už ako dvoj ročnej jej diagnostikovali hyperaktivitu a trvá to dodnes. Neustále potrebuje pozornosť, spoločnosť, alebo nejakú novú hračku, či telefón, laptop, čo ju zabaví. Nedokáže byť sama so svojimi myšlienkami. Hrám sa s ňou koľko môžem, ale na druhej strane mám aj iné povinnosti a potrebujem aj svoje súkromie, čo je pre ňu neznámy pojem. Akonáhle sa jej chvíľu nevenujem, tak si svoju zlosť vybíja neskutočným spôsobom, prekračuje hranice a absolútne nemá žiedne limity. Čo sa týka provokovania, kričania, bitia, zryzenia, skákania, robenia napriek a hovorí veci, ktoré ľudí rania. Je rozmaznaná a komanduje celú rodinu. Neexistuje spôsob, ako ju ukludniť. Aj keby ju jej otec zmlátil, čo sa neraz takmer podarilo, tak sa na tom bude smiať a robiť ešte viac napriek. Nič na ňu neplatí. Neuvedomuje si závažnosť slov a činov. Nemá dobrú výchovu. Máme spoločnú len mamu. Jej obaja rodičia sú pracovne vyťažení a aj dosť starí a často býva sama doma do večera. Pokial nie je s jej kamarátkami. Som jej sestra a lúbim ju a asi preto ma tak hrozne štve, že je celá po jej otcovi, kvôli ktorému som sa musela v 15tich odsťahovať. Je to agresívny, hlučný hulvát, ktorý na všetkých nadáva za chrbtom, je lakomec, ktorý neustále myslí na peniaze. Neznáša \"fajnových\" ľudí, ktorí sú \"príliž čistotní\" a \"hákliví na svoju osobu\" a nenadávajú. Takých ľudí považuje za čudákov a ľudí, z ktorých sa treba vysmievať. Bohužial, ja som presne ten prípad. Som po svojom otcovi, ktorý je slušný, inteligentný introvert. Moju sestru mám však rada. Na druhej strane je šikovná, vie sa správať, keď sama chce, zvyčajne medzi cudzími. Ale všetku zlú energiu si vybije na rodine. Rodine povie tie najhoršie slová, nevadí jej ani fyzicky ublížiť nám, zákerne podraziť a klamať, neustále niečo chce a to málo, čo nedostane od rodičov si vie tak vytrvalo vydupať a neustále s tým otravovať, že to nakoniec dostane. Nestojí si za slovom. Jeden deň sa vie úprimne ospravedlniť za niečo zlé, čo spravila, so smutnými očami a pokorou a na druhý deň robí presne to isté. Je to hrozná manipulátorka. Čo z nej preboha vyrastie??? Ako ju aspoň z časti vychovať k slušnému človeku s charakterom?
Bojím sa, čo vyrastie z mojej 11 ročnej sestry
RNG moja sestra sa stravuje podľa seba: raňajky - opečený chleba vo vajíčku, posypaný bielym cukrom, na desiatu nanuk, na obed hranolky s kečupom a cukrom, na olovrant čipsy, kilo cukríkov, lízatká, nanuk, zmrzlina, na večeru koláče. Rodičov "donútila", aby jej to dovolili, oni už na staré kolená nemajú toľko trpezlivosti. Disciplínu nemá žiadnu, ja sa aspoň snažím, aby vedela, že má keď niečo raz nemôže, tak nemôže, ani keby sa na hlavu postavila a aby si stála za slovom, ale nemá to dlhodobý efekt...
Hyperaktivita sa da zmiernit vylucenim cukrov z diety a nahradou celozrnnymi nizko glycemickymi potravinami. Ostatok musi spravit pevna disciplina,program na vytazenie dietata, na ktoru si ale rodicia musia najst cas. Inac nemozes ocakavat ziadne kladne vysledky.
takzeveru: a ešte k tomu, že si mám ísť vastnou cestou. Ja som si ňou a šla. Som dospelá a žijem si svoj život, ale časom človek príde na to, aká je rodina dôležitá. Akokoľvek je nefunkčná a komplikovaná. Je to moja vlastná krv, akoby som tam cítila kus samej seba a svojej hrdosti. Aj ten najlepší priatel sa môže stať časom len "známy", mnoho ľudí, ak s nimi dnes trávime každú chvíľu, môžu o pár rokov zmiznúť, ale sestra bude až do smrti sestra... A cítim sa povinná robiť všetko pre to, aby bola vychovaná správne. Ale cítim sa bezmocná...
Bruno333: áno, viem, že to je dosť časté, hyperaktivita je častý jav, ale to, čo mi najviac vadí na sestre je, že absolútne nemá žiadne hranice. Je sebecká a neskutočne rozmaznaná. Nemá správne hodnoty a žiadnu empatiu. Je egocentrická a nemá rešpekt pred nikým.
takzeveru: nie som stále s ňou, ale cez leto dosť často. Hlavne preto, že toho mám teraz menej a chcem s ňou tráviť čo najviac času. Chodím s ňou von a k nim na návštevy. Lenže keď sa napríklad chcem porozprávať s mamou, alebo sa chcem najesť, či dať si sprchu v kúpelni, už je oheň na streche.
no neviem, ci v tom nieco zmozes. precitala som to cele, dalo sa, ale akurat som si pomyslela, ze niekoho takeho by som veru v rodine nechcela. asi ti nebude ostavat nic ine iba si ist vlastnou cestou. napisala si, ze si sa odstahovala od rodiny, ako je teda mozne, ze si s nou stale?
Ahoj, pripomina mi toto moju neter(7)...ale uplne, no poradit Ti neviem.
Ak je to naozaj vazne, treba vyhladat odbornu pomoc,detskeho psychologa, prip.psychiatra, ktory jej predpise lieky ak by to bolo nevyhnutne.
Hyperaktivita je v sucasnosti velmi frekventovany jav u deti, co samozrejme suvisi s dobou v ktorej zijeme, a ktoru sme si sami vytvorili. Zivotny styl sa velmi lisi od zivota pred par desiatkami rokov. Hlavne ide o odburavanie hormonov, ktore sa odburavaju hlavne pohybom a ten takmer uplne vymizol. Este 100 rokov dozadu bol pohyb nevyhnutnou sucastou prezitia, zabezpecenia si potravy, prace, premiestnovania sa...Stresove hormony, ktore mame od praveku a ktore povodne sluzili na zachranu zivota ako signal ze nieco nie je v poradku sme pohybom odburavali lebo sme boli nuteni sa hybat ak sme chceli ist na miesto vykonania prace, ak sme pracovali atd. Dnes sedime v praci pri pocitaci, potom v aute, potom doma pred Tv, alebo PC, skratka stale sedime. Dokonca nam nestacia uz ani bicykel, auto atd, mame uz zariadenia ako Segway, SoloWhwwl urcenych pre chodcov paradoxne aby nemuseli chodit. Netreba uz chodit ani do prace ak pracujeme z domu,ani do kina ak si pozrieme film cez youtube(az na tu kvalitu),ani do obchodu, lebo si to onbjedname priamo do domu, ani do restauracie, lebo mame donaskove sluzby...
Skratka cele zle, doma je odveci, vsetci maju fobie, uzkosti, psychozy, depresie...zasibava nam z toho!!!
Asi tak...
Bruno
Skratka cele zle
viem, že je to dlhé, ale potrebujem radu
