sa ma ?
Psík sa ma bojí
to bolo tiez zaujimave: moj pes bol zvyknuty, ze odchadzam pravidelne z domu na tyzden. zakazdym, ked som sa balila bol trochu smutny ale potom v pohode. raz som musela ist na dva mesiace do norska. ked som sa balila, psik bol strasne nekludny a stale si mi sadal na kufor. dodnes nechapem, ako ten pes vedel, ze idem na dlho alebo daleko? mama hovorila, ze po mojom odchode zavijal/nariekal ako nikdy predtym. potom som z norska pisala domov list. cely som ho umyselne so vsetkych stran pochytala. chcela som, aby ma moj pes citil. a skutocne....v tu noc spal na tom liste, chuda moje.
Deria-rovnake je to aj u nas. V sobotu chodime pravidelne autom k rodine na dedinu a na zaharadu. A nasa fenka to jednoducho vzdy vie, a to aj ked sa nic nedeje. V tu hodinu, ako odchadzame, nas sleduje, ci nerobime nahodou nieco podozrive ako napr. balenie veci, branie klucov, lebo ona je vzdy v okamihu pripravena ist autom(lubi cestu autom:D). Ked ju neberieme, staci povedat "Pipinka, nie" a uz skormutene vyskoci na postel a cely cas nas sleduje takym smutnym vycitavym pohladom. A ked povieme, ze ide, tak to je koniec-skakanie,stekanie, pobehovanie, jemne chytanie za nohy, proste komedia, vzdy sa na nej smejeme. A potom cela stastna sedi v aute ako pat penazi. U rodiny zas nas kazdu sobotu poctivo caka dalsi pes, dedko skoro 14-rocny polohluchy, ktoreho chodime vencit len my, s pohladom uprenym k dveram, ze kedy uz vkrocime na dvor a pojdeme sa prejst(moja teta nam vzdu nezabudene povedat, ako nas on vyckava v sobotu):). Jednoducho tie zvery su uzasne a neviem si predstavit svoj zivot bez nich-bol by velmi chudobny o krasne stravene chvile.
ach, až sa mi vtisli slzy do očí..smutne, ale fakt..netlač naňho, a snaž sa byť vyrovnaná, pretože podľa vlastnej skusenosti viem, že pes vycíti tvoje pocity.. :) neboj, bude dobre. :)
isteze ma majkyyy pravdu, tiez mam take veci uz davno nastudovane. ale prax je fakt trochu ina a vzdy ma dokazu este psi/zvierata niecim prekvapit. viem, ze intonacia hlasu je dolezita, ved prave preto som to nasim oznamila tak ticho (ze idem so psami von) a na moj udiv to i tak pochopili. ak totiz nechcem, aby uz 10 min. predtym behali po byte jak splasene husi, co mi ide na nervy, lebo sa mi motaju pod nohami, tak to musim nasim posepkat.:) tak sme dopadli....ze si pred psami musime davat pozor:D, co povieme. alebo zahlasim, ze pride alicja (moja kamoska) a uz lietaju po byte a tesia sa.
Majkyyy, presne tak. Psy vnimaju predovsetkym intonaciu nasho hlasu, ale dokazu roroznavat aj urcite slova. Ja napr. nemozem povedat slovo auto alebo zahrada:D. A so psicou svojou sa tiez zvyknem na prechadzke rozpravat-niekedy si o mne asi ludia, ktori nemaju psov, myslia, ze som blazon:). Ale vacsinu prechadzky som ticho-ja myslim na svoje veci a pes robi tiez svoje, pricom ho poocku sledujem a taktiez okolie.
to samozrejme nie je pravda ze psy rozumeju nasej reci:) vnimaju ale nasu intonaciu, melodiu, hlasitost, tempo a podobne zvukove vlastnosti ludskeho hlasu z ktorych vedia pomerne dobre urcit emocionalny postoj cloveka (nakoniec aj to bolo prave kriteriom pri ich slachteni - do akej miery nam "rozumeju"). pes ale nevnima obsahovu stranku viet, len formalnu/zvukovu, tak isto velmi pozorne vnima vase spravanie, pohyby a drzanie tela, vas pach, atd a tieto vsetky informacie dokaze pomerne dobre spracovat a odhadnut ako sa nejaky clovek citi. teda pes sice nema vysoku logicku inteligenciu ale zato je dost vnimavy po emocionalnej stranke a je schopny empatie smerom k cloveku (co je u zvierat dost vzacne a bolo to dosiahnute prave tym slachtenim).
preto sa aj zvykne hovorit "aky pan taky pes", teda priklad ak je pan neurotickej, ci bojazlivej povahy, podobne spravanie sa prejavuje aj u psa a to aj v pripade, ze sa to snazi pan zakryvat. psy totiz vedia velmi dobre citat rec tela a zachytavat rozne "nizkourovnove" informacie, je to pre nich dolezitejsie kriterium ako u ludi a preto dokazu vnimat aj vas vnutorny strach a neistotu ktora sa casto prenasa aj na nich samotnych (pes ma prostrednictvom svojho pana pocit ze hrozi nejake nebezpecie, ze sa deje cosi zle atd... no pritom nemoze tusit ze ludska psychika moze byt natolko sialena ze ziadna priama ci aktualna hrozba k zlej nalade nie je potrebna, ze;))
Mária...asi to moc prežívaš..ale myslím že by si sa mohla pokúsiť upokojiť / lebo ten psík cíti že nie si v pohode / a obrniť sa trpezlivosťou ... ono sa to raz napraví keď nebudeš takpovediac tlačiť na pílu...len sa upokoj aj keď je to ťažké lebo si na toho psíka naviazaná,ale musíš byť zase ,,nad vecou,, a čas to napraví:)
aj ja sa so svojím "urazeným" psíkom rozprávam ako s dieťaťom :))
a myslím si, že rozumie, lebo poslúcha. Žiaľ od tej nehody prešlo niekoľko dní a už pomaličky -pomaličky sa priblížila občas ku mne, aj na prechádzku išla, ale dnes si asi zase spomenula na ten pád a sme opäť na začiatku. Ked ku mne prišla mamina, tak sa za ňu schovávala. Keď sme si sadli na sedačku, predtým vyskočila a schálila sa mi na kolená, teraz si sadla vedľa maminy z druhej strany a odtiaľ vykúkala na mňa..Mám malú 3 ročnú neter, tú nemala v láske, lebo také malé dieťa ju občas aj silno chytila a ja som ju vždy pred neterkou chránila ( ako ju zbadala, schovávala sa pod moje ruky ) a dnes k nej utekala a na mňa kašľala !!! .. ach jaj... som zúfalá :(
je možné, že si to v tej malinkej hlavičke takto pamätá ?
tak moji psi rozumeju strasne vela. isteze viem, ze teoreticky plati na psa povel, jedno-dve slova, pipadne pohyb. ale kto so svojim psom komunikuje je jedno, pes rozumie. moja sestra im porozprava cele litanie a presne vedia, o co jej ide. povie naprikla: nieze budes zase stekat, to je maly havko, nic ti neurobi a pomaha to lepsie ako ked zakrici ku mne. Poznam jednu, ta ma vlciaka a nikdy som nepocula nejake velenie alebo kricanie nanho. poslucha ju naslovo! tiez mu rozprava vsetko mozne alebo mu nieco posepka a pes je ako med. takze tazko povedat, kolko su schopni psi rozumiet ludsku rec. ja napriklad nesmiem nahlas doma povedat, ze pojdem so psami, lebo okamzite nastane tesenie a utekaju si pre obojky.:) alebo zvyknu striehnut, ake oblecenie vytahujem zo skrine (kedze na vencenie nosim extra veci). ale najväcsim golom je, ze presne poznaju zvuk motora mojho auta! zakazdym, ked pristavim este len na ulici, zacnu sa tesit. kazde moje auto poznali. toto mam asi 5 mesiacov ale za par tyzdnov poznali motor. pritom sa tu premelie denne vela aut.
teraz som si spomenula na jednu cast Simpsonovcov, ktora bola o tom ich hnedom psovi-bolo tam velmi dobre znazornene, ako ten pes asi rozumel ludom: "Bla, bla, bla, bla...".:D
