Neuveritelne zakriknuta

tak teraz napišem niečo ja... :(
ja som bola vždy tichá.. už na zakladnej na prvom stupni, na začiatku si zo mna robli srandu či som taka hambliva, tichá či nemám jazyk neviem rozprávat.... velmi mi to vadilo, citila som sa hrozne... ked som sa dostala na druhy stupen bolo to lepšie ale stále som bola považovana za tichu... mala som ale najlepšiu kamošku a ešte jednu dobru kamošku s ktorými som nemala problém normálne kominikovat, smiat sa kričat... doma som tiež bola normálna, vela som rozprávala, hádala sa s bratom,proste žiadne tichučke dievčatko... učitelky na rodičovskom vždy vraveli aka som slušna, tichá, nesu zo mnou žiadne problémi, ale nikdy nevravelio tom že mam nejaky problém zaradit sa do kolektívu.. pritom som si vždy predstavovala ako sa s každym normálne rozpávam, že ma beru ako normálne dievča... ja taka nesom.. ale vždy sa dostavi akoby nejaky blok... terau na strednej je to ešte lepšie ale... ked som išla na školu, vravela som si a bola som tým normálne presvedčená, že sa zmenim, že budem sama sebou.. prve dni v škole aboli take tiché sami o sebe, nikto nikoho nepoznal.. ale postupne sa všetci spoznali a ja zase tichučká.. idem teraz do 4.ročníka a s niektorými som beprehodila viac ako 2-3 vety... mám aj dobré kamarátky asi 6 to sme taka partia ale aj oni ma považuju za tichu, hoci sa ku mne správajú v pohode.. boli na mna už aj narážky, na ktoré nechcem spomínat :( proste ja taka v skutočnosti nesom, naozaj by som chcela byt ina.. lenže akonáhle sa mam s niekym rozpávat, som nervozna, bucha mi srdce zmeni sa mi hlások na tichu mišku a ako to už bolo spomenute nepočujem ani samu seba, hovoria mi že vraj mam hovorit hlasješie, ked poviem že doma som uplne ina, ža sa viem tak nazlostit že... tak mi neveria a vraj by to chceli vidiet...

ked sa niekedy rozprávame v škole tak v partiach.. každy niečo vravi, ja som vždy ticho, vravim si-teraz niečo povieš ty, ved su to tvoji spolužiaci, ale stále myslim na to, čo si o mne pomyslia, či dobre vyzeram. začne mi byt srdce... proste nemožem si pomoct a ked nahodou niečo poviem splietam dva na tri....

Vela ludi si pomysli že som asi blázon, ale nesom, som normálny človek ktorý sa v prítomnosti ludi meni na niekoho kym neni.. a vobec to nemožem ovplyvnit...

nestastna a ide hlavne o to, ze potrebujes pomoc, lebo raz, ak sa budes chciet posunut vpred ty sama, prides na to, ze si zavisla od okolia a robis, co oni chcu a nechas sa manipulovat, ale tam este nie si

prvorade je, aby si sa mohla obrazne povedane 'nadychnut' a prisla k sile dostat sa z toho von a preto ta posielam za dobrym terapeutom, tam musis zacat

psychoterapeut: psycholog, najlepsie so specializaciou na traumapacientov, to by bolo idealne

psychiater je lekar, ktory by ti dal len lieky, to je ine

dakujem ti ..ale kedja si nemozem dovolit teraz ist za psychyatrom ked chodim do roboty..nasla som si robotu..a prezivam to tam kazdy den..a ludia si robia zomna stale srandu a pod..a musim tam byt lebo rodicia a okolie chcu aby som sa posunula dalej...ale mne sa to neda..ale tazko im to vysvetlit ked to neprezivaju...je to strasne tazke ..hrozne...

no zdiagnostikovat ta moze iba psychoterapeut, ktory sa s tebou dokladne porozprava, ale z toho co pises mi to pride tak, ze socialna fobia je len nasledok niecoho velmi nepekneho, co si prezila, zrejme ako este male decko, takze si vela nemusis pamätat (ale mozno sa pocas terapie rozpamätas), fakt, cim skor sa das do ruk psychoterapeutovi, tym lepsie

si este velmi mlada, takze mas dobre sance, ze sa to postupne zlepsi

mas toho za sebou dost teda :-/, vsetky tie veci ako mobbing v skole, zneuzivanie tvojej zakriknutosti okolim, su nasledky, ale dalej ta to podla mna traumatizovalo, vzdy a znova, to je ako ked uz niekto lezi na zemi a este do neho vsetci kopu...

musis z tej roli obete von, ale tam ti pomoze len odbornik, lebo sa musi prist na to, co bolo na zaciatku...

Maoam..mozes mi o tom nieco viac povedta?co mi vlastne je??ak vies viac tak prosim napis..

Dzana ved sa neurazaj ,ja niesom agresivna..ja som len odpovedala normalne na tvoj komentar..ze co si nepochopila ..ze mam strach z ludi..nevedela som co si nepochopila tak som sa ta pitala..jezisi ved klud...

no ak je traumatizova a ma disociacie, tak to patri k tomu...tych problemov je tam viac

roky v roli obete k tomu....uf

tam pomoze iba velmi erudovany psychoterapeut

mimochodom nestastna000 - .ze rozpravam blbosti a ze to nema suvis...

Presne pre toto som reagovala, nedalo mi to súvis...

nezazila si aj nejaku traumu v ranom detstve? s tymto ti pomoze len dobry psychoterapeut, toto bude na dlho