Teraz už vážne !
Lietam v tom od cca. januára . Je mi zo seba zle . Baby, potrebujem poradiť, ako sa z toho dostať sama .Neviem si ani len predstaviť ako by som to povedala doma mamine a nechcem jej to povedať ,ja viem..že by mi chcela pomôcť , ale potrebujem to zvládnuť sama .
Viem,že by som sa z toho mohla dostať aj sama - snažím sa menej vracať ... niekedy to bolo 3-4 krat denne , teraz sa to snazim obmedzovat , a proste uz mam v hlave taky blok ,ze radsej sa neprejem ako keby som mala ist vracat potom .. uz to nevladzem robit .
Odkedy mam bulimiu som schudla "len" 4 kilá , myslíte si, že keby som s tým pomaličky prestala a hývbala sa medzitým ( bicykel,korcule,beh,posilnovanie,stepper,tenis... ) pribrala by som viac ako tie 4 kilá ?
-bola som na odbere krvi , nezistili mi nic zle,vsetko mam v poriadku , kedze vela mineralok ,ovocia,zeleniny ,jogurtov ( bielych ) ostava vo mne , takze predsa v sebe nieco musim mat. ; menzes mi tiez nemeska nikdy .. zatial mam zdrav. stav myslim ,ze v poriadku
Potrebujem len radu, ako zacat .. viem ,ze to pojde pomalicky , ale chcem to , musim to dokazat ! pre seba , aby som netrpela ako doteraz, lebo ma to nicí , ta predstava,ze ja som bulimicka ! - zabija ma to :-(
Prosim baby, ktore mate bulimiu alebo ktore ste ju prekonali , piste ,ako sa vam dari .. a tie ktore ste ju prekonali ,prosim,dajte vediet ako . K odbornikovi ist nechcem,lebo to by potom museli vediet rodicia, a ja chcem byt silna ,AJ BUDEM a musim to DOKAZAT !
Dakujem kazdej !
...................................................................................
ZDRAVIE.sk odporúča:
Veľký boj s anorexiou a bulímiou (PORADŇA)
Viac na www.zdravie.sk
Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC
Ewca, mne zasa píšu všade atypická anorexia, hoci podváhu už nemám 2 roky- inak ja som veľmi v podváhových pásmach ani nebývala... Tiež sa nikdy neprejedám, skôr naopak, ale žeriem laxatíva:( Ale tak... to je jedno.. radšej nemať ani jedno, ani druhé..
Aj ked, ja som nemala nikdy bulimicky zachvat.Ale zvraciam.Psychiatricka mi napisala anorexia.Psychologicka bulimanorexia.Ale na odporucenie k hospitalizacii som mala napisane MA.
Cry a co potom ja, s bulimanorexiou??? Dva v jednom :-(
Ja neviem... mám kamošku, ktorá tam bola po 2x po dobu 7 mesiacov!!! a potom opakovane po dobu 3 mesiacov a liečba nepomohla ... A možno je aj rozdiel v tom, či tam ide človek s anorexiou, alebo s bulímou... sice PPP ako PPP, ale pri týchto diagnózach "malinký" rozdiel...
Ved hej :-)
Ewca, za skúšku nič nedáš. Pozri, ak sa ti tam nebude páčiť, môžeš ísť domov aj na druhý deň. Je to len a len na tebe!
Oui, som rada, že počujem, že to tam fakt aj niekomu pomohlo... Ja totiž nepoznám ani jednu jedinú osobu, a ver, že som s mnohými v kontakte... vždy, keď som tam bola ja, vždy tam niektorá podpísala po pár dňoch reverz, ale to je jedno.. veď to som urobila aj ja.... keď som mala pocit, že to sama nechcem, že nechcem pribrať, nemalo cenu, aby som tam bola. Jasné, že ani oni nerobia zázraky, ale... vieš, keď ťa tam niekto povzbudí, povie milé slovo, aj to pomôže.. pohladí to dušu... ale ak vidíš z druhej strany ten strašný nezáujem, ignoráciu... človek si vážne premyslí, či mu za to stojí tam vôbec ostať... lebo tam zažije ešte viac psychickej bolesti, ako keby ostal doma so svojou skurvenou PPP...
a Ewca, ja som tam sla vyslovene v ramci ultimata, nemala som vtedy velmi inu moznost. a stale hovorim to iste, sice mi ta hospitalizacia nepomohla von z bulimie, ale myslim, ze keby som vtedy nemala doma take sracky, tak to mohlo byt omnoho lepsie, ja som nezvladala svoju rodinku a v podstate som sa vratila do takej iste situacie, z akej som prisla. a v pezinku som v ramci terapie neriesila tie najpodstatnejsie veci, co mi boli zatazko, lebo som si ani neuvedomovala este vtedy, ako mi ublizuju. ale aj tak si myslim, ze ma to posunulo, ked som tam sla. a napriklad, tiez som tam nesla s tym, ze tomu doverujem a ze sa naozaj chcem liecit, tam sa to prve asi 3 tyzdne dost menilo a az potom som sa do toho tak naozaj uprimne zahryzla. ked som odtial vychadzala, bola som presvedcena, ze nic nechcem viac, ako vyliecenie a aj tam to tak bolo, ale je pravda, ze som pre to nerobila vsetko, nebola som ochotna prijat vsetko, co by to vyrazne ulahcilo a hlavne, nebola som vobec pripravena na to, ako sa rosypem, len co pride na prvu konfrontaciu s mojim panom otcom. ale stale hovorim, ze PN bola dobra cesta a neodmietam uplne ani tu moznost, ze sa tam jedneho dna este ukazem, aj ked teda dufam, ze to nebude potrebne.
Ewca, ak pôjdeš, je šanca, že sa z tej sračky ako tak "dostaneš". Ak to nevyskúšaš, tak vedieť nebudeš... Možno by ti hospitalizácia pomohla.. možno, že aj keby si tam išla kvôli iným teraz, že by sa v nemocke v tebe niečo zlomilo a začala tú liečbu chcieť hlavne kvôli sebe... lenže: ak ide v tvojom prípade pri PPP o to, že ti fakt ide len o tú váhu, jedlo- nejedlo, vracanie, preháňadlá a pod., tak šanca tam je určite... ak ale za tvojou PPP stoja iné veci, ktoré tvoju PPP "vyvolávajú"... zvolila by som liečbu ambulantne- psychiater, psychológ... lebo ani v nemocnici na teba nemajú veľa času, čo sa týka terapii. 30 pacientov, jeden psychológ. Tam ide hlavne o režim v jedle... alebo ak niekto do seba cpe denne preháňadlá, denne sa prejedá a vracia a potrebuje sa v tomto "stabilizovať"... Podľa mňa človek, ktorý sa lieči "vonku" má viac terapií ako ten, ktorý je v nemocke... malo by to byť naopak, ale žiaľ, je to inak.
ano cry, mas pravdu. mne osobne pani primarka extra nesadla, ale povedala mi jednu vec, ktorou celkom dobre zrhnula moj charkter. vraj absolutne odmietam autority. a ano, mala v tom pravdu, uprimnu autoritu si u mna ziska malo kto a ona to svojim pristupom nedokazala. ci mala zaujem, alebo nie, to mi je popravde jedno, pretoze sa jej tam strieda milion pacientov, medzi ktorymi su ti, ktorym dokazu uspesne pomoct a potom dalsi, ktori uspesne vzdoruju akejkolvek snahe. ano, medzi personalom sa naslo par "milych" ludi, ale aj ti sa dali predychat, ked clovek chcel.
ja neviem, co vy cakate, ze kazdy padne na rit a bude nas lutovat a bude k nam strasne dobry? ja viem, chcelo by to inu podporu, za idealnych okolnosti by to mohlo byt omnoho ucinnejsie aj pre tak "dojebane" osoby ako napriklad tuto tato slecna post mortem, ale to, ze to nepomohlo jednej, neznamena, ze je to cele nahovno a ze to nepomoze ani druhej. videla som tam baby, ktore boli viac ochotne spolupracovat a su ok. nesnazim sa tu tvrdit, ze to je perfektne a bez chyby, ale zasa ani to tam nie je nejaky hrozostrasny ustav, ktory robi ludom zamerne zle.
