Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,

Príspevok v téme: Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,
Nesmelá

Mám 22.

Neviem ani, čím začnem.

Snád asi tým, že vždy, ked je nejaka kriticka situácia, nejaký problém, tak musím premýšlať o nom hodiny...som nepokojná, nedokážem sa sústrediť, alebo si len tak sadnúť a pozrieť trebár film..až pokým nie je daný problém vyriešený...samozrejme že zase nerozmýšlam o nom 24-hodín denne..ale zo začiatku velmi vela..a potom postupne stále sa sním vo vnútri zožieram...a hladám x riešení, aj ked viem ,že ten den, resp. ten večer, už aj tak nič nevyriešim...

2.druhý taký problém sa týka toho, že jednak beriem veci velmi vážne ale na druhej strane = 2.Aj velmi osobne..ked sa napríklad niekto ku mne chová zle, resp. ma krivo obviní z niečoho, čo som nespravila... tak namiesto toho, aby som sa riadne obránila, vytackám zo seba len pár viet..a potom sa zmôžem tak maximálne na plač..neviem či je to nejaká psychická ,,porucha,, , ale proste ked sa niečo také stane..ako keby dostanem šok. Bum! Začne mi hrozne búšiť srdce..naberie sa mi krv do hlavy-obrazne povedané, citim, ako vriem, ako sa začnem červenať, že mi horia líca...pocitujem uzkosť....potom za také dve minúty sa to pomali ukludní..ale ja sa citim ako v šoku...že ako len ludia možu byt taký zlý..a vynadať mi, alebo sa zle ku mne chovať, prečo??? Ku každému sa snažím byť milá, pomocť mu..som priatelská..ale niektorí ludia su svine......

Nechápem tento hnusný svet..nerozumiem mu.. necitim sa v nom dobre..je tu tolko svinstva..

Prednedávnom sa mi stala istá situácia, kde mi bolo naznačené - (práca) že tam nie som velmi vítaná, a že ma musia presunúť...
Nikto mi k tomu nič nepovedal, tvárily sa v pohodičke..pri tom bohvie čo si mysleli...a vedeli, že aký má šef dôvod na presun...až na jednu s prepáčením suku! ktorá len pomedzi zuby zašomrala niečo v štýle...že sa mi ani nečuduje pri tom mojom správani...!!!!

Nič nikomu nerobim, som prirodzená, som slušná, čistá, slušne sa obliekam, ako som napísala..priatelská milá..ale zase sa nepchám nikomu do riti..som len možno viac hanblivá a radšej sa dva krát spýtam..ako urobím chybu...niektorý kamarati mi vyčítaju - oni to nazývajú detskosť....tak kto má teda pravdu???

Prečo som taká??
Ako napríklad niekto nad tým istým problémom mávne rukou, a iný sa zase trápi celý den??

To musím zažiť 100 zlých hnusných situácií, aby som sa ,,ostrielala,, životom, a netrápila sa tak..resp. chovala sa viac sebavedomejšie a menej sa bála???

Ak si dá niekto tú námahu, prečíta si to a poradí . budem velmi vdačná...prepáčte, že je to také dlhé..v skratke sa to nedalo..

Vopred Vám velmi pekne všetkým ďakujem..

Nesmelá

nicolette - tvoja posledná veta by si zaslúžila byť zarámovaná a ,,niekde vycapená,,. :D
na dobre viditelnom mieste....

máš uplnu pravdu..je to tak..a je to škoda..asi tí mudri ludia su aj viac empaticky..viac vnimaju..a nie su ako tí povrchní namyslenci..

Som rada, že si sa v niektorých mojich vetách nasla..na druhej strane nie..lebo potom mas asi tiež nejake trapenia:-(

čo vlastne ovplivnilo teba k tomu spravaniu, ake mas??

nicolette

Nesmelá
Ani nevieš, v koľkých Tvojich práve napísaných vetách som sa našla. Nie vo všetkých, ale v niektorých istotne. Máme toho veľa spoločného a myslím si, že na to všetko, čo človek v dospelosti prežíva, vplýva aj jeho detstvo, na psychiku a tak celkovo. Najhoršie je, že inteligentní, rozumní ľudia sú plní pochybností, no tí hlúpi sú plní sebavedomia :-)

Nesmelá

Ďakujem Vám všetkým vemi pekne zaa rady a názory. Velmi si to vážim, a budem sa snažiť nejako zmeniť, v tom dobrom slova zmysle..aby sa to nejako podarilo..aj ked to nebude jednoduchšie, byt odolnejšia a silnejšia...

nicolette - dakujem. To je tiež moj mínus, neviem prečo, ale záleží mi na tom, čo si o mne myslia druhý, nedokáze mi byt jedno, ked si niekto o mne myslí zle veci a somariny, ked ja viem aká som..a potom ma to velmi trápi..a najradšej by som tým ludom chcela proste dokázať, že to nie je pravda..ale že som milá, slušná priatelská....

_SiNdy - dakujem ti za radu, asi mi naozaj neostáva nič ine, pretože takýmto sposobom sa jedine tak zbláznim.
Musím to skúsiť.

podobný - dakujem ti za podporu, je mi lepšie, že na to nie som sama, a že je viac podobných..
Neviem, či verím na takéto veci ako ,,karma,,..nechávam to otvorené,..ale ak karma funguje, prečo teda ked konám dobro, ako aj ty vravíš, tak ešte sa to vracia v zlom, ako si napísal,..fackami??

Kedy sa to začne vracať???

Sejla - velmi pekne Ti dakujem, že si si to prečítala..tak takto...s tým otcom..ja ani neviem prečo..ale vobec som to nebrala nejako dramaticky.ten odchod otca..bola som malá..nejako velmi som si to neuvedomovala..až postupom času..a potom som sa skor na neho hnevala(bála sa ho, ked sa hadali, a videla som ,že matka už nevládze sa hádať)..resp. neskor mi bol lahostajný..ale nikdy som sa neobvinovala..ani som to nebrala ako niektore decka, ked sa im rozvádzaju rodičia(že ja som na vine..)to nie...skor som bola rada...pretože ked bol doma..iba sa hádali..

Od matky som odkukala okrem hanblivého správania, taktiež jej + -sy : dobrotu a ochotu každému pomocť..v tom som rovnaka..že chcem každemu dobre a ku každemu sa milo chovam..ale asi je to teda niekedy aj na škodu,..

Nemám ostré lakte...neviem sa obracať ,,vo svete svín,, ako fakt niektorý vychcaný ludia...

Proste to neviem..nemám od koho, nikto mi nedal takýto vzorec správania..nemala som možnosť odkukať, ako sa robí ,,stáť si za svojim,, a že aj ja mám svoj názor, a možem ho povedať, ako aj to, že mám svoju cenu...

neviem či mám komplexi..to je možno silne slovo..skor je to fakt o tom neverení si..a že si myslím, že som menej..ako ,,oni,,...neviem či je to komplex alebo len málo sebavedomia...

Niekedy mám na seba také nervy..že som aká som..napríklad viem, že som šikovne dievča(vnútri to viem).. niektore veci mi pekne idu..daria sa mi..ale už ked mám v nich malý problém..a nejdu mi tak, ako chcem aby mi išli, rýchlo a lahko..bez námahy..aj ked mi idu..len sa musim trošku posnažiť..byť kludnejšia a trpezlivejšia..tak hned mám na seba nervy a v duchu mi idu myšlienky, ...že som neschopna..že to len mne sa tak nedarí...že nič neviem..nemám na to...

Až také deštruktívne myšlienky..niekedy sa ich až zlaknem, neviem prečo mi idu v hlave...

Zrazu potom si však uvedomím, že: ,,preboha! ved aj ja mám nejaku cenu, som mlade mudre šikovne dievča..prečo si tak nadavam,,????!!!

A potom sa zvyknem rozplakať...(lebo mi je to velmi luto...že sa znevažujem...

:-((

Mám nepochopitelné nálady..neviem prečo..

Niekedy som hrozný nervák a vytočí ma každá maličkosť...a inokedy som pekne v pohode...veselá....povačšine dna mi však chodia po hlave tie myslienky ohladom otca...mojej rodiny..mna ..+ nejakých problemov..a to ma vykolajuje..

+..niekedy neznášam mužov....(asi kvôli mojmu fotrovi)...neznášam ich..niekedy..lebo si myslím..že maju moc..a dokážu žene ublížiť...(v podstate to, čo spravil moj otec...poviem to hnusne...ale:,,vystriekať sa, a ísť preč,,....pričom všetko to zle si potom zlízne LEN žena....

zatial tolko....majte sa pekne...

AJ KED BY STE MI UZ NEVEDLI PORADIT, tak SA ASPON VYROZPRAVAM..ak Vám to nebude vadiť...pomáhate mi totiť..ked ste tu..

a ja Vám za to velmi
dakujem......

Sejla

Nesmelá.
Ak by som si mala tipnúť, tak by som povedala, že to úzko súvisí s tvojim detstvom. Keď ťa opustil otec v 5 rokoch (!), stratila si tú naistejšiu istotu, akú dieťa má - možno práve preto teraz celý život hladáš istotu (opýtaš sa radšej dva krát, všetko chceš vedieť do podrobností, chceš robiť veci vždy 100% správne). Možno si sa jeho odchod snažila odôvodniť, nevedela si nájsť odpoveď, obviňovala si samu seba, možno to bolo preto, že si nechcela jesť špenát, alebo preto, že si rozhadzovala hračky, možno si bola zlá a preto si otca sklamala. A nadobudla si strach. Strach z ľudí, pretože vieš, ako veľmi vedia ublížiť. Tento strach a neistota ťa robí zranitelnejšou a INOU, než ostatné deti, preto si bola tŕňom v oku spolužiakom. V škole nás totiž vedú k stádovitosti oviec a uplatuňujú princíp iný = zlý, nesprávny. Je to pekne znázornené tu: www.youtube.com
A šikana v škole je druhá dôležitá vec, ktorá ovplyvnila tvoj život. Každý človek, ktorého šikanujú a nevie sa brániť, má pocit menejcennosti. A ubližuje mu to viac, než to navonok vyzerá, berie si to osobnejšie, než by si ktokoľvek, kto ho šikanuje, pomyslel, či vedel predstaviť.
Tretia vec je tvoja matka, od ktorej si mala možnosť odpozerať len neželané správanie.
Treba si uvedomiť, že ty nemôžeš za to, že sa ti rozpadla rodina, ty nemôžeš za to, že ťa šikanovali v škole. Mala si dôvod byť bojazlivá a nepriebojná, teraz si však dospelá a prišiel čas, keď by si sa s tým všetkým mala vysporiadať a prijať sa takú, aká si aj so svojimi chybami. Len potom môžeš zapracovať na priebojnosti a smelosti. Zrejme máš veľké komplexy. Cítiš sa menejcenná, keď nevieš niečo ovplyvniť, keď spravíš chybu, aj úplne normálnu kritiku si berieš ako výčitku. Toto je tvoja achylova päta, vždy, keď na ňu niekto stúpi, nastane blok a tvoj mozog sa snaží tento blok udržať a stojí ho to veľa síl. Ten blok je ako priehrada, ktorá keby sa rozpadla, zavalila by ťa veľká voda smútku, nespracovaných udalostí, ktoré sa kopia za tou priehradou už od útleho detstva. Nečudujem sa, že nevieš pochopiť veľa vecí a okolností, jedna časť tvojho vnímania je zablokovaná a utajená. Veľa vecí si vysvetluješ nesprávne.
Asi by si mala vyliečiť svoj smútok. Najlepšie by bolo, keby si mala nejakú spriazdnenú dušu, ktorej by si sa postupne otvárala a veľa o tom rozprávala.
Čo sa týka medziľudských vzťahov a tých vychcancov v práci, pre zatial by ti veľmi pomohlo, keby si dokázala aspoň pôsobiť sebavedomo. Choď vzpriamená, rozprávaj hlasno, pýtaj sa bez výčitiek, nedaj na sebe poznať strach, lebo tým pádom oni majú navrch. Aj oni majú strach, lenže ty ho nepoznáš. Aj oni majú svoje achylove päty, ktoré by si spoznala dôsledným pozorovaním. Ale celkom určite jeden strach majú spoločný a to sú ich nadriadení, priami, či nepriami. Naštuduj si pracovné právo, práva zamestnancov, absolventov a aj interné právo tej firmy. Trochu ťa to ukludní. Samozrejme, nevyhadzuj im hneď na oči ten a tamten paragraf a kde sa ich pravidlá krížia so zákonom, ale keď ti niekto bude chceiť krivdiť, či oblbnúť, sebavedome, ale jemne naznač svoje vedomosti, prípadne sa odvolávaj na ich nadriadeného (nie vyhrážkami, len nenápadným naznačením, či pripomenutím mena) - dokonca aj najvyšší šéf má nadriadeného a to je zákon. Oni celkom určite zákon naštudovaný nemajú a preto veľmi rýchlo sklopia uši a začnú ťa viac rešpektovať.
No a snáď ešte jednu radu by som ti mohla dať... keďže mi je jasné, že keď si pár krát za deň povieš, že si úplne úžasná a výnimočná a že sa nemáš za čo hambiť, pravdepodobne tomu neuveríš. Tak aspoň tento pocit v sebe umocňuj postupným zvyšovaním si sebavedomia. Nahoď sa do štýlových handier, choď ku kozmetičke, tráv čo najviac času s ľuďmi, ktorí ťa majú radi, veľa čítaj, maj prehľad o svete, rob veci, v ktorých si dobrá a nesnaž sa byť dokonalá. Postupne sa otváraj svetu - znamená to byť bezprostredná a spontánna - nemyslieť na to, čo si kto o tebe pomyslí.

podobný

Ahoj. Neviem veľmi poradiť, no možno ti dobre padne, že nie si na svete jediná s podobnými problémami. Mne niektorí známi tiež hovoria, že som ako dieťa, pritom už mám 26 rokov. som napriek tomu dosť hanblivý, ustráchaný, málo rozprávam a myslím si, že nie som extra obľúbený v kolektíve. Poradil by som ti snáď len toľko, že žijeme len raz, netráp sa preto pre červené líca. Po svete chodí XY ľudí, ktorých červené líca priťahujú. Patrím k nim. a tiež ich mávam. O tvojich problémoch v práci veľa neviem, preto ich nejdem ani komentovať. Poradím ti však. ak si skutočne milá a priateľská, raz sa ti to istotne vráti. volá sa to karma .) Mne sa tiež zdá, že nerobím ľudom zle a vracia sa mi to fackami. snáď len dodám, nenechaj sa odradiť a hlavu hore! budem držať palce. ahoj a pekný deň

_SiNdy

Nesmelá pozri ja viem ze to nejde nechat iba tak. No cim viac nad danym problemom rozmyslas tym viac ta to zerie. Viem co pisem pretoze ja s´prezivam to iste a nieje to taky problem ze sa neda riesit mozno ti pomoze psycholog no ja k nemu odmietam ist. Skusit to mozes za to nic nedas ale mne pomaha ked sa nad ten problem povznesiem ak vies co tym myslim. Nesmies nad nim tolko premyslat a predstavovat si tie horsie aj lepsie situacie. Vycerpava ta to a napisala som ti iba radu ktoru pouzivam ja. Pri mne to funguje a ono sa to vyriesi nejak samo. Drzim ti palce ty to urcite zvladnes si mila baba. Nedovol malemu problemu aby ti prerastol cez hlavu.

nicolette

Nesmelá
Predovšetkým si treba uvedomiť, že každý je taký, aký je. Ja pozorujem na sebe zmeny, že už som iná ako niekedy. Bola som skôr taká tichá (ale nie voda :D ), milá a dobrá na každého, aj na toho, čo si to nezaslúžil, ale chvalabohu som prišla na to, že sa takto ďalej nedá byť na každého milá a nechať so sebou opovrhovať a aby mi druhí skákali po hlave, to nie, jednoducho som si povedala DOSŤ!! :) úplne, že zo dňa na deň som sa zmenila.. Už mi to fakt išlo na nervy, že som sa tak snažila a niekto, často aj menej šikovný človek, nevedel moju snahu oceniť. Naučila som sa sama obhajovať si svoju pravdu. A taktiež mi veľmi pomáha, že mám okolo seba super ľudí, ktorí mi neustále dokazujú, že som aj ja super :) no žiaľ to, že z času na čas zvyknem riešiť to, že mi strašne záleží na tom, čo si o mne druhí myslia mi doteraz nejako neprešlo, je to asi z toho, že si dostatočne neverím ale súčasne si uvedomujem, že žiadneho človeka nemôžu mať všetci radi, je to nemožné, inak by tomu bolo v tom prípade, že by som dokázala hrať na viac strán, čo ale nie som, lebo falošná byť neviem :)

Nesmelá

Dakujem Vám za názory, som myslela, že taký človek ako ja ani nie je..ja ž neviem, čo mám s tým ,,neverením si,, robiť... :-(

BUDE TO TERAZ DLHSIE, tak sa nehnevajte, ale chcem sa s Vami poradiť, mám viac otázok

Takže postupne:

_SiNdy - dakujem ti za radu, snažím sa to mať na saláme, ale ja skrátka nemožem povedať, : ,,á, nahám tak, bude dobre,,. Naozaj , ani nejde o mna, ale moj rozum mi to skrátka nedovolí a vkuse myslí na problem...skušam to, velakrat, niekedy to pomože,,..niekedy na polhodinu...a inokedy to vobec nejde...ako mám zabudnuť na problem??? mám si to proste len povedať a už automaticky vypnuť???

ale na čo ked ten problem sa bezo mna jednoducho nevyrieši...
ja si musim premyslieť dopredu viac variant, aby som nebola nepripravena..a z tých premyslených potom vyberám, čo je najlepšie...ked príde daná situácia..neviem ako z toho von..vysiluje ma to...

Sejla - je to v podstate dá sa povedať brigáda, je to Absol.prax.
Nechcela som o vravieť..neviem kto tu všetko chodí na tieto fora...
Asi vás to tu prekvapí..ale ja to beriem zodpovedne, ako moju prácu, na určite obdobie..

A proste mám pocit, že sa tam ludia nejako vyvyšuju..len zato ,že som absolvent a nepochopím všetko hned...
neviem, kedy zistím, že je to ešte okej, a mám jednať milo, a neviem, kedy z ich strany ide už o drze chovanie, arogantnosť, povýšeneckost...a ja ako mam ptm zareagovať- kričať?alebo byť asertívna?? ked milo a slušne odpoviem, že tomu nerozumiem, alebo sa niečo opýtať, tak len na moju otázku je daná pracovnička ticho..a potom len ,,prehodí,, medzi zubami, že áno, to patrí tam...a pozeá sa na mna ako na p--u...:-(

Nicolette - vobec mi nevadia dlhe príspevky, - už len ja:D:D píšte kludne čo váas napadne..ved ja má tiež mnoho otázok a už neviem, s kým sa poradiť.a tu ste rozny ludia a vidim, že mi viete poradiť:-) dakujem.

Ja to mám tak ako ty..bolí ma to, a jednoducho raní, ked sa dozviem o nejakých hnusných bodlých ohováračkách...:-(( neviem to nechať tak, že :,,á, nech si myslí, kto chce, čo chce,,..jednoducho ma to zabolí..a pri tom mi sú tí ludia nič/ani rodina/ ani nič.....

A ako si to vyriešila, ked vravíš, že už je to lepšie ako kedysi???:-) som rada:-)

Sejla - neviem ako, ale si to úplne vystihla - mám pred ludmi príliš velký rešpekt. Proste o každom mám pocit, alebo si myslím, že je viac ako ja, že je lepší..krajší...múdrejší šikovnejší...a každého si tak velmi vážim a ako keby sa ich bojim, že : ,,oj, toto nemožem,, alebo čo..a chovám sa velmi slušne..dokonca sa aj bojím niečo opýtať..ale ja neviem prečo to tak je...

P.S:mám si cih potom menej vážiť??alebo ako to mám urobiť??

čo vlastne znamená čítať medzi riadkami?? a ako to mám robiť??? tuším mi to tu už písal..ale mi už neodpovedal..ja to naozaj neviem a neznášam to..mám rada, ked mi proste ludia vysvetlia všetko ,,polopatistikcy,, inak to bohužial velmi nepochopím..a aj ked si neverim, ale aj napriek tomu si myslím, že som múdre a šikovne dievča...Nie som sprostá aj ked neičo nepochopím, len to musim mať viac menej podrobne...a aj ked niečo viem ,radšej sa opýtať ešte raz, ako som povedala, držím sa hesla: ,,dva krát meraj, a raz rež,,. je mi to tak lepšie...ale ako vidím, asi medzi ludmi mi je to na nič..lebo sa to asi nehodí..:-(

P.S:ak chcete , pozrite si moj príspevok Nesmelá
05.08.12 11:00 - o rodine - velmi podstatne pre mna..či to s tým má nejaký súvis..

Nesmelá
02.08.12 20:31 - je tam o mojej šikane

či to má s tým nejaký súvis....

zatial vam velmi pekne všetkým dakujem..velmi mi pomáhate a dávate mi silu a nové názory:-)

Prepáčte že je to dlhe..naozaj sa inak nedalo...

Sejla

na Slovensku je veľa hlupákov a často v práci nevedia byť profesionálni. Ty mi prídeš ako príliž dobrá a zodpovedná na svoju pozíciu. Možno by si si mala hľadať prácu niekde inde, na zodpovednejšej pozícií, ale to musíš najskôr veľmi popracovať na svojom sebavedomí. Možno skús zahraničie, tam sa jedná s ľuďmi profesionálnejšie a viac záleží od toho, čo vieš, než na osobných vzťahoch. A nauč sa čítať medzi riadkami, pomôže ti to a nie je to také ťažké, ako si myslíš. Ty máš len pred ľuďmi priveľký rešpekt, lenže tento stav im vyhovuje, lebo sa majú nad kým povyšovať, tak ťa nechávajú v tom, že si menejcenná... a majú koho buzerovať.

nicolette

Ahojte
To úplne akoby som opisovala samú seba týmto tvojím príspevkom, Nesmelá :) No musím povedať, že to je momentálne už lepšie ako pred niekoľkými x rokmi. Z niektorých vecí som neistá, všetko si pripúšťam (myslím, že až priveľmi), strašne si niekedy domýšľam, neviem sa povzniesť nad niektorými vecami, len tak kývnuť rukou a "mať na saláme" ako sa vraví :) Strašne ma aj trápia medziľudské vzťahy, dosť sa tým zaoberám a ubližuje mi, keď sa dozviem, že niekto o mne neprávom trúsi nejaké nepravdivé veci, keď sa klebetí (o mne) poza môj chrbát a pod. Naozaj nežijem životom, v ktorom by som sa mala za seba hanbiť, ale niektorí ľudia proste majú potrebu riešiť tých druhých aj bez príčiny alebo len zo závisti, že ten človek, ktorý sa má dobre, je vyrovnaný a spokojný so svojím životom a tí "ohovárači" ho majú väčšinou zlý, pokazený a plný závisti, jedu, ktorým väčšinou v konečnom dôsledku otravujú najmä seba :) Z tohoto pramení vlastne moja neistota, že priveľmi riešim, kto si o mne čo myslí, či ma má každý rád a pod., aj keď si vždy poviem, že neprajníci a závistlivci, proste zlí ľudia tu budú vždy.
No, trošku dlhý príspevok, ale ja som už raz taká, keď sa rozpíšem, tak dovidenia :D