Zacat vztah s AD?

No to viem, len som to oznamila ludom, ktori si myslia, ze to treba povedat. ze nie netreba.:-)

a co si cakala? :)) Kazdy ti povie, ze je to na tebe, ci to povies alebo nie. Nikto nebude niest zodpovednost za nieco vypovedane alebo nevypovedane za teba.

Dobry den!tak som sa pytala cvokarky, ci treba povedat nejakemu novemu, ze co beriem a povedala, ze netreba, ze je to moja vec a je na mne ci to poviem alebo nie.

Prosim?ochorenie?neosamostatnenie sa od rodicov?pre boha, tak ja na tom rozhodne tak niesom,aj ked je pravda, ze problemy s pracou sa mala neraz kvoli tomu. A aj cvokarka mi povedala, ze toto nieje choroba, len porucha a to je dost velky rozdiel.

Plne súhlasím s "doubledog". Mám ochorenie tohoto charakteru a viem, že to vo vztahu, ktorý bude raz možno trvalý, nebudem mat lahké. Dnes to však mnohí mladí muži poznajú a neberú ma ako strašiak, s ktorým sa nechcú bavit. Ak som mala nejaký vztah s mužom, nikdy sa naštastie zatial neskončil kvôli ochoreniu. A aj za to som vdačná. Najskôr si myslím, že je dobré mat pozitívny vztah s okolím- práca, rodina, priatelia, susedia. Ak to je v poriadku, mohol by fungovat aj vztah. Ci je dobré byt s podobným osudom sám, to nie som si istá. V našom štáte sa málo ludí s takýmto postihnutím má možnost osamostatnit od rodičov. To, že v podstate oni budú neskôr potrebovat jeho pomoc, ochoreniu nepridá. Ja som mala to štastie, že žijem a bývam sama. Dva a pol roka. Co bude neskôr, ukáže čas. Takže odpoved na to, či začat vztah s AD - áno, ale dobré je, ak s pravdou po čase aj o svojom zdraví.

Ak je niekto stabilizovany ako pacient, tak je v pohode.

Heej, a veríte na pretrvanie vzťahu práve z liečebne?
Safra, kto dnes nemá psychické problémy? Človek s depresiou má už beztak život riadne na kočku, tak ešte sa ukrátiť o vzťahy? Meh. Priznávam, že by som si nezačala s ťažko duševne chorým, ale depkáč, bipolárka či hraničiar NA LIEKOCH môžu byť fajn. Najmä ten hraničiar, heh :D

nedá mi nereagovať na túto tému a vyjadriť vlastný názor.....
úzkosť a depresia môžu vzniknúť na základe genetických predispozícii ale aj získaných skutočností (stres, strata zamestnania, úmrtie blízkeho človeka, rozvod, príčin je mnoho) ale je aj daná skutočnosť, že každý človek v živote má obdobie, kedy je jeho organizmus oslabený a môže zareagovať úzkosťou prípadne miernou depresiou a tá vyprchá časom.
čo sa týka vzťahu s človekom, ktorý trpí úzkosťou alebo depresiou by som sa vyjadrila nasledovne:
1. človeka povedzme úplne zdravého zlomí životná situácia a fakt sa dostane do stavu, že nie je schopný riešiť problémy, trápi sa, nespí a to sa začne navonok prejavovať úzkosťou a potebuje odbornú pomoc
2. alebo zdravý človek si nájde akože "zdravého partnera", ktorý je sebec, tyran, ktorého živi psychicky deptať toho druhého a z vás zdravých sa môže stať nakoniec ten človek, ktorý začne mať problém.....takže by som "zdravým" ľudom pre vzťah vôbec neverila...ktorý psychický tyran vám povie, že už zničil paru ľudí, že vás vycicia a odkopne...hmmm alebo ktorý alkoholik vám povie že pije len vodu a alkohol mu nič nehovorí...alebo žiarlivec, že vám nedopraje slobodu...hmmm

tí ktorí majú úzkosť, depresiu samozrejme, že majú nejaký problém ale nie je neriešiteľný a pokiaľ s ním pracujú nikoho neohrozujú. Podľa mna sú ludia horší tí, ktorí sa prezentujú ako zdraví a ničia život iným rad vedľa radu.

čo sa týka drogovej závislosti tú nikto nemôže porovnať s depkou a úzkosťou...lebo možnosť užívať drogy si človek volí dobrovoľne sám a to v stave ked je zdravý....ten kto užíva AD má problém a nie je to jeho rozhodnutie idem ich užívať lebo neviem čo mám od dobroty robiť.
to že liečba drogovo závislých spadá pod psychiatriu je uplne pochopitelné musí patriť pod nejaký odbor a nebude pod gynekologiu alebo alergol. nakoľko ludia užívajúci drogy majú halucinách, bludy, rôzne stavy a psychiater je školený odborník s nimi pracovať....
čo sa týka zakladateľky témy, mám pocit, že má trošku nižšie sebavedomie, však svojím konaním nechce nikomu ublížiť a chce počuť len názory ľudí, čo môže žiadať ale aj tak v živote sa musí zariadiť podľa vlastných pocitov a podľa toho či daný partner dokáže byť jej oporou...nikde nie je vylúčené, že práve vzťah s niekym jej stav nezlepší....možno potrebuje istotu, oporu a to jej pomôže....nakoľko pri ludoch trpiachi depkou a úzkosťou je dôležité mať stabilitu, pocit istoty, bezpečia,opora....
to že mu všetko nepovie na začiatok by som vôbec nebrala ako nefér hru....ľudia sa postupne spoznávajú a ona sa nejde vydávať o týždeň, takže aj sama zistí aký názor a aké problémy môže mať je kamarát.
podľa mna je horšia varianta, ked niekto je akože "zdravý" človek nelieči sa, ničí iným životy, ponižuje ale v očiach iných je to potenciálny partner.....

naroky na manžela čo sa tyka jeho zdravia??? možem mat ja nejake naroky?
bola by som štastna keby nemal nikdy v živote rakovinu,keby už nikdy v živote nebol chory,keby nikdy nemusel uživat žiadne lieky,žiadnu chemoterapiu a už vobec nie AD.bola by som ten najštatsnejši človek na svete asi.ale nie je to narok na na neho ani n ajeho zdravie a keby som ho opat stretla a vedel aby som že toto všetko ma tak by som sa zase do neho zalubila.lebo aj napriek tomu v nom vidim milujuceho človeka .......

nikto nevieme s kym by sme si začali alebo nezačali ,kym sa neocitneme v takej situacii.a možeme byt presvedčeni o opaku a realita by bola skutočnostou.nikto nevieme aky nas čaka zajtra deň a nikto nevieme či nas vobec čaka!dnes som bez AD ,zajtra s amožeme ocitnut na klinike a v rukach držat recept na AD a pevne dufať že nas ten najbižši neopusti len kvoli liekom....lebo j e mnoho ludi,ktori maju taku istu diagnozu l en nechcu ist k lekarovi lebo sa hanbia a tak neuživaju AD.