Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

a so mnou sa tu nikto nerozprava, inac Evi aj ja som mala desive sny, z by bolo nieco vo vzduchu

dobre ranko, mala som priserne hororove sny, takze som rada, ze uz nespim. vcera som si vecer vyskusala vsetky plavky, co su doma, no hroza, ale to som cakala, takze bojujme dalej, babulky.
forever, to s tym napisanim dg. mi je
zname, minule som sa "pobavila " na neinformovanosti jednej lekarky, cumela jak puk.
uz to neberiem tragicky, asi to je osud a ma nas to nieco naucit.
keinezone, nie som fanusikom liecenia na slovensku, ale ked je treba, tak je treba.

ahojte,
bola som si u lekara pre svoju zdravotnu kartu, ktoru som citala naposledy velmi davno a ked som si teraz spatne vsetky tie zaznamy precitala, bolo mi hrozne zle.
najviac ma dorazilo to, ze aj teraz, ked som bola na prehliadke mi tam ako prvu vetu hodil udaj o tom, ze pacientka s dg. mentalna anorexia(a to vyzeram aj fungujem normalne). po nespocetnych konzultaciach s par zasvatenymi som si vsak priznala, ze ok..diagnoza.
rovnako, ako by som mala a prekonala rakovinu, aj ta by sa mi navzdy pisala do zaznamov..aj toto.
len ked som to tam citala..ja si uvedomujem, ja sa za to hanbim- aj napriek tomu, ze teraz uz z vacsej casti rozumiem a chapem, preco to tak bolo.
hlavne mi je vsak luto to, ze za tych pat rokov, co som sa v tom topila som vlastne prisla o detstvo a dospievanie a strasne mi to chyba. chybaju mi tam tie zazitky, ktore by som si neskor mohla premietnut do spomienok. lebo ja si z tej doby sakra malo pamatam- a to je mozno aj dobre.
je mi luto, ze za tu dobu, co som stratila, som mohla rozvijat svoje schopnosti, svoje dary. nemusela by som potom zacinat tak velmi od piky.
okdedy zijem mimo povodneho mesta, uvedomila som si, ze sa len velmi malo stretavam s ludmi, co ma poznali aj predtym. nie je to preto, ako teraz vyzeram, ale preto, ze ja som vtedy bola tak strasne mimo reality, ze by som sa asi zblaznila teraz sa im ukazat- aj ked, priznavam, ziadna slava to so mnou este nie je, ale tazko makam:)
len som chcela povedat, ze je mi to luto...
bojujte dievcata, skuste najst zivot.

prave som pozrala 3 fenolaxy, a caj z 3 sackov senny, je mi zle, na grcanie, dnes som to poksala. rano som sa zobudila a zacala sa prezierat. cerelaie s mliekom trojnasobbnu porciu, potom sisku, osie hniezdo, bebe dobre rano, sendwich so sunkou a vajickom, dalsie bebe dobre rano, jog. napoj. to som zjedla behom hodiny. potom este presladene kapucino, kusok cokolady, keksik, jablko, na obed kur. prsia s ryzou a parad. polievka. to som ale hned dala von, viete ako... je mi zle, som hladna, citim sa ako slon, chcem to mat uz rychlo za sebou, vsetok ten humus. uz nech je rano, alebo obed, aby som uz bola cista. len dufam ze to nepride znovu. ja to tak strasne nechcem. preco to potom robim? keby sa len dalo ist na nejake liecenie. ale tu na SR to za nic nestoji. este viac by som sa tam z toho prostredia asi zosypala

mam uz toho dost. posledne mesiace zijem len na tom, ze par dni /max 5-6/ vydrzim jest normalne, potom to zas na par dni pokaslem. asi tak tyzden. spamatam sa z toho len tak ze si dam prehanadlo, aby som sa ocistila od jedla a tych odpornych spomienok a zacala odznovu. a je to opat vsetko odzaciatku. dalsich 5=6 dni jem zdravo, pravidelne, potom to nezvladnem, prezerem sa, vygrciam 3 krat denne a je to naspat. JA UZ NEVLADZEM, POMOZTE MI CO MAM ROBIT

ahojte, ja som radsej dnes stravila den u mamy na zahrade, trochu som jej pomohla a mala som spolocnost, bala som sa zostat sama doma so svojimi kilami a unavou- to by asi vyvrcholilo k nehorazdnemu prezratiu a ... .
romanka, jedine, co mi zatial davaju tie nove tabletky su problemy s travenim. unava a ospalost trvaju, aj dnes som po obede spala asi tri hodinky.
som naliata a vaha mi stale stupa hoci jem minimalne.
stale vsak verim, ze to prejde, zajtra sa mame ist s lubosom kupat, tak bude fajn, jeho pritomnost mi pomaha.
nasrata nula, ja verim, ze sa da z tohto pekla ppp vyhrabat.

asi som toho viac zjedla alebo mi netravi ale mam hrozne krce v zaludku, zacinaju mi vycitky

Nasrata 0
Prečo toľko pesimizmu? Chytila ťa depka? Toľko zlého uvažovania. Prečo to neotočíš. Prečo chceš riešiť dôsledok, ale nehľadáš príčinu? Prečo túžiš po chudnutí? Jednoduché. Lebo si myslíš, že ti zaručí šťastie. Potom túžiš. Len šťastie nezávisí od peknej chudej postavy. Šťastie sa skrýva v jednoduchých veciach, ktoré nevidíš. Všetko chce čas. Možno ťa práve ppp stretla preto, aby si to poznala, aby si sa stala lepšou, dokonalejšou a aby si objavila tie jednoduché veci, ktoré sú v živote príjemné. Ja tiež bojujem. Ale pochopila som mnoho vecí. Myslím, že túžiš po pocite bezpečia, opory, šťastia. PPP je len dôsledok niečoho čo nevieš spracovať. Je to ťažké a individuálne. Ale ak to objavíš si na najlepšej ceste. Tvrdenie zo zúfalstva, že sa nikto z toho nedostal je len únik. Aby si veci mohla robiť inak, musíš ich inak vidieť...

Chcem zabudnúť na celú PPP.Vždy sa držím super,ale potom začnem myslieť na PPP a chudnutie a celé sa to zosype.Už sem asi nebudem chodiť.

Mám pocit,že tento boj sa nedá vyhrať.Je to márne.Bojovať proti sebe.Čo neexistuje druhá cesta?Celé dni nič nerobím,len ležím a pozerám do blba alebo spím.A rozmýšľam furt o tom istom.Ako schudnúť.A keď sa mi to nedarí,tak som v strašnej depresii.Takto sa mi nechce žiť.Prečo toto existuje?Je to len peklo,ktoré si samy robíme tak horúcim.Ako som dospela k tomu,že sa nenávidím?Prečo si myslím,že len chudosť znamená šťastie?skončí sa to niekedy?Myslím,že nie.Je to na celý život.Do konca života.Tak prečo tomu koncu nedopomôžem?Asi by to tak bolo lepšie.Nikto mi nedokáže pomôcť.A ani ja sama si neviem pomôcť.Prestávam veriť vo víťazstvo.Pozrite sa,ako sa vám darí.Respektíve nedarí.Všetky v tom budeme lietať už navždy.Nikdy sa to neskončí.No len povedzte.Nech sa ozve jeden človek,ktorý sa z toho dostal!!!!