Sme spolu 9 mesiacov, byvame spolu 2 mesiace. Od zaciatku to bolo fajn, ine ako s byvalymi, obaja sme vedeli, ze chceme byt spolu a ze chcem byt spolu aj do buducna. Nasiel si novu pracu v inom meste, aby sme boli k sebe blizsie, nasli sme si podnajom a zacali spolu byvat.
Ja viem, ze vztah nie je o tom, aby sme boli spolu 24 hodin. Ale vadi mi niekedy, ze ma nechava doma samu cely vecer a mna to proste nebavi. Tu, kde sme sa prestahovali, nikoho nepoznam, on tu ma zopar kamaratov (ktori su tak akurat do krcmy suci). Cez pracovny tyzden ja pridem z prace skor, on robi dlhsie, potom si dame spolocny neskory obed a urobime si nejaky program. Bud film, alebo sa ideme vonku prejst, ci na korcule, cez vikendy podnikneme nejaky vylet v ramci moznosti. Ale mam pocit, ze coraz castejsie ide vonku do krcmy s tymi kamosmi, ako byt so mnou.
Ja som si tu nasla jednu kamaratku, s ktorou chodime na korcule asi tak 2x do tyzdna, aby som mala nejaku aktivitu aj sama bez priatela. Ale inak tu nemam nikoho s kym by som si urobila program bez priatela. Ja vlastne ani nemam problem byt sama, ale trapi ma to, ze po tak kratkom case co sme spolu uz nema potrebu byt so mnou tak casto. Chapem, ze chce byt aj s niekym inym ako so mnou....ale nechat ma v nedelu vecer samu doma, ked vie, ze tu nemam nikoho, tak to ma dost sklamalo.
A vzdy ked mi povie, ze ide vonku s kamosmi, tak som nahnevana, aj na neho, ze mu jedno, ze tu budem sama a som nahnevana aj na seba...ani neviem kvoli comu, asi kvoli tomu, ze ho nedokazem tak zaujat, aby chcel byt radsej so mnou. A ked nechce byt so mnou po 9 mesiacoch vztahu, co bud po 5 rokoch?
Ako to urobit, aby som to dokazala brat tak, ako to je alebo ako to zmenit?
Ako nebyt nahnevana?
Ale vadi mi niekedy, ze ma nechava doma samu cely vecer a mna to proste nebavi.
hahaha.... keby je s tebou cely vecer, bolo by to napisane v tomto style Ale vadi mi niekedy, ze ma nenechava doma samu cely vecer a mna to proste nebavi.
som vydatá skoro dvadsať rokov. došla som na to ,že lásku som si vymenila za zvyk na druhého . teraz uvažujem často čo mi to prinieslo ,alebo čo vzalo. rozmýšľam či by mi nebolo lepšie samej. báť sa samoty za týchto podmienok v ktorých sa nachádzam mi nerobia radosť.len starosti čo so mnou bude budúcnosti . ostala som invalidná dôchodkyňa čo nepracujem desať rokov. cítim sa osamelá ,lebo nie som v styku s ľudmi. nemali sme spolu deti .nikde ma nezoberie von do spoločnosti,sedíme doma celé dni ako starci. o chod domácnosti sa zásadne starám sama . on je pracovitý ,ale čo doma len sedí pri pive,je uzavretý ,zasnený do seba. nepoznám jeho nejaký cieľ,ktorý by by mal vytýčený a chcel by si splniť. má dve dcéry predošlého manželstva ,čo jedna dcéra je prostitútka ktorá je intímne chorá . nechcem aby nás navštevovala ,lebo ona sa so mnou neznáša. istý čas bývala s nami ked nebola plnoletá aj dlhé roky potom ,kým nezačala propagovať tento jej vkus obživy. hlavne viem,že sa tu na mňa čaká kedy zomriem ,aby sa tu mohla nasťahovaťdo môjho bytu čo som kúpila za slobodna. prišla som na to že manžel zo mňa vyžmykáva poslednú kvaku krvi na všetko svoje pohodlie ,ktoré má,lebo som čistotná,šporovlivá . som tu ako slúžka. nemá záujem o mňa ako o ženu lebo nikdy ma o sex nepožiadal . dokonca nepovie mi na meno,vždy som bola ja hlavný aktérom milovania. málo kedy sa podarilo uspokojenie z mojej strany,lebo nevydrží. je veľmi štíhli dokonca chlapeckej postavy kde nemá dostatok na žiadne fyzické práce. šetrím peniaze na starobu,ale hlavne na prilepšenie ,aby som mohla chodiť do kúpeľov ,alebo na nejakú dovolenku . nikam nejdeme,lebo sa hambí za mňa. neuvedomuje si že sám nie je model ,ani milovníkom v posteli ,preto mu prvá žena utiekla za druhým ,chýba mu libido. tak namiesto muža mám doma malého chlapca o ktoré sa starám,napriek,bolesti ktoré trpím často . nezanedbávam domácnosť ,venujem sa celej sily. tak sa cítim čo raz neistá ak náhodou budem paralizovaná ,a odkázaná od jeho pomoci. vidím,že teraz nedáva na javo svoju náklonnosť . myslím na rozvod aj ked by to nebolo ideálne pre obidvoch,sme obaja pädesiatnici ,a znovu si vytvárať nový sťah nehodlám. tak neviem čo by bolo dobré,aby sa u nás zmenila lepšiemu ,aby som sa necítila opustená nevšimnutá a opovrhnutá . kedy sa ja dočkám od neho pekného slova že mňa miluje že si ma váži aká som s tými nedostatkami čo prechovávam . nechcem byť niekomu nahrádzať matku ,ani robiť slúžku,chcem pocítiť lásku v našom spoločnom živote ktorý sme si vybrali.
preco nejdes s nim?
ty si malé deculo, že potrebuješ stály dozor niekoho druhého? Keď nemáš kamošku ani priateľa pri sebe, nauč sa užívať si život aj osamote - sama so sebou. Chlap po tebe bude túžiť ak budeš sebavedomá, samostatná jednotka. Keď sa budeš vešať len po ňom, budeš otravná. To neni o tom, že by nechcel byť s tebou. Proste sa nauč byť viac samostatná a dospelá. Lebo teraz sa chováš ako malé deculo, čo nemôže byť samo.
Jemu asi začalo viac chybat pivo ako laska. Stopni ho este na zaciatku. Len sa ho niekedy opytaj, ze kolko piv vypil a budes v tom mat jasno.
Toto by vadilo aj mne. Ale skôr by ma znepokojovala skutočnosť, že vysedáva po baroch a kofolu tam zrejme nepije.
Ty si človek, ktorého miluje. Oni sú jeho blízki, spriaznené duše, ktoré spoznal skôr ako teba, a tak je logické, že v jeho živote predstavujú akúsi dôležitú súčasť jeho bytia. Tým nechcem povedať, že je dobré, ak ťa odstrčí na vedľajšiu koľaj! Myslím si však, že nie je nič zlé na tom, ak sa naňho nebudeš hnevať za to, že raz za čas dá prednosť im pred tebou. To, že ťa nechal samu v nedeľu večer nie je správne, ale stalo sa! Ak niekoho človek miluje, mal by vedieť odpustiť aj takéto drobné chyby, lebo nikdy nevieš, kedy to odpustenie budeš potrebovať ty! :)
