Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

1000 percentny suhlas, paulinnna:-)

Ahojte dievcata!
1.Tieto pocity presne poznam aj ja, aj ja som si liecila bolacky vracanim, aj uspechy som oslavovala tym istym...
2.ZUZICKA,
to, ze mas s maminou do istej miery podobny problem, zavislost, ber ako cestu k uzdraveniu...snad spolocnemu s maminou, mozno by ste si mohli pomahat...prist na spravne slova, ako sa vzajomne otovrit a podporovat...mozno ak ty sa vyliecis...mozno z toho dostanes aj maminu, drzim velke paste!!!!
3. aj ja sa prihlasujem do vasej skupiny krpatych a sirokobokych, ja mam k tomu este aj geneticky vacsie brusko...haha...no nevadi mi to uz...co uz...
4. vcera som napriklad bola na takej oslave, same chlebicky, kolace a neviem co...a ja som uz bola po veceri...tak som sa snazila akoby to brat tak normalne...ze som ani vnutorne nemala pocit...ze by som sa tam nasilu mala prezierat...a ani o bez nejakeho vysvetlovania pochopili...nepytali sa ma na nic, lebo ludia citia, ked ty mas nejaky odmietavy postoj k jedlu, snazte sa nieco spapat, ked idete na oslavu, nieco take, ako ked ste doma...ved nemusite jest rezne, tie nejem ani ja, sice to argumentujem chorym zlcnikom, ale vnutorne by sme mali byt vysporiadane s tym, ze sme take iste zdrave (alebo chceme byt zdrave) ako ti ostatni ludia, a nik nebude mat sproste poznamky....lebo take odmietanie jedla a vyhovaranie sa...je len dalsim znakom ppp! a my nechceme mat predsa ppp!!!!
5. joooj, oblecenie, kym idem von, aj 10krat sa prezleciem, romanka, mas pravdu, pohodlnost nadovsetko! najlepsie je obliect si nieco, v com nemusite rozmyslat, ci vam nieco trci, prekaza na tele, alebo nie! ale ved mimochodom, baby, nic nam na sebe neprekaza, pravda? mame sa radi take, ake sme!
SME SILNE, PEKNE, LEBO SME BOJOVNICKY, a nie preto, ze mame stihly driek, alebo chude nohy...SME KRASNE, LEBO KRASA STSI Z NASICH OCI AJ DUSI!!!
Pekny den zelam!!!!

ahojte holky, romana, ak mozem zareagovat... tie pocity velmi dobre poznam. tohto roku sa u nas v rodine pretrhlo vrece s okruhlymi vyrociami. este k tomu slo o starsiu generaciu na dedine. ked som povedala, ze nejem maso, pozreli na mna ako na ufona. ked som odmietla kolac, uz som bola hned chora. nie je to prijemne, ked sleduju ako (ne)jes.co pomohlo mne? dar reci:-) ked som nervozna, rozpravam. a tak aj na oslavach som kazdu debatu o jedle zahovorila, co este vyznelo v moj prospech, lebo som vzdy sikovne zvrtla subjekt rohovoru z jedla na mojho spolubesednika a zivo som sa zaujimala:-)aj ked s ppp bojujem roky, asi nikdy v zivote sa nedokazem uplne uvolnit pri jedeni na verejnosti. drzim palce, nech to pozvladas.

p.s. pridavam sa do klubu nizkych a sirokobokych.

evcca
Aj ja som krpatá a mám širšie boky. Vieš, je to typická ženská postava a uver, že mužom sa taká viac páči. A prsia? Veď to je pekné. Koľko je teraz liekov na trhu na ich údajný rast a ty to máš zadarmo a si nešťastná? No... Luboš určite nebude!!! Usmej sa zlatko. Si krásna, štíhla a tak to aj bude!!! Krásne žensky pekná, za ktorou sa otočí nejeden muž. Nechceš predsa, aby sa za tebou otáčali, že si kosť a koža...to vzbudzuje pohoršenie...
Ja tiež nemám dobré dni. Dnes idem gratuľovať, teda na oslavu. Okrúhlu. Včera som sa chcela s mužom porozprávať, že čo keby sme tam išli až poobede. Nie na obed. Vyletel akosi na mňa, že som to nemala sľúbiť, že čo zas špekulujem... Ešte som sa cez to nepreniesla ani dnes. Včera výmena názorov a dnes sa dá to napätie medzi nami krájať. Vieš, Evka, ja mám s tým tiež problém. Rezne, šalát... no povedz, čo si mám vybrať? Manžel začal argumentovať, že či už ani na žiadnu svadbu nepôjdem, alebo čo? Už nič iné jesť nebudem, okrem zeleniny, ryže, tofu.... Ublížil mi tým... dotkĺo sa ma to.... hoci má pravdu. Ale je to môj problém a nemôžem zato. Snažím sa to zvládať, a čakala by som od neho aspoň trochu ústretovosti, pomoci, možno by stačilo, nejaký kompromis, nejaké pochopenie... ja neviem. Som z toho nešťastná, hoci sa snažím cez to preniesť. Už vidím ako tam budem sedieť, ako kôpka nešťastia. Nedokážem hrať divadlo, že je všetko ok, keď nie je. Je mi do plaču....

zuzicka1989
Tak všetko najlepšie! Uži si to moja!
A čo sa týka tvojej mamy, vážne by potrebovala pomoc. Skús jej navrhnúť, či by nevyhľadala nejakú pomoc. Aspoň psychológa. Tiež by sa asi potrebovala porozprávať o tom ako to cíti. To každý človek potrebuje. Ty sa nemusíš hanbiť za jej správenie. Aj ja som to robila. Ale uvedomila som si, že každý je zodpovedný sám za seba. Tú hanbu si urobila v prvom rade ona. A ona sa z toho určite neteší. Ty si mala svoje správanie v poriadku. Alebo ťa hádam niekto upozorňoval na niečo???? Určite nie. Tak čo. Skús sa nad to preniesť, aj keď viem, že ťa to trápi, ale bude ti ľahšie. Stoj si za sebou a mysli na seba.

romanka, ja viem, ze uzke veci nemam nosit, vlastne ani ich nemam, necitim sa v nich dobre, len mne nic nesedi, som krpata a boky mam siroke. je rano a je mi na figu, nejak so mnou lomcuju pocity, mam dojem, ze tie zmeny mojho tela neprestanu, ze sa to nezastavi.
snazim sa nebyt sama, aby som na to stale nemyslela, ale vzdy sa najde chvilka ked ma to dostane a ja prehravam a vo vnutri revem od zúfalstva.
je mi to trapne sem pisat, ale pribrala som aj do prs a vadi mi to. vzdy pred letom mam taketo blbe krizy. a najradsej by som niekam zaliezla a nevysla, nastastie to nejde.

romanka:mozno mas pravdu,ale u nas je to tak vzdy..teda odkedy si ja na to pamätam..mama ma s tym uz problem od mojich14rokov,stale som sa za nu musela hanbit!!bolo to strasne,potom jeden cas prestala pit,ale spadla do bulímie ,potom do anorexie,..
cela rodina..bola o nicom,nikto sa s nikym nerozpraval,kazdemu bolo uz vsetko jedno..a neustale vsetko dookola..ja som mame vtedy raz vykricala ze ju neznasam..boli to take casy..
potom sa nasla az na psychiatrii bola tam 3tyzdne,a potom bolo vsetko este horsie!!!no a teraz este stale neje,ma probelm s jedlom ako ja,ale tvrdi ze uz je z toho vonku..nechce si to priznat a takisto aj s tym alkoholom.ja by som sa o tom nedokazala s nou rozpravat..to nikdy...
mas pravdu,ze kazda mama ma rada svoje dieta ved ja viem ze ma ma rada..a preto by som chcela aby sa dala do poriadku..
takze aj ty to poznas,ked sa potrebujes s niekym rozpravat?fakt..este ze je tato stranka,a pani vychovavatelka,lebo s nou jedinou dokazem rozpravat o vsetkom,aj o tom co ma trapi..proste vsetko!!to sama nechapem,ako som to dokazala..
a ty aky si mala den?ja dnes idem oslavovat narodky,takze chystame grilovacku s partiou,tak som zvedava ako to dopadne..

zuzicka1989
Hm.. akoby som videla seba, keď som bola mladučká.
Potrebuješ sa rozprávať o problémoch. Aj ja to potrebujem. A stále. Dnes som moc nebola pochopená v tomto... akosi ma to zas rozladilo.
Zuzi, viem, že sa to bude zdať divné, ale verím že tvoju mamu to určite mrzí. Vieš aj ppp je istý druh závislosti tak ako alkoholizmus, drogy... a neviem ešte čo. Proste spadneš tam a aj ťa to všetko moc mrzí, ale nemôžeš si pomôcť. Je to silnejšie a neovládneš to. Skús si predstaviť v tom aj svoju mamu. Určite ťa má rada a móžno to nedokázala zvládnuť. Odpusti jej. Oslov ju a porozprávaj sa s ňou o tom ako ťa to trápi ako ti tým ubližuje... Možno spolu si pomôžete navzájom. Ak to nepôjde, aspoň budeš mať raz dobrý pocit, že si sa o to pokúsila. Vieš, keď raz budeš mať deti, budeš sa na to dívať inak. Každá matka miluje to svoje dieťa. Aj tá tvoja ťa má rada, len ste možno nenašli k sebe cestu.

romanka:no moja mama ma problem s alkoholo.a tak sa opila na tej oslave vsetci ju tak videli!!!!nemala som chut sa s nou rozpravat!!!!!!!!aj tak my dve sa rozpravame len o beznych veciach..o vareni..a o takych kravinach...
fest ma to vsetko nastvalo..to je ten moj problem ze ja neviem otvorene rozpravt o vsetkom co citim...akurat uz ale aspom na poly viem rozpravat s tou p.vychovavatelkou:-DD
mas pravdu ze vracanim akoby sli tie zle pocity vonku..
vcera som mala zase skvely den..teda aspon vecer,sme boli pri kamoske co je vydata na kavu..sme boli tam az do 00.30fajne sme pokecali..super bolo!!potom sme sli na discu..a stretla som sa tam s tym chalanom,vobec sme o sebe nevedeli ze tam budeme..a hned ma vystiskal,zacali sme spolu tancovat..potom sme sli peso spolu domov siel ma odprevadit..a celou cestou sme sa bozkavali..uzasne bolo som sa citila ako v 7.neby:-DDD
potom sme sedeli ,kecali,bozkavali sa a on mi daval ruku pod tricko..ja uz som bola poondena,ze co sa to robi..a vzdy som sa vzdalovala..a potom sa ma pytal,ze co si o nom myslim..asi si myslelĺ,ze som mniska alebo co..ale ked ja sa hanbim,bojim,,je to take divne..pre mna,aj ked viem ze je to uplne normalna vec..
povedala som mu ze somnemala chalana pred tym aze je to pre mna vsetko nove..a on mi povedal,ze keby mu slo len o to aaby sa so mnou vyspal,tak to uz mohol urobit davno..tak hadam povedal pravdu..potom som mu povedala,ze mam problemy s jedlom,ze som mala anorexiu,ze som odpadla anasla sa v nemocnici,a ze teraz sa uz z toho snazim dostat..
myslela som ze to vezmetak inac,ale on to zobral v pohode,sa zasmial,ze ked nebudem papat,tak ma zbije po dupe:-DDtak dufam,ze sa este ozve potom vsetkom,ze to nebola len taka hra..

evcca
A čo tak sa vybrať do obchodu a kúpiť si iný strih nohavíc. Také, ktoré budú volné cez stehná, pohodlné a pritom šik. Ja mám v skrini kopu vecí, v ktorých vyzerám odvážne sexi, ale v poslednej dobe siaham radšej po pohodlnosti. Potom sa cítim dobre a muž mi povie, že ma ma rád usmiatu. Tým som pre neho určite viac sexi ako keď som nesvoja, lebo rozmýšľam, že v tých nohaviciach mám akési dnes veľké brucho, sú moc bedrové, neviem ako budem v nich sedieť, všetko mi kypí z bokov... potom som nervózna, vidím sa široká, naliata a neviem ešte čo. Niekedy rozmýšľam, že si dám vyššie podpätky, to predsa nohy predĺži, vyzerajú štíhlejšie, ale potom som zas nervózna, lebo ma bolia nohy, tlačia špičky, rozmýšľam ako by som sa rada vyzula... Nie je nad pohodlnosť, dobrý strih a krásne detaily. Niekedy sa oplatí investovať viac ako kúpiť lacné a obliecť to len sem tam. Vtedy, keď je človek zo sebou ako tak spokojný.