ked som tak behala tak som rozmyslala nad vsetkym co chcem zo seba dostat von...preco ja?vzdy som bola tucna, alebo ak nie tucna tak aspon "pri tele". pametam si ze ked som bola mala tak ma vsetci volali tucka, deti vedia byt hnusne, vzdy ma iba odsuvali a nevsimali si ma. v puberte som si to zacala uvedomovat a hnevalo ma to. zacala som robit hluposti, mala som rozne obdobia, raz som vobec nejedla v skole, potom som zase nevecerala, alebo som po obede vobec uz nejedla.zacala som trenovat karate. to je asi najlepsia vec pre ktoru som som sa rozhodla. takyto sport vas zmeni,hlavne po psychickej stranke, je to tazke opisat. ale popri treningoch som vlastne dospela. makala som na sebe, bolo to fakt tazke ale vydzrzala som. chodila som vecer domov znicena,ledva som tahala nohy po zemi. potom som este doma cvicila. minule leto som nemala treningy a zacala som aj normalne jest, no teda aspon som chcela, chcela som si uzivat leto po tom ako som cely rok makala. skoncilo to tak ze som pribrala za dva mesiace 5 kil, ale horsie bolo ze som si uplne pokazila travenie..v septembri som znovu zacala na sebe robit, prekonala som to, prestala som sa napchavat hlupostami ale to bolo vlastne pre to ze zo vsetkeho mi byvalo zle. cokolvek som zjedla moje travenie to nezvladalo.prestala som jest normalne jedla, zaklad mojej stravy boli suchare,acidko a jablka. bala som sa jest lebo som si predstavila ako zle mi z toho bude. bolo to tazke,stalo ma to vela sil, a trvalo to dlho kym sa to zlepsilo. ale prekonala som to, a zvikla som si na zdravu stravu.na vsetkom som si citala zlozenie na obale, kolko ma kalorii, tukov...stupnovalo sa to, nejedla som ani pecivo, maso vobec nie, casom sa mi priecilo este aj kuracie maso.nepouzivala som sol ani cukor.v skole sa mi hnusilo ked moja spolusediaca cely den do seba pchala tie hnusne veci, hot dog zapijala colou atd..a ja som si zula jablcko.nasla som si pracu, roznasanie letakov, mala som aspon viac pohybu. vsetky tazko zarobene peniaze som minala na jedlo pre seba, ovocie, zeleninu, caje na chudnutie, vyzivove doplnky...moj bezny den: po skole som roznasala letaky, potom na trening, a ak som sa vecer nemusela ucit tak som cvicila.neskor som zacala stavat rano o piatej aby som si zacvicila este pred skolou. mavala som treningy 4krat v tyzdni, hravala som aj basket. ale potom sa nieco vo mne zlomilo...mala som vsetkeho uz dost, v nicom som uz nevidela vyznam. iba som sa trapila a nic z toho...koncom skolskeho roka som bola na tom uz velmi zle. cely den v skole som iba rozmyslala ze co zdrave si uvarim doma na jedenie. ale potom som prisla domov a zacala jest.zjedla som svoje jedlo ale to ma neuskopojilo a dalej som jedla co mi prislo pod ruku.jedla som kym mi nebolo uplne zle, vtedy to bolo dost rychlo vzhladom na moje stravovacie navyky. povedala som si ze ked sa raz poriadne najem nic sa nestane. pri jedeni som na nic nemyslela , nemusela som mysliet na vsetko moje trapenie. ale zacalo sa to prilis casto opakovat. vecer som prisla unavena domov, musela som sa este ucit, tak som sa zatvorila v kuchyni a jedla som.povedala som si ze zajtra si dam ocistny den a bude to ok nedalo sa mi sustredit na ucenie ked som pri tom nieco nezula. ale potom som sa rozjedla s skoncilo to tak ze som iba rychlo pchala do seba vsetko co som nasla. rozok s lekvarom, dalsi s maslom, dalsi so syrom, dalsi uz iba suchy, potom dalsi, este som nasla v chladnicke jogurty. fuj cez den sa mi hnusil iba pohlad na smotanovy jogurt, v noci som zjedla 3. moje dva zivoty, tvarila som sa normalne, ze som v poriadku, ale vo vnutri ma to uplne zozieralo.. kedze do polnoci som sa napchavala a potom mi bolo tak zle ze som iba hodiny lezala v posteli a plakala, tak na dalsi den som bola v skole unavena podrazdena, v depke, bolo mi zle. najhorsie bolo ked som sa sa poobede tak prejedla, ze som nedokazala ist na trening. zostala som doma a trapila sa. zacala som jedavat s myslienkou ze potom to vsetko vyzvraciam, tak mozem zjest co chcem. ale nikdy sa mi to potom nepodarilo vyvratit, hodinu som sedela na zachode s placom lebo som to nedokazala. asi sa tomu telo branilo alebo co. nic sa mi nechcelo robit, na nic som nemala chut, nic pre mna nemalo vyznam, len som chcela aby sa skoncilo moje trapenie. myslela som ze to este vydrzim a ze ked sa zacne leto, prazdniny, tak uz bude vsetko fajn, ze moje trapenie sa skonci...ale zistila som ze to nejde tak lahko. na nete som si nasla stranku o chudnuti, a tam som si precitala priznaky ppp, ked som to citala tak som mala chut sa rozplakat. uplne som sa v nich nasla. uvedomila som si ze mam vazny problem, ze to musim prekonat inak bude zle. ale prazdniny nic nevyriesili, lebo teraz som cely den doma, s chladnickou plnou jedla...stale si opakujem som silna, ved som silna, mam silnu volu, a ja to zvladnem, ale potom to uz nevydrzim so svojimi myslienkami, poviem si ze iba kusok mi predsa neublizi. ale pre mna neexistuje kusok, odlomim si z rozku, a potom ich uplne bez ovladania do seba zacnem pchat kym ich nezjem vsetky. pomyslim ze ich jem posledny krat,lebo od zajtra jem zdravo, tak to musim vyuzit a zjest toho co najviac. stale myslim iba na jedlo, robim si plany kedy co zjem, kedy budem cvicit a tak...ale jedno malicke zlyhanie, jedna malicka zmena mojho krasneho planu a opat som v tom...cim viac to chcem zvladnut, tym je to horsie...jedno sklamanie za druhym...v septembri mam 18. toto by malo byt najkrajsie obdobie mojho zivota, mala by som si uzivat. ale ja sa iba trapim..co je toto za zivot?? bude to niekedy lepsie??? musim verit ze hej, ale kazde jedno moje sklamanie ma obera o tuto vieru. chcem aby sa to uz konecne vsetko skoncilo, uz sa nechcem viac trapit. citim sa taka mala oproti celemu tomuto zlemu svetu a nemam sancu vyhrat sama nad sebou.uz to sama dalej nevladzem, jedine po com tuzim je o niekoho sa opriet, schulit k niekomu, a na nic nemysliet...
uff som sa rozpisala, ale je to zo mna von, a este si to par krat precitam aby som sa s tym zmierila