Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,

Príspevok v téme: Zo všetkého si robím ,,veľkú hlavu,,
Nesmelá

Mám 22.

Neviem ani, čím začnem.

Snád asi tým, že vždy, ked je nejaka kriticka situácia, nejaký problém, tak musím premýšlať o nom hodiny...som nepokojná, nedokážem sa sústrediť, alebo si len tak sadnúť a pozrieť trebár film..až pokým nie je daný problém vyriešený...samozrejme že zase nerozmýšlam o nom 24-hodín denne..ale zo začiatku velmi vela..a potom postupne stále sa sním vo vnútri zožieram...a hladám x riešení, aj ked viem ,že ten den, resp. ten večer, už aj tak nič nevyriešim...

2.druhý taký problém sa týka toho, že jednak beriem veci velmi vážne ale na druhej strane = 2.Aj velmi osobne..ked sa napríklad niekto ku mne chová zle, resp. ma krivo obviní z niečoho, čo som nespravila... tak namiesto toho, aby som sa riadne obránila, vytackám zo seba len pár viet..a potom sa zmôžem tak maximálne na plač..neviem či je to nejaká psychická ,,porucha,, , ale proste ked sa niečo také stane..ako keby dostanem šok. Bum! Začne mi hrozne búšiť srdce..naberie sa mi krv do hlavy-obrazne povedané, citim, ako vriem, ako sa začnem červenať, že mi horia líca...pocitujem uzkosť....potom za také dve minúty sa to pomali ukludní..ale ja sa citim ako v šoku...že ako len ludia možu byt taký zlý..a vynadať mi, alebo sa zle ku mne chovať, prečo??? Ku každému sa snažím byť milá, pomocť mu..som priatelská..ale niektorí ludia su svine......

Nechápem tento hnusný svet..nerozumiem mu.. necitim sa v nom dobre..je tu tolko svinstva..

Prednedávnom sa mi stala istá situácia, kde mi bolo naznačené - (práca) že tam nie som velmi vítaná, a že ma musia presunúť...
Nikto mi k tomu nič nepovedal, tvárily sa v pohodičke..pri tom bohvie čo si mysleli...a vedeli, že aký má šef dôvod na presun...až na jednu s prepáčením suku! ktorá len pomedzi zuby zašomrala niečo v štýle...že sa mi ani nečuduje pri tom mojom správani...!!!!

Nič nikomu nerobim, som prirodzená, som slušná, čistá, slušne sa obliekam, ako som napísala..priatelská milá..ale zase sa nepchám nikomu do riti..som len možno viac hanblivá a radšej sa dva krát spýtam..ako urobím chybu...niektorý kamarati mi vyčítaju - oni to nazývajú detskosť....tak kto má teda pravdu???

Prečo som taká??
Ako napríklad niekto nad tým istým problémom mávne rukou, a iný sa zase trápi celý den??

To musím zažiť 100 zlých hnusných situácií, aby som sa ,,ostrielala,, životom, a netrápila sa tak..resp. chovala sa viac sebavedomejšie a menej sa bála???

Ak si dá niekto tú námahu, prečíta si to a poradí . budem velmi vdačná...prepáčte, že je to také dlhé..v skratke sa to nedalo..

Vopred Vám velmi pekne všetkým ďakujem..

Sejla

Nesmelá. príspevok Dnes: 13:08
neviem, v akej oblasti pracuješ, ale nedávaj všetko za vinu sebe. Zamestnávatel je povinný ti všetko vysvetliť a zabezpečiť tréning, kde jasne a dopodrobna vyvetlí, čo treba robiť. Mám pocit, akoby z teba chceli spraviť hlupaňu, lebo vidia, že si nesmelá a nevieš si obhájiť svoje práva a ľudia, hlavne na Slovensku často potrebujú niekoho, na koho by hádzali vinu, majú predsudky a nemaznajú sa s introvernými ľuďmi, ktorí si nevedia otvoriť ústa. Nenechaj nikoho, aby ťa znehodnocoval, či podceňoval. Musíš si trochu viac veriť.

_SiNdy

Ahoj Nesmelá. Tiez mam podobný problem ako ty s tym ze o nicom co v ten den aj tak nevyriesim premyslam cele hodiny a trapimsa uplne zbytocne. Veci tiez beriem osobne a velmi vazne a tym nadsena niesom pretoze som akoby nejaka divna no ti dam iba jednu radu. Mne pomohlo ked som si povedala ze to necham tak a vsetko sa urcite vyriesi. Vravim si to dodnes a pomaha mi to nad vecami uz nerozmyslam tolko co predtym a naizaj sa to vyriesi vsetko ovela jednoduchsie ako ked na tym premyslam dufam ze ti to aspon trochu pomoze.

Nesmela

Trápim sa...

v práci bolo hrozne...dali nám novu ulohu, ale mne nejde tak dobre ako kolegyni...vela sa pýtam, a zase vyzeram ako hlupana..

Avšak ja za to nemožem, ona to zázrakom asi ržchlejšie pochopila..mne to príde všetk orovnake tie papiere, mám v tom chaos..a potom robím chyby....

Nesmelá

A myslíte si, že to može mať aj niečo s rodinou?? S prostredím v akom som vyrastala??

Ide totiž o to, že otec nás opustil, ked som mala nejakých 5 rokov...potom nas už len ,,chodil pozerať,, - sporadicky...

mama si sním vela prežila..vela sa hadali, hnusne hadali....potom začali finančné problemy..tým padom nebolo na veci, oblečenie..na nič...obliekala som sa skromne...začala pomali tá šikana na druhom stupni ZŠ...v podstate vtedy som si nejako podvedome začali zvykať..viac rozmýšlať..o všetkom..a všetkým sa trápiť..videla som to na mame..vkuse rozoberať niečo o peniazoch..o fotrovi...trápiť sa...žiadna radosť...

Otec bol zase taký iný...ked som s ním prá krát strávila čas ešte v detstve..resp. ked prišiel na dva dni...bol normálny...ako chlap..nebál sa..nehanbil...nemal problem sa niečo opýtať cudzieho človeka na ulic - ked hladal cestu niekam..a pod...

Mama je zase ina..má problem niečo isť vybaviť na urad..boji sa ..hanbí sa...už len ked ide di KIOSKU po noviny..tak vidim..ako sa pýta..že zmeni trošku hlas..že je taka ina..viac sa hanbí..mení názory..nestoji si za svojim...je taká vylakana..utrapena -asi z toho otca...

Ja som teda mohla odpozerať len správanie matky, kedže fotrove som nestihla...

Teraz sa chcem toho zbaviť (hanbenia sa..nevedenia sa ozvať..nemyslieť stále negativne a trápiť sa)...Ale to myslenie už nejako neviem zmeniť...

pan d.

Mam tu v izbe dvoch pavukov, nechavam ich na pokoji, aj muchu, co som zabil som im dal do siete a oni nic, dobre, pomyslel som si, ze je zdochnuta, tak o nu nemaju zaujem a teraz pozeram a jedna muska, co sa chytila im utiekla zo siete. Cize ti moji dvaja pavuckovia budu asi death:( A tak som chcel mat zivych pavukov.

eva321

Nemyslím tak úplne konkrétne, že posilniť by ťa malo to, ako ti volakedy niekto nejako ubližoval, ale tak všeobecne, také rôzne rany od života, rôzne zážitky, situácie......proste je dobré toho v živote veľa preskákať, spoznávať, zvykať si......

Nesmelá

Velmi pekne Vám zatial dakujem:)
Urobili ste mi radosť a dali trošku sily a nadhladu:-))

celaja - možeme kludne...lebo mna takýmto sposobom asi zachvilu švihne:D

System- uplne som ti vdačná za tvoj prispevok, presne si to vlastne vystihol tu moju detinskosť - že ja sa fakt asi pýtam o dačom vačšinou až dopodrobna(ale si to nejako pri tom pýtaní neuvedomujem..) mám totiž rada, ked viem uplne presne o čo sa jedna, resp. čo a ako mam urobiť, resp. čo a ako sa stalo...neznášam a neviem čítať medzi riadkami..:(

Eva321 - evička, neviem no,..ja som za ZŠ zažila taku lahšiu formu šikany, ako ohovaranie, posmešky ponižovanie..pár schválnych uderov na vybýjanej...neprijatie do kolektávu..zosmiešnovanie pred celou triedou...vysypanie niečo na hlavu...

Ale mna to abolutne zdeptalo...doma som revala..mala bolesti žaludka..hnačky...nechcelo sa mi isť do školy..nenávidela som ju..
Vobec ma to neposilnilo a ešte ked teraz stretnem ,,hlavu klanu,, po ulici...tak ma až striasne že fuj...pane bože..len čo najdalej...

Decká to beru na zš ako srandu...mna to však velmi ovplyvnilo..a vobec neposilnilo..stredná bola super..tak som sa nejako osmelila...ale stále som taká nejaká v tej sebadovere a vo vyjadrovani, ked niekto na mna útočí ,,zabrzdená,,....ach jaj..

Proste pocitujem, že mi chýba tá časť - normálneho vývoja seba samej . a presne tá časť základky..

celaja

no, najprv som sa zhrozila, ze aky dlhy clanok :D ale po prvom odseku som zistila, ze opisujes mna :D tak som citala dalej.. a sama by som lepsie neopisala moju povahu/pocity. Som presne taka ista...bohuzial :-/ viem ake to je, ja tiez neviem reagovat v kritickej situacii, a ked mi niekto do oci klame a ja s tym nemozem nic urobit, alebo nieco je zle a vina nepravom padne na moju hlavu, tak to koniec, vtedy sa zmozem len na plac, co je dost ubohe mimochodom a hanbim sa za to... priatel do mna stale ,,huci", ze pianko, ignoruj to, kasli na to, musis sa naucit hlupych zlych ludi ignorovat... ale ja to proste nedokazem, vsetko beriem tak strasne osobne a aj z banality si spravim zbytocne problem a stresy.. je to hrozne...
a vobec ti neviem poradit, pretoze sama s tym potrebujem pomoct... pojdeme spolu na terapiu?? :)