Keď život prestane ísť automaticky

Príspevok v téme: Keď život prestane ísť automaticky
barana

Moj zivot prestal ist automaticky - rano vstanete, nepremyslate iba si proste umyjete zuby, idete do prace, cvicit,do kina,von so psom, vecer kniha, telka. Raz ste smutny, raz zas vesely. Zaoberate sa realnymi problemami v zivote.
No zrazu sa vo mne objavil akysi vnutorny endogenny hlas, ktory je neprestajne pritomny a vravi mi co mam preboha robit cely den, co robia preboha ludia cely den. Myslim nato, ze zajtra je zase den, preboha naco vstat a zase zit. Preboha to sa ako da kazdy den????
Jediny dovod preco zijem je, ze nedokazem spachat sebevrazdu.
Prestalo ma vsetko zaujimat, netusim kto som, naco som, preco zit. Ide mi prasknut hlava, akokeby stale o niecom rozmyslam.
Psychiatri tvrdia, ze trpim depresiou (priznaky ako nevidim v nicom zmysel atd. na mna sedia). Lieky mi nezabrali ziadne, takze mi ich vysadili.

barana

Zacalo to v decembri. Predtym tomu predchadzal novy rocny vztah a este prednim rozchod po osmich rokoch.A ja som v tom novom vztahu lietala vo vyssinach a bola som neuveritelne stastna. A zrazu v decembri som stala v byte, dostala strasny strach ze nemam co robit.Hovorila som si, ze to prejde, hned na jar ako budem mat pracu. Ale prisla jar a ja som sa zacala bat, ze to co robim vlastne vobec neviem. Cele nepochopitelne, kedze pracu ktoru robim, robim uz 6 rokov. A k tomu zrazu neschopnost komunikovat s najlepsimi kamosmi, s frajerom, s rodicmi. Zrazu som nevedela co si s nimi povedat. A ked som aj zacala nieco robit, zrazu mi nic nedavalo zmysel.Mozog mi prepol do stavu v ktorom dni prestali plynut prirodzene.

doubledog

mozno prezivas to, comu sa v mystike vravi "temna noc duse", v modernej psychologii zas psychospiritualna kriza.

pocit, ze svet a tvoja aktivita v nom stratili zmysel, vsetko je marne, nic nema vyznam, vsetko okolo teba je len mechanicke divadlo bez obsahu.

ak chces popis viac o tom, co tomu predchadzalo, a ake mas presne priznaky.

anjelik

Natuška, a aj Baranka, to , čo popisujete, je vskutku reálne, tá nechuť, tá nevôľa čokoľvek robiť a vôbec aj ráno vstať. :o)
Lenže, ak chcete zlepšiť svoj život, musíte pochopiť, že ste to vy. Vy a vaše myšlienky a vaše postoje. To je ten zmysel. To ostatné sú len také milé pomôcky- koníčky,hudba, vzťahy, rodina, atď. Proti tej nekonečnej beznádeji treba postaviť pevný postoj. Ja som tá, čo rozhoduje, ako sa chcem cítiť, Ja som tá, čo je jediným zmyslom...( to nie je výzva k sebectvu, ale povinnosti byť pre toho druhého príjemnou a dýchateľnou.;o) )A držať sa toho zubami nechtami. Pretože empiricky jasne zistíš, že aké to je, keď v sebe máš radosť a vstávaš a aké to je, keď vstávaš s obrovskou nechuťou...že jeeežiši, prečo som sa zobudila?? ;o)) Od tohoto začni...postupne a znovu a znovu..drobné radosti, ktoré spolu vytvoria niečo, o čo sa môžeš oprieť. A keď znovu na teba bude niečo liezť...už zauvažuj..chcem sa takto cítiť? Ste také mladučké, logicky je vo vás ešte životná sila, ale tá je konštantná, netreba ju premrhať jalovými úvahami, o tom , že je všetko na p... Je. No a čo, tak snáď sa z toho nepototo...o)))

alibi

strach je najvacsi nepriatel.. ako povedal f. nietzsche - strach klame a ty mu veris

strach treba prekonat.malymi krokmi. kto sa vsetkeho boji ako keby ani nezil. a myslim ze kazdy ma v sebe silu na postupne, aspon ciastocne, prekonanie strachu. po prvych pozitivnych vysledkoch clovek naberie vacsiu odvahu.

alibi

ked tvoj zivot nestoji za nic zmen ho. skusila by som toto kym zacnem s liekmi. mne to pomohlo. mala som podobne stavy ako ty aj ked urcite nie take vazne takze mozno je moja rada pre teba trapna.ak ta to urazilo tak prepac.

kukucko

je to choroba myslenia a predstav si, ze existuju tabletky, ktore tomu mysleniu vedia pomoct, lebo cele myslenie vyplyva z chemizmu v nervovych vlaknach

ved len taka marihuana, ak by si ju fajcila, pochopila by si, ze Ti je pri nej lepsie a to napatie v mysleni polavi a ulavi sa Ti

natusa42

ja nemam v sebe hlas,ale zase ..vnimam ako ty,tiez nemam v zivote ziadny ciel,moj den vsak ,ked som chodila teraz do gymnazia,rano vstat s obrovskou depkou,umyt,obliect,vyjst z domu,busmi do skoly,tam pretrpiet 8 hodin kazdy den,poobede unavena ako kon dosla domov,najest a hned ucit do noci,a potom spanok:( ..nieco priserne,deptalo ma to,hrozne ,,nicilo ..nemala som relax ani nic ..
a potom vikendy ?upratovanie,starosti,zvady a ucenie,nic .-.zivot prestal mat zmysel ..uz davno

teraz ?mam prazdniny,som doma,nic nerobim,snazim sa zhanat brigadu,snazim sa upratta ,nieco si pozerat,na nete som a nic ,sem tam zajdem do mesta ,ked treba nakupit,inak su moje dni prazdne.neviem,ako dalej zit,tabletky neberiem zatial ziadne a ani nemienim,mne by aj tak nepomohli z hlavy mi to niekto nevytlcie,ten priserny stereotyp :/ aky mam v zivote,dopadla som biedne a to mam len 20 rokov ...:( ked sa to tak vezme ..

vsetko sa mi zda take povrchne,ludia,city,vztahy,vsetko,co robim,nevidim v tom zmysel,som strasna pesimistka,a vidim to ako ty ,preboha naco ? ...ale neviem,co s tym

zufalaa

notalone:
to vobec nie je o tom ze potrebujes mat ciel...ja som na tom tak ako zakladatelka a cielov som mala habadej a akonahle som ich dosiahla nic sa nezmenilo
naco ti je ciel ak sa netesis z nijakych krokov ktore k nemu vedu? ked nemas motivaciu robit bezne veci v zivote a aspon trochu v nich vidiet zmysel tak ciel ti je k nicomu

ja som na tom rovnako ako ty..ja sa len pytam preco? preco? preco?
preco som tak vyhasla a nic ma nebavi
preco si nevazim co mam
preco mam robit jednotlive cinnosti ak v nich nevidim ziadny zmysel ..atd atd