Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,

Príspevok v téme: Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,
Nesmelá

Mám 22.

Neviem ani, čím začnem.

Snád asi tým, že vždy, ked je nejaka kriticka situácia, nejaký problém, tak musím premýšlať o nom hodiny...som nepokojná, nedokážem sa sústrediť, alebo si len tak sadnúť a pozrieť trebár film..až pokým nie je daný problém vyriešený...samozrejme že zase nerozmýšlam o nom 24-hodín denne..ale zo začiatku velmi vela..a potom postupne stále sa sním vo vnútri zožieram...a hladám x riešení, aj ked viem ,že ten den, resp. ten večer, už aj tak nič nevyriešim...

2.druhý taký problém sa týka toho, že jednak beriem veci velmi vážne ale na druhej strane = 2.Aj velmi osobne..ked sa napríklad niekto ku mne chová zle, resp. ma krivo obviní z niečoho, čo som nespravila... tak namiesto toho, aby som sa riadne obránila, vytackám zo seba len pár viet..a potom sa zmôžem tak maximálne na plač..neviem či je to nejaká psychická ,,porucha,, , ale proste ked sa niečo také stane..ako keby dostanem šok. Bum! Začne mi hrozne búšiť srdce..naberie sa mi krv do hlavy-obrazne povedané, citim, ako vriem, ako sa začnem červenať, že mi horia líca...pocitujem uzkosť....potom za také dve minúty sa to pomali ukludní..ale ja sa citim ako v šoku...že ako len ludia možu byt taký zlý..a vynadať mi, alebo sa zle ku mne chovať, prečo??? Ku každému sa snažím byť milá, pomocť mu..som priatelská..ale niektorí ludia su svine......

Nechápem tento hnusný svet..nerozumiem mu.. necitim sa v nom dobre..je tu tolko svinstva..

Prednedávnom sa mi stala istá situácia, kde mi bolo naznačené - (práca) že tam nie som velmi vítaná, a že ma musia presunúť...
Nikto mi k tomu nič nepovedal, tvárily sa v pohodičke..pri tom bohvie čo si mysleli...a vedeli, že aký má šef dôvod na presun...až na jednu s prepáčením suku! ktorá len pomedzi zuby zašomrala niečo v štýle...že sa mi ani nečuduje pri tom mojom správani...!!!!

Nič nikomu nerobim, som prirodzená, som slušná, čistá, slušne sa obliekam, ako som napísala..priatelská milá..ale zase sa nepchám nikomu do riti..som len možno viac hanblivá a radšej sa dva krát spýtam..ako urobím chybu...niektorý kamarati mi vyčítaju - oni to nazývajú detskosť....tak kto má teda pravdu???

Prečo som taká??
Ako napríklad niekto nad tým istým problémom mávne rukou, a iný sa zase trápi celý den??

To musím zažiť 100 zlých hnusných situácií, aby som sa ,,ostrielala,, životom, a netrápila sa tak..resp. chovala sa viac sebavedomejšie a menej sa bála???

Ak si dá niekto tú námahu, prečíta si to a poradí . budem velmi vdačná...prepáčte, že je to také dlhé..v skratke sa to nedalo..

Vopred Vám velmi pekne všetkým ďakujem..

Nesmelá

nicolette - nie nehnevam sa. To vobec nebolo tým:-) Len som tu už nejako nechodila, nestíhala som, a robila som ine veci..

a po dlhšej dobe som zase prišla pozrieť:D

Tak pomaličky to ide..ako som písala aj Kath, tak učím sa pomali si povedať svoje:-)
len vravím, ako som odpovedala Kathe - tak teraz to je takto nejako:D:D

nicolette

Nie, ja som sa absolútne necítila zle a keď som si to po sebe spätne prečítala, tak som si povedala, že som to mohla napísať trošku inak, ale tak to už neovplyvním, v každom prípade to nebolo myslené zle :) som si už myslela, že sa hneváš alebo čo, keď si sa tak dlho tu neozvala :))) ako sa inak máš?

Nesmelá

nicolette - som teda rada, že je to ok, že sme sa porozumeli nakoniec:-))

Ale ten text - vyznelo to tak:D:D

tak som sa zlakla, nechcela som, aby si sa cítila zle..lebo to tak z mojej strany nebolo myslene.

Nesmelá

Kath - ahoj, dakujem ti za tvoju reakciu na moj príspevok. No takto to je so mnou:D

Pomali sa snažím otvárať si ústa na veci, čo sa okolo mna deju a čo sa mi nepáčia...avšak musím sa ešte dooosť osmeliť:-))

A stále chcem počuť to čo viem, a čím som si na 99% istá, ešte raz:D:D

Presne o to mi ide(super si to napísala) - to zocelenie. Neviem, ako, kde, s kým, ho mám nabrať.
Ale asi by som ho potrebovala ako soľ.

Je to aj rozpísane niekde v tejto diskusii, kde sa zmieňujem o matke..a otcovi...ako nás opustil...a matka je hanblivý typ s nestálimi a často sa meniacimi názormi..hanbí sa....

ja potrebujem niekoho(kamaráta/ku), kto je rázny, pevne si stojí za názormi, ale je aj citlivý, jemný...empatický....taký človek, keby mi ,,nechal moju nehu", tým že by ju mal tiež, tak mne by sa táto stránka osobnosti nemenila..ale aby mi ukázal, ako si nenechať skákať po hlave, čo povedať, aby to bolo (relatívne-kedže situácie su rôzne) správne.

asi chcem vela:D:D:D

A ako tebe vlastne tá kamaratka pomohla?? chodievala si s nou do mesta sa bavit??? A videla si nejake jej reakcie na situácie?? alebo bola hnustná na teba, a ty si sa naučila brániť???

dakujem:-)

Major Matrix - dakujem! :-)

Major Matrix

Pre Vas Nicolette

Ale ked to skusime niekedy dodame si aj pozitivnu energiu lebo ja velmi vela dokazem pochopit ako len citat a pisat :)

Pre Vas Nesmela

Ste super a hlavne nedavajte si skakat po hlave od ludi absolutne od nikoho

Dakujem za pochopenie

Kath

Ahoj, pri čítaní tvojho článku ma oblial studený pot a tuho som premýšľala, či som ho náhodou nenapísala ja. Všetko o čom si sa zmienila sedí na mňa. Som úplne rovnaká ako ty a tiež ma to dosť trápi. Ja nad blbosťami premýšľam aj tri dni a neznášam to. Najhoršie obdobie prežívam teraz a to od času, keď ma vyhodili z práce so slovami, že nie sú so mnou spokojný aj keď nechápem, kde nastal problém. Makala som viac než všetci tí fľákači dokopy. Najnepríjemnejšia situácia bola, keď ma šéfová obvinila z niečoho, čo som neurobila a ja som zo seba nedokázala vysúkať obranu iba som celá červená pred ňou stála a chcela sa rozplakať.

Tiež sa veľa pýtam, ja úplne milujem, keď ma ľudia informujú aj o veciach, ktoré sú mi jasné. Už som to hovorila známym a poviem to znova, mám jednoducho rada spôsob akým mi vysvetľujú veci, preto sa toľko na všetko pýtam. Tiež vravia, že som detská :)

A teraz rada. Mne naozaj veľmi pri tom trápení sa s blbosťami pomohlo písanie. Píšem často a veľa a keď ma niečo zožiera jednoducho sa z toho vypíšem aj na päť strán a trochu sa mi uľaví. Skús to a sama uvidíš.

Ale inak musí jednoducho prísť niečo čo ťa zocelí. Ja som na strednej mala kamarátku, ktorá bývala často krutá, ale taká bola jej povaha a vďaka nej som zas neni až taká citlivá ako som bývala (aj tak je to dosť, ale o niečo lepšie). Teraz mám 21 a stále s tým bojujem :)

Držím ti palce :)

Major Matrix

Pre Vas pekny den

Nicolette Nesmelá Sejla

Nechcete si ist niekedy niekam len tak pokecat taku diskusiu o vselicom moznom a nemoznom si spravit nezaväzne ? :)