Tak ako je to aj v názve, citim sa v poslednom čase (cca 2-3 mesiace) strašne zbytočná, nenávidim svoj život, pretože nemám dostatok slobody, vôbec neviem čo je to šťastie. Viem, veľa ľudi si vravi že človek sa má tešiť aj z maličkostí ale so mnou sa ani maličkosti nestanú. Mám 22 rokov, otca nemám iba nevlastného, ktorý ma nenávidí, matka mi zarobené peniaze berie, priatela nemám, pretože nechodim nikam proste ma púšťaju von len na hodinku alebo 2 aj to raz do týždňa s tým že aj potom nasledujú len hádky. Kamošky velmi nemám a aj ktore mám maju priatelov, su zasnubene a aj vydate s detmi. Moj zivot pozostáva z toho že ráno vstanem, odídem do práce, pridem domov a sedim doma alebo upratujem. Cítim sa ako 40-50 ročna žena v domácnosti. Ale ja som ešte mladá a potrebujem žiť. No neviem ako. Nedávno som mala taký krátky románik s jedných chlapom a ukončilo sa to hrozne a ako bolestne som si kupila zájazd do Paríža z tých peňazí čo som dostala ako vreckove, ktore som si šporila od 14. rokov. Chcela som tam ist uz od 15. rokov. Matka mi ho zrušila, že nemám ist tam sama. Neviem čo mám urobiť, cítim sa mizerne, denno-denne mam uz samovražedne myšlienky lebo mam pocit že len to je jediný útek a riešenie. Nikdy som nebola šťastná, nevlastný otec ma chcel dat do detskeho domova ked som mala 6 rokov a matka ma vychovávala tak, že ju nezaujimalo čo je pre mna dobre, len to pozerala aby jej bolo dobre. Ja som trpela. Proste, aj teraz ludia si ma ani nevšímaju, alebo aj ked hej tak ma len ohováraju a podcenuju. Ja neviem čím si to zaslužim lebo nefajčím, nepijem, nedrogujem, proste nič.
Úplne zbytočná, nechcem žiť
Ja mám 15 rokov.. A už rok a pol sa cítim asi tak isto ,úplne zbytočne,mám samovražedné myšlienky , v podstate sa režem , dva krát som sa predávkovala liekmy , 2 krát som ušla z domu , chcela som slobodu.. Rodičia ma moc von nepuštajú a z toho , že som bola už 3 krát na psychiatrii som stratila všetkú dôveru ludí a kamarátov...Rodičia mi neveria ,jediné z čoho mám radosť je to , že mi davajú každý mesiac 30 euro za to že upratujem a staram sa o malého brata,..Inak ma nič nebaví , mám stale depresie ,chuť vyskočiť z okna , alebo zase újsť , podrezať si žily , proste chcem byť mrtva :-(( ja už neviem ako mam takto žiť dalej , psychologička mi vraví , že to prejde , že to je len malé smutné obdobie..Ale ako mám byť štastná ?...Ked nemám kamarátov ?.. Všetko čo sa doteraz stalo ma veľmi mrzí.. Len ja inak neviem žiť..Určite je to len životné obdobie ktoré prejde ale bojím sa toho že kedy , bojím sa každeho dna . Bojím sa ráno otvoriť oči , že čo mi život zase pripraví... Nechcem ísť už zase na psychiatriu , už som vyskúšala hocičo.V nite na pedopsychiatrii , v Nitre na dospelom , v Kremnici na detskom :-(.. Ved ja mám len 15 , celý život pred sebou , ale ked sa ako koľvek začnem snažiť , vždy sa to dokazí.. vždy mi niečo podlomí kolená a zase spadnem dole :-((..
a co praca, cim sa zivis? Bavi ta aspon ta? a kolektiv, mas aspon tam niekoho?
Ako uz bolo povedane-najdi si podnajom a vykasli sa na ludi, ktori ta takto nicia. Mas len 22 rokov a cely zivot pred sebou, tak bojuj a nevzdavaj sa:). Najhorsie je urobit ten prvy krok, ale potom to uz pojde.
No tak si predstav, že ja som sa kvôli Tebe tu zaregistrovala, aby som Ti trochu "presmerovala" myšlienky.V žiadnom prípade nepomýšľaj na to, že si zbytočná!!! Každý jeden človek je dôležitý, a Ty si ešte mladá, a ja verím, že sa nájde človek, muž, ktorý Ťa ocení.
Prečo Ti berú zarobené peniaze, snáď máš vlastný účet a vlastnú bankomatovú kartu? Keby si niektoré veci, s ktorými nesúhlasíš, urobila po svojom - čo by sa stalo? Bili by Ťa? - od toho tu predsa máme políciu... Ja by som odišla preč, do podnájmu, aj tak Ti všetky peniaze berú, takto by si si platila súkromie, slobodu a pokoj. Aj keby Ti vyšlo potom iba na rohlíky....Hlavu hore!!!
neviem odkial si ale skus odist niekam byvat trebars do bytu na prenajom ... viem je to drahe dnes ale trebars ked budete dvaja v byte (teda musis niekoho najst aj na inzerat) tak sa o da vzdy lepsie ako to co mas doma ...
Nikdy si nerozmýšlala nad odchodom?
